Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs ssj hssj

zajať -jme -jmú dok.

1. odňať slobodu (v boji): z. nepriateľa, tank; z-tý vojak

2. ovládnuť (význ. 2), zmocniť sa: jej oči ma z-li

3. zastaráv. vziať so sebou, odviesť: z-l ho na prechádzku;

nedok. zajímať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zajímať ‑a ‑ajú nedok. (zbavovať slobody)

zajímať -ma -majú -maj! -mal -majúc -majúci -maný -manie nedok.

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zajať, -jme, -jmú dok. (koho, čo)

1. vziať do zajatia, najmä nepriateľského vojaka v boji, odňať niekomu slobodu: Podarilo sa mu zajať Maďarov; zobral ich aj s koňmi a s vozmi. (Min.) Vo svetovej vojne ho zajali, stal sa ruským legionárom. (Bodic.) Posielal ma, aby som sa dal zajať. (Zúb.); z. nepriateľskú jednotku; z. tank; Zajal Konôpku, odvlečúc ho na zámok. (Jégé); pren. Vtom jej rúčka našla sa v čejsi ruke. Cíti, že je zajatá (Kuk.) chytená. Vypýtala si, že si ju nevedel zajať vtedy, keď bola slobodná (Kuk.) získať pre seba, pripútať k sebe.

2. (koho, čo) zmocniť sa niekoho al. ničoho, upútať, opantať: Akási spomienka ho zajala. (Jil.) Predstava mu omámila myseľ, zajal jeho túžby. (Bod.) Dušu túžba zajala (Sládk.) začal veľmi túžiť po niečom, nemohol sa zbaviť túžby. Jasné oči Adeline Dušana zajali. (Vaj.) Slasť zajme ma (Ráz.) celkom sa oddám slasti. Jeho už rovnodušnosť zajala celého (J. Kráľ) ovládla ho ľahostajnosť. Čierna síňava lesov ho zajala (Tat.) obklopila.

3. (čo) násilím zadržať, odviesť niekomu dobytok al. pasúcu sa hydinu, obyč. ako trest za škodu, ktorú narobil(-a): Zajal štyri ovce z obecnej ďateliny. (Tim.) Zajala Belušu z kŕdľa. (Gab.) Dobytok zajali i tebe. (Jégé)

4. (koho kam) vziať, pojať so sebou, odviesť: Potom som šla, že sa pozhovárame, že ťa zajmem domov, ale teba som už nenašla. (Urb.) Zajala pri muzike mladého šarvanca. (Hlb.) I zajal ich ten kráľ na jarmok. (Dobš.) Čo ste ma do krčmy zajali? (Kuk.) Keď sa vrátil do redakcie, Sojček ho už zháňal a zajal ho do svojej pracovne. (Urb.);

nedok. zajímať


zajímať, -a, -ajú nedok.

1. (koho, čo) brať do zajatia, zadržiavať: Premáhate obrov a zajímate lúpežníkov. (Fel.) Budeme zajímať vozy so strelivom. (Kuk.)

2. zried. zmocňovať sa niekoho al. niečoho, upútavať, opantávať: zajíma ho túžba;

3. (čo i bezpredm.) brať dobytok al. husi z jednotlivých domov do čriedy, do kŕdľa (pri spoločnej paši); zadržiavať niekomu dobytok al. husi za spôsobenú škodu: Husi zajímať — to nie žart. (Kuk.) Na vyššom konci dediny počuť tatarcom pukať. To kraviar ide zajímať. (Kuk.)

4. brať, pojímať so sebou, odvádzať: Pustil sa do dediny a od prvého domu začala zajímať voličov. (Taj.);

dok. zajať

zajímať, zajímavať p. zajať


zaujať dk
1. čo upútať, opanovať niečo: ty, mily Syone, zugal sy wsse srdce me (PoP 1723-24); sotwa stworene bilo swetlo, zaugalo aneb opanowalo oči boske (MS 1749); weliké počudowány čysare, taky wssecké wogsko, které pritomny zázrak spatrilo, zaugalo (PeP 1771); prvňí ze všech hňeďki prostrédek, kterím ve veci svéj pocházal, pevný bil, neb pevno pretržki hlavu skaziť zaujmúl (BR 1785)
F. milý Eugen, weliké sstesti pro tebe, že sy posawad žádné dewče nepoznal, které by twe srdce zaujalo (LPo 18. st) do ktorého by si sa zamiloval
2. koho zmocniť sa niekoho; zajať niekoho: tech pyty sedlakow pan wyceisspan yma zauyat a w rucze dat panu Jakubowy (MADOČANY 1569 E); Emylius nekdy sedemdesát mest wywrátil a weznuw zaugal sto padesát tisýc (KrP 1760); muog bezbožnj sjn len 400 zlatjch mi wrhnul a poddanjch zaugal (LIPTOV 1765); y to ge diwna wec, že male ucho gihelne muže zaugati welikeho welbluda (GK 1779)
L. práv jse ma arestant do moci bermajstra pod vartu dat a pod jeho právo zaujat (MB 1759) byť ním súdený
F. ginych (mužov) meci obnymanym manželék a slubnyc zaugala smrt (PT 1778) zomreli; zaugal tento strach y učitelu (SS 18. st) zľakli sa
3. čo zabrať, obsadiť niečo: potom, kdy tu cztwrtinu kupy, Jano ma ten wsseczek dom s manzelku swobodne opanowati a zavgati (P. ĽUPČA 1567); stawowe ewangeličzti in speciali congregatione zaptawsse giste gravamina strany kostoluw, ktere papežnicy zaugali (BRATISLAVA 1637); pewnosty gestly predtjm nektere byly zaugate (KoB 1666); pany Janosska wetssy častku mista toho spustateneho mlina zaugala a y plotom prehradila (SENICA 1680); recuperator urbis: kdo mesto znowu od neprjtela zaugal (KS 1763); proč se ty do nasseho obidla strkass, proč si nass prjbitek zaugal (VP 1764); dost mnoho sweta zaugal Alexander Weliki (GK 1779); geskiňe pak skrze diwoku zwer zaugeta bila (PT 1796)
L. prázná bila od wsseho sedláckého wirobeny zem a zaugatá z krowym a trnym (PT 1778) zarastená
4. čo začať vykonávať nej. funkciu: occupare urbem: mesto dostati, na wladárstwi zaugati (KS 1763); dewaty rok se wynyal, od kterého času Grinwald wlaské kralowstwy byl zaugal, pry smrty swég poručiwsse králowstwy synu swému (PeP 1770); Aborysa vijmúc, který jest sa predce visekal, utékel, skril a potem pobožňejší život zaujmúl (BR 1785)
L. Gežiss zagiste musy zaugity nebesa až do času napraweny wssech wecy (Le 1730) vstúpiť do neba
5. čo zachvátiť, postihnúť: musy se člowek dewet krat pospolu potiti, nebo zase namoc zaugme (RT 17. st); (choroba) ta, ktera w nohach mjsto swe zaugme, nazjwa se podagra (HT 1760); po tomto wssem zavgalo Kolomana weliké hlawy bolenj (SH 1786) začala ho bolieť hlava; nech ma malomoczenstwy a wredowatost zaugme (PREŠOV 1789) pren geskiňi, w negž (žena) bidlela, strassne mlčenj zaugalo (PT 1796) zavládlo
6. zahĺbiť, pohrúžiť sa do nej. činnosti: skrze kratkost czasu nemozna vecz, abich dnes mohol vistat, gsucze zaugati kremo toho y z odpravovanim pruišeg a zgednanim noveg czeledi (PRÍBOVCE 1599 E); Kapusta panowy y negakowe odporne rečy howoril, o kterych swedek oznamit newje, byusse na ten čas w pracy zaugati (NECPALY 1743)
7. čo chytiť, uloviť niečo: tak ge ffortilna ryba ta torpedo, že gestli se prytreffi, že gu ribari do syti zaugmu, ona pracuge ne len, aby sama se oslobodila od siti, ale y gine riby (GK 1779); -jímať, -jmovať ndk
1. k 1: mladost, take krasa mnohych zaugjma (MVP 18. st)
2. k 2: zaugaty statek prichazi na zmatek, kdo ge zaugmagj, weczy sskodu magj, mnoho gmenu wsskodj (BV 1652); possideo homines: zaugjmám sebe lid; occupo: zabawugem, zaugjmám statek (KS 1763); náhle obkličuge gich cysarské wogsko, konikúw húffowe se walga, částka z mečmy, častka pak s kopiamy smutnu služebnost zaugmugú (PeP 1771) košicke panove velike gvalty činia, zaujimaju jim (sedliakom) statky z jejich vlastneho hotara (SEDLICE 1783 LP)
3. k 3: pan Kostka poczal grunthy zavgymat, nas prenasledowat (STARHRAD 1536); zadni s panov Geho Jasnost Czisarske, kteri predtim Hradok wladaly nasse chotare nicz nezaugimali (LIPTOV 1644); roku 1672 prissli katholycy zaugjmat náš kostol (S. ĽUPČA 1672); abi žadni z biskupuw, grofuw neprobowal, neskussal a wssetecžne nezaugimal bane swu wlastnu wuli (MB 1701); tyranem gest a zbognjkem, kterj nekolik djluw rolj nasilne zaugjma (PT 1796)
4. čo posudzovať, zvažovať niečo: zaugímag každý skutek powážľiwe, odhoď wšecku lenost, konág ho bedliwe (BE 1794); zaujať sa dk o čo, za čo začať sa niečím zaoberať, venovať sa niečomu: pakliby se v tychto dvuch rociech za muz nevydala aneb žadneho syna nemala, jakošto vydanu dceru nemala, kteri by se za kovacku šmitnu zaujali, ma se šmitna zamknuti (CA 1616 CM); milostive žadame svu vrchnost, že by se račeli za nas zaujati a naš chotar od Slezakov oslobodit (STAŠKOV 1671 LP); o mu tuto wec milostiwe se (páni) zavgaty račily (LIPTOV 1768); ga pak sem se na kolarsku robotu nezaugal (L. HRÁDOK 1768); prosjm, aby se za syroti amplissimus magistratus zaugal (KRUPINA 1734); tak ani wisoku wimluwnost w slowe boskem, když nemužu pochopit a rozumet posluchačy, nemužu se zaugati k dobremu žiwotu (GK 1779); zajímať sa ndk: a gestly sem co mlowyl w opilstwy k nemu a nanho, ya nic o tom newyem, gyny se o to nezagymagy (S. ĽUPČA 1613); nehressá bratrj, když se genom o takowe zbjrky nezavgjmagu (PrV 1767); okolo howád a roly temer wssetci se zaugmagú (PT 1778); čest a chwálu zasluhugj, kterižto se o tento náss národ zaugjmagj (StN 1786)

zagímať zagímať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu