zajatie -ia s.
1. stav toho, kto je zajatý, kto je zajatcom: padnúť do z-ia (v boji); vyslobodiť sa zo z-ia
2. stav zvierat nežijúcich na slobode: slon žijúci v z-í
3. podliehanie moci, vplyvu: byť v z-í predsudkov; dostať sa do, zo z-ia niečoho
zajatie -tia s.
zajatie, -ia str.
1. stav niekoho, kto je zajatý, kto je zajatcom (najmä vo vojne). padnúť do z-ia; žiť v z-í; vyslobodiť, pustiť niekoho zo z-ia (Zúb.); Zutekali z nemeckého zajatia. (Ondr.); pren. (Rieka) v svojom zajatí deží Rybársky ostrov (Fig.) obkolesuje ho zo všetkých strán. Chalupy v zajatí stromov (Jil.) obklopené stromami.
2. podliehanie vplyvu, moci niekoho al. niečoho: byť v z-í niečoho podliehať moci, vplyvu niečoho Bol v zajatí strašidiel, ktoré sám navymýšľal. (Vaj.); v zajatí predsudkov (Mráz); Pomôže im vybŕdnuť zo zajatia návykov starého života. (Mor.) Kritika bola v zajatí štrukturalizmu. (A. Mat.) v. zajatí predveľkonočnej nálady (Jil.); Bol v zajatí čara, ktorým hra na divákov pôsobila. (Zúb.)
zajatie [-ja-, -je-; -í], zried zajanie [-í] s 1. stav niekoho, kto je zajatý (vo vojne a pod.): mnozy lide upadly a prissly do zagety (CA 1698) 2. stav obmedzenia pohybu niekoho, zabratie: zlodegstwj lupeže, kradež lydj, zagatj dobitka rowno w tom prikazanj nepokradness zapowedena gsu (KoB 1666); ktereho (koňa) w zagatj do pgateho dna u sebe držal (LIPTOV 1760); invasus: zaugjmanj, kwált, zaganj (KS 1763) 3. opantanie, upútanie: aby lidské pokolenj ze zagetj dábelského wyslobodil (WP 1768)