zajakať sa -ká sa -kajú sa -kaj sa! -kal sa -kajúc sa -kajúci sa -kanie (sa) nedok.
zajakať sa, zajakávať sa trpieť rečovou chybou prejavujúcou sa opakovaním obyč. začiatočných slabík; trhano, prerývano hovoriť aj bez organickej poruchy reči • jachtať • zajachtávať sa • zried. jachčiť: od troch rokov sa chlapec začal zajak(áv)ať, zajachtávať • hovor. koktať: keď hovorí na verejnosti, začne vždy koktať • nár. ikať (Kálal) • zadŕhať sa • zadrhávať sa • zasekávať sa (bez organickej poruchy): v rozpakoch sa zadŕha za každým druhým slovom • expr.: brbtať • brbotať • brblať • hatlať (nezreteľne hovoriť, nevýrazne artikulovať samohlásky, často aj pri rečovej chybe) • expr. bľabotať (nesúvisle, nezrozumiteľne hovoriť): starec si čosi bľaboce
zajakať sa1, -á, -ajú i zajakávať sa, -a, -ajú nedok. mať rečovú chybu, zadŕhať sa v reči, koktať; trhane, prerývane rozprávať, jachtať: Zajaká sa, preto ju i Jachtačkou volajú. (Tim.); „Nna ttom trvám,“ povedal organista, ktorý sa zajakal. (Min.) Zajakal sa tak, že prvé hlásky nijako nemohol vysloviť. (Vans.) A to maličké dievča, to, čo s zajakáva, či je? (Tim.) Adam vždy sa v ťažkej chvíli zajaká alebo i celkom stratí reč. (Ráz.-Mart.) Zajakal som sa v plači. (Jes.) „Nebojím sa,“ odpovedá Marek, zajakajúc sa od vzrušenia. (Min.) Adam sa sprvu zajakal a triasla sa mu brada, keď sa zhováral s veľkopánom. (Jégé) Hlások sa trhavo zajaká (Karv.) je prerývaný, zadŕhavý. Mať plače vášnivo, vzdychajúc a zajakávajúc sa. (Tim.) Zajakávala sa vo vzlykote. (Skal.) Zajakáva sa od rozčúlenia. (Karv.);
dok. zajaknúť sa i zajať sa2
zajakať sa2 p. zajaknúť sa
zajaknúť sa, -ne, -nú, -kol i zajakať sa2, -á, -ajú dok. zastaviť sa, zaseknúť sa, zadrhnúť sa v reči, zakoktať sa, zajachtať sa; zajakavo, jachtavo niečo povedať: Zajakne sa, nevediac ani vypovedať vo veľkom pohnutí. (Tim.) Zajakol som sa od radosti. (Kuk.) Zajakol sa pri každom slove. (Jes-á) Uľakaná zajakla sa. (Hviezd.) Zajakal sa trochu, i myšlienky sa spopretŕhali. (Kuk.) Poslušne hlásim.. (zbadá Máliku, zajaká sa...) (Stod.) Zajakal som sa po chvíli. (Taj.);
nedok. zajakať sa1 i zajakávať sa
zajakať sa [-jí-], zajakovať sa [-jí-], zajakávať sa [-jí-] ndk 1. zasekávať sa v reči, zakoktávať sa: fringultio: presekáwám slowa, zagjkám se; si turbarint verbo: gesly se zagikagu w reči (KS 1763); Jozef zrostu welkeho, tenky, w recy se zagakuge (Kur 1784-90); Jozef Wagyon w reczy sa zagakuge (SPIŠ 1785-96); Ondreg Babrik sa zaikawa, po uhersky a slowenski dobre, po nemecky ale zle mluwj (B. BYSTRICA 1786); Protesilaus k noham posla se priwinul, horce plakati začal, zagakal se (PT 1796) 2. motať sa, klesať, chradnúť: titubo: motam se tačkam se, zagikam se (AD 1740); labo: náhle padám, upadám, klesám, zagjkám se, motám se; titubo: potácám se, motám se, sem y tam se motám, zagjkám se (KS 1763)
zajíkať, zajíkavať p. zajakať, zajakávať