Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

zajať -jme -jmú dok.

1. odňať slobodu (v boji): z. nepriateľa, tank; z-tý vojak

2. ovládnuť (význ. 2), zmocniť sa: jej oči ma z-li

3. zastaráv. vziať so sebou, odviesť: z-l ho na prechádzku;

nedok. zajímať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zajať ‑jme ‑jmú ‑jmi! ‑jal dok.

zajať zajme zajmú zajmi! zajal zajmúc zajatý zajatie dok.

lapiť 1. zmocniť sa niekoho po dlhšom naháňaní • chytiť: lapili, chytili vrahadohoniťdostihnúťdolapiťpolapiťzlapať: dohonili, dostihli ho na ceste; zlapala ho políciasubšt. čapnúť: konečne ho čaplipristihnúťprichytiťdochytiť (obyč. pri nedovolenom čine): pristihli ho pri krádeži; dochytili ich na mieste činuzatknúťzaistiťzajaťuväzniťzavrieť (zároveň dať do väzenia): polícia zatkla, zaistila zlodeja; uväznili, zavreli celú bandusubšt. zbaliť: zbalili ho na námestí

2. trocha expr. rázne chytiť do ruky, do rúk • ulapiťuchopiťpopadnúť: lapil, popadol ho za golierexpr.: polapiťzlapiťschytiťpochytiť: polapil, schytil sekeruexpr.: drapnúťzdrapnúťzdrapiťchmatnúťschmatnúťchvatnúťschvatnúťchňapnúťschňapnúťrafnúť (prudkým pohybom): drapol, zdrapil ho pod krk; chvatol, rafol v náhlivosti palicukniž. chopiťnár. lapnúť: chopil, lapol ho za plece

3. p. uloviť


zadržať 1. zabrániť neželateľnému pohybu • zachytiťchytiť: zadržať, (za)chytiť padajúce telo; keby ma neboli (za)chytili, zrútim sa z rebríkazastaviť: zastavil auto ešte včas; zastaviť ženúce sa zvierastaviť: chcel by aspoň na chvíľu staviť beh časupodržaťpridržaťprichytiť (chvíľu, v istej polohe): podržať, pridržať niekomu kabát; prichytil ho, aby nespadolexpr.: spätiťzapätiť: spätil, zapätil utekajúceho chlapcazried. zhatiť: zhatiť útočníkov

2. zabrániť v odchode, nedovoliť odísť • zdržať: zadržali, zdržali nás na večeruzabaviť: zabavili ma dlhšie, ako som rátalpribaviťpridržať (trocha zdržať): Len ostaň! – pridrží ho.

3. vôľou prekonať (telesné stavy, city) • zdržaťpotlačiťpremôcťovládnuť: z(a)držať, potlačiť slzy; premôcť, ovládnuť hnev, slovo na jazykuzahatať: zahatal príval zlosti, príval slovzatajiťzakryť: zatajila, zakryla pred mužom náhly žiaľ, bolestné stonypritajiť: pritajiť radosť, pritajiť dych

4. úradne vziať do väzby al. dočasne obmedziť v pohybe • chytiť: zadržať, chytiť špióna na hraniciachzlapaťlapiť (dostať do svojej moci): zlapať, lapiť zlodejazaistiťzatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha už zaistili, zatklizajať (vziať do zajatia v boji)

p. aj zatvoriť 2

5. spôsobiť, aby niečo ostalo v pôvodnom, nezmenenom stave • udržaťzachovaťuchovať: v izbách musia zadržať, udržať poriadok; pôda dobre zadrží, udrží vlahu; chcú si zachovať, uchovať samostatnosťpodržať siponechať si: vie si podržať, ponechať svoj názor


zajať 1. odňať slobodu nepriateľovi v boji • vziať do zajatia: zajali ich tesne pred koncom vojnyzadržaťchytiť: vojakov zadržali, chytili nepriateľské vojskáodviesťzlapaťlapiť: keď ich nepriatelia odviedli, zlapali, lapili, pridali sa k nimpozajímať (postupne zajať)

2. nadobudnúť moc nad niekým (o duševných stavoch, citoch) • zmocniť saovládnuťexpr. opantaťopanovať: celého ho zajala, ovládla, opanovala túžba vrátiť sa domovzachvátiťexpr. schvátiťpremôcťzmôcť: zachvátil, premohol ma žiaľpreniknúťprejať: bôľ mu prenikol, prejal srdcezájsť: zašiel ju zármutok nad stratenou mladosťoukniž.: pojaťjať: (po)jala ma úzkosť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zajakať sa1, -á, -ajú i zajakávať sa, -a, -ajú nedok. mať rečovú chybu, zadŕhať sa v reči, koktať; trhane, prerývane rozprávať, jachtať: Zajaká sa, preto ju i Jachtačkou volajú. (Tim.); „Nna ttom trvám,“ povedal organista, ktorý sa zajakal. (Min.) Zajakal sa tak, že prvé hlásky nijako nemohol vysloviť. (Vans.) A to maličké dievča, to, čo s zajakáva, či je? (Tim.) Adam vždy sa v ťažkej chvíli zajaká alebo i celkom stratí reč. (Ráz.-Mart.) Zajakal som sa v plači. (Jes.) „Nebojím sa,“ odpovedá Marek, zajakajúc sa od vzrušenia. (Min.) Adam sa sprvu zajakal a triasla sa mu brada, keď sa zhováral s veľkopánom. (Jégé) Hlások sa trhavo zajaká (Karv.) je prerývaný, zadŕhavý. Mať plače vášnivo, vzdychajúc a zajakávajúc sa. (Tim.) Zajakávala sa vo vzlykote. (Skal.) Zajakáva sa od rozčúlenia. (Karv.);

dok. zajaknúť sa i zajať sa2


zajať, -jme, -jmú dok. (koho, čo)

1. vziať do zajatia, najmä nepriateľského vojaka v boji, odňať niekomu slobodu: Podarilo sa mu zajať Maďarov; zobral ich aj s koňmi a s vozmi. (Min.) Vo svetovej vojne ho zajali, stal sa ruským legionárom. (Bodic.) Posielal ma, aby som sa dal zajať. (Zúb.); z. nepriateľskú jednotku; z. tank; Zajal Konôpku, odvlečúc ho na zámok. (Jégé); pren. Vtom jej rúčka našla sa v čejsi ruke. Cíti, že je zajatá (Kuk.) chytená. Vypýtala si, že si ju nevedel zajať vtedy, keď bola slobodná (Kuk.) získať pre seba, pripútať k sebe.

2. (koho, čo) zmocniť sa niekoho al. ničoho, upútať, opantať: Akási spomienka ho zajala. (Jil.) Predstava mu omámila myseľ, zajal jeho túžby. (Bod.) Dušu túžba zajala (Sládk.) začal veľmi túžiť po niečom, nemohol sa zbaviť túžby. Jasné oči Adeline Dušana zajali. (Vaj.) Slasť zajme ma (Ráz.) celkom sa oddám slasti. Jeho už rovnodušnosť zajala celého (J. Kráľ) ovládla ho ľahostajnosť. Čierna síňava lesov ho zajala (Tat.) obklopila.

3. (čo) násilím zadržať, odviesť niekomu dobytok al. pasúcu sa hydinu, obyč. ako trest za škodu, ktorú narobil(-a): Zajal štyri ovce z obecnej ďateliny. (Tim.) Zajala Belušu z kŕdľa. (Gab.) Dobytok zajali i tebe. (Jégé)

4. (koho kam) vziať, pojať so sebou, odviesť: Potom som šla, že sa pozhovárame, že ťa zajmem domov, ale teba som už nenašla. (Urb.) Zajala pri muzike mladého šarvanca. (Hlb.) I zajal ich ten kráľ na jarmok. (Dobš.) Čo ste ma do krčmy zajali? (Kuk.) Keď sa vrátil do redakcie, Sojček ho už zháňal a zajal ho do svojej pracovne. (Urb.);

nedok. zajímať


zajímať, -a, -ajú nedok.

1. (koho, čo) brať do zajatia, zadržiavať: Premáhate obrov a zajímate lúpežníkov. (Fel.) Budeme zajímať vozy so strelivom. (Kuk.)

2. zried. zmocňovať sa niekoho al. niečoho, upútavať, opantávať: zajíma ho túžba;

3. (čo i bezpredm.) brať dobytok al. husi z jednotlivých domov do čriedy, do kŕdľa (pri spoločnej paši); zadržiavať niekomu dobytok al. husi za spôsobenú škodu: Husi zajímať — to nie žart. (Kuk.) Na vyššom konci dediny počuť tatarcom pukať. To kraviar ide zajímať. (Kuk.)

4. brať, pojímať so sebou, odvádzať: Pustil sa do dediny a od prvého domu začala zajímať voličov. (Taj.);

dok. zajať

zajať dk
1. koho vziať do zajatia, odňať slobodu niekomu: Anno 1603 wzal Turek a Tatar w Morawe y w Uherskeg zemy rabowal a mnoho tisicz čeledy zagal (RUŽOMBEROK 1603); gestliže (Dávid) do Ceily pugde, zágmu ho a do ruky Saula oddagu (PP 1734); y poweďel (Labán) k Yákobowi: Prečo sy tak učinil, že sy bez mého wedomá zagal dcéri mé, gakožto mečem ulapené (KB 1757)
2. čo (kam) vziať, pojať, zobrať niečo so sebou: item wyznala, ze Mathuss má swé dwa wlastné woly, te porucžila také aby Mathuss swobodne sobe zagal a pri sobe drzal (ZVOLEN 1595); gedna stara koza se nachazy a dwe mlade, ktere se zanechawagi pri dome pani wdowy, gednu pak staromaterinsku kozu pan Gabriel Bakaj domou zagal k swemu užitku (KRUPINA 1961); neboha pany Török Susanna w ten čas, kdy se do Turca prestehowala, zagala sebou čtiry woly (VELIČNÁ 1749)
3. čo získať pod svoju moc, obsadiť, privlastniť si niečo; ukradnúť niečo: proč dom zagal, statek, zbožya pobral (BLATNICA 1649); cokolwěk strakateho a hnědeho se nakotjlo, to wssecko sobě Jakob zagal a priwlastnjl (MP 1718); castra capere: tábor dobiti, zagati, opanowati, pod swu moc, wládu podmániti (WU 1750)
F. z. pod berlu podriadiť si: (Umar) Persiansku kragnu pod berlu swu zagal (PP 1734)
4. koho, čo, do čoho práv násilím odviesť niekoho al. niečo ako trest (obyč. za škodu, ktorú narobil dobytok al. ľudia), obstaviť, zhabať niekoho, niečo: a gde za tym dobytkem do geho pana domu a potom geho obzaluge. Tedy on ma polepssytiti (!) a poprawiti tak, yakoz by byl to (dobytok škodný) zagial (ŽK 1473); pan Giryk Halacžowsky poznal pod prysahow, ze kedy ten woz zagely boly pacholczy Chlewenskeho, tehdj Baran w Banowczych se mne sweczyl o ten woz (TRENČÍN 1569); Martyn, podany Vaši M. to vdelal, zie ziel tam na polle a od pastire sylov zagel gedno hovado (BLATNICA 1570 E); kdy pak ty giste husi zagal a hnal, wyduca manželka Busiova, že některe pod pažu zmačkane nesl; kdy mu poručeno bylo strany husy, aby ge wice nebil w sskodie, ale aby zagmucz ku prawu dohnal (SKALICA 1617 E); neš wiše teg skaly aby gich zabieraly a gak by sa protywily, y z lichwu do Turneg zagaly (SEDLIČNÁ 1737); Frytyalkowe dwa konye kde sa zajaly a w jakeg skode? (OBSOLOVCE 1769); -ímať ndk k 3: dicens: wssak mass ssablu, neday zagimati, besste, kurwi synowi, rodinu (TURIEC 1586); abigo: zagjmám, odháňam; adimo: odgjmám, zagjmám, kradnem (KS 1763) k 4: zadni nas nezajmal, nez spokogne sme wozily, nigdo nas nebantowal (TRENČÍN 1597); ten wrch, Drienowe recženi, Domanižanie branily a Pocžarowcze w nem zagimaly (V. ZÁLUŽIE 1617-19); odpowedeli, že bi nesmeli slobodne pastj pre poddanich pana wrssatskeho, nebo gich hned zagmagu (NEMŠOVÁ 1633); ze bi Dobrassowanye wimyenali dobitek od Bobotyanuow, kteri zagimali z Bozoweg (TRENČÍN 1639-40); captivo: wezjm ňekoho, za wezna držjm aneb berem, zagjmám statek (KS 1763); kdo by mu pryssel barani zagmat, (toho) prjam prekole (TURIEC 1779); -ávať frekv k 4: a ze gim y kone zagmawali, takze potom musyli wymyenati (s. l. 1576 E); nebo gich Bobotyane zagimawaly, takze muselj dobitky swe wymyenatj (TRENČÍN 1640); kdi Kochanowczange tam lichwu na teg studjencze napagali, hnedki precz moseli zagmat, nebo gim hnedki lichwu zagmawali agi gich bigawali (Z. LIESKOVÉ 1727)


zajímať, zajímavať p. zajať

zagať zagať

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu