zajakať sa1, -á, -ajú i zajakávať sa, -a, -ajú nedok. mať rečovú chybu, zadŕhať sa v reči, koktať; trhane, prerývane rozprávať, jachtať: Zajaká sa, preto ju i Jachtačkou volajú. (Tim.); „Nna ttom trvám,“ povedal organista, ktorý sa zajakal. (Min.) Zajakal sa tak, že prvé hlásky nijako nemohol vysloviť. (Vans.) A to maličké dievča, to, čo s zajakáva, či je? (Tim.) Adam vždy sa v ťažkej chvíli zajaká alebo i celkom stratí reč. (Ráz.-Mart.) Zajakal som sa v plači. (Jes.) „Nebojím sa,“ odpovedá Marek, zajakajúc sa od vzrušenia. (Min.) Adam sa sprvu zajakal a triasla sa mu brada, keď sa zhováral s veľkopánom. (Jégé) Hlások sa trhavo zajaká (Karv.) je prerývaný, zadŕhavý. Mať plače vášnivo, vzdychajúc a zajakávajúc sa. (Tim.) Zajakávala sa vo vzlykote. (Skal.) Zajakáva sa od rozčúlenia. (Karv.);
dok. zajaknúť sa i zajať sa2
zajať, -jme, -jmú dok. (koho, čo)
1. vziať do zajatia, najmä nepriateľského vojaka v boji, odňať niekomu slobodu: Podarilo sa mu zajať Maďarov; zobral ich aj s koňmi a s vozmi. (Min.) Vo svetovej vojne ho zajali, stal sa ruským legionárom. (Bodic.) Posielal ma, aby som sa dal zajať. (Zúb.); z. nepriateľskú jednotku; z. tank; Zajal Konôpku, odvlečúc ho na zámok. (Jégé); pren. Vtom jej rúčka našla sa v čejsi ruke. Cíti, že je zajatá (Kuk.) chytená. Vypýtala si, že si ju nevedel zajať vtedy, keď bola slobodná (Kuk.) získať pre seba, pripútať k sebe.
2. (koho, čo) zmocniť sa niekoho al. ničoho, upútať, opantať: Akási spomienka ho zajala. (Jil.) Predstava mu omámila myseľ, zajal jeho túžby. (Bod.) Dušu túžba zajala (Sládk.) začal veľmi túžiť po niečom, nemohol sa zbaviť túžby. Jasné oči Adeline Dušana zajali. (Vaj.) Slasť zajme ma (Ráz.) celkom sa oddám slasti. Jeho už rovnodušnosť zajala celého (J. Kráľ) ovládla ho ľahostajnosť. Čierna síňava lesov ho zajala (Tat.) obklopila.
3. (čo) násilím zadržať, odviesť niekomu dobytok al. pasúcu sa hydinu, obyč. ako trest za škodu, ktorú narobil(-a): Zajal štyri ovce z obecnej ďateliny. (Tim.) Zajala Belušu z kŕdľa. (Gab.) Dobytok zajali i tebe. (Jégé)
4. (koho kam) vziať, pojať so sebou, odviesť: Potom som šla, že sa pozhovárame, že ťa zajmem domov, ale teba som už nenašla. (Urb.) Zajala pri muzike mladého šarvanca. (Hlb.) I zajal ich ten kráľ na jarmok. (Dobš.) Čo ste ma do krčmy zajali? (Kuk.) Keď sa vrátil do redakcie, Sojček ho už zháňal a zajal ho do svojej pracovne. (Urb.);
nedok. zajímať
zajímať, -a, -ajú nedok.
1. (koho, čo) brať do zajatia, zadržiavať: Premáhate obrov a zajímate lúpežníkov. (Fel.) Budeme zajímať vozy so strelivom. (Kuk.)
2. zried. zmocňovať sa niekoho al. niečoho, upútavať, opantávať: zajíma ho túžba;
3. (čo i bezpredm.) brať dobytok al. husi z jednotlivých domov do čriedy, do kŕdľa (pri spoločnej paši); zadržiavať niekomu dobytok al. husi za spôsobenú škodu: Husi zajímať — to nie žart. (Kuk.) Na vyššom konci dediny počuť tatarcom pukať. To kraviar ide zajímať. (Kuk.)
4. brať, pojímať so sebou, odvádzať: Pustil sa do dediny a od prvého domu začala zajímať voličov. (Taj.);
dok. zajať