Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zahynúť -ie -ú dok.

1. zomrieť (obyč. neprirodzenou smrťou), skonať, zhynúť: z-l na fronte padol; z-l pri prestrelke zabili ho

2. zaniknúť (význ. 1): táto myšlienka nesmie z.

zahynúť -nie -nú (ne)zahyň! -nul -núc -nutý -nutie dok.

hynúť -nie -nú (ne)hyň! -nul -núc -núci -nutie nedok. 1. (ø; od čoho) ▶ (o ľuďoch) v dôsledku nepriaznivých okolností, chorôb a pod. postupne strácať (fyzické a duševné) sily, prestávať existovať, umierať, zomierať: h. od hladu; vo vojnách zbytočne hynú ľudia, civilisti, deti; Veď nemôžete ostať bez bytu, hynúť v starých múroch. [H. Ponická]; pren. Bože, tie roky sa len míňajú, hynú a tratia sa. [P. Štrelinger]
2. (ø; od čoho) ▶ (o zvieratách, o rastlinách) v dôsledku krutých al. nepriaznivých podmienok a pod. prestávať jestvovať: na elektrických drôtoch stále hynú tisíce vtákov; labute hynú najčastejšie od poranenia rybárskymi háčikmi; počas tuhej zimy zvieratá hynú; Starý strom už práchnivie a hynie. [A. Bednár]; Ukrutný mráz tak pálil, že chorela a hynula príroda. [L. Ballek]
3. ▶ (o veciach, o javoch) dostávať sa do zlého stavu a tým zanikať, strácať význam, vplyv, dôležitosť a pod.; syn. odumierať, upadať, zanikať: finančne h.; hospodárstvo postupne hynulo; Brata som prišla pozrieť, hynie mu gazdovstvo aj on. [K. Lazarová]; Vždy, keď som plakal a mlčal, niečo odchádzalo, hynulo. [L. Ťažký]
◘ fraz. expr. ľudia hynú ako muchy zomierajú vo veľkom počte, masovo; hynúť od žiaľu veľmi sa trápiť
▷ dok. ↗ zahynúť, zhynúť, k 2 i uhynúť

hynúť, -nie -nú nedok.

1. umierať, prestávať žiť: zvieratá, stromy, ľudia hynú; h. hladom, od hladu, od zimy, pre nedostatok potravy, hydina, statok hynie (od moru, chorôb)

● h. od žiaľu veľmi sa trápiť; h. túžbou za niekým, za niečím veľmi túžiť;

2. zanikať, upadať, slabnúť, tratiť sa, ísť navnivoč, ničiť sa, kaziť sa: starodávne piesne, zvyky, obyčaje hynú; Je trochu lenivá, všetko hynie pri nej. (Tim.) Cifrovala sa a dom hynul. (Tim.) Švábka hynie. (Kuk.);

dok. k 1 zahynúť, zhynúť, k 1, 2 vyhynúť

zahynúť, -nie, -nú dok. (bezpredm., ako i čím, od čoho) zomrieť, zhynúť; zaniknúť, vziať skazu: tragicky z.; Tak biedne zahynul bača. (Taj.) Zahynieš ako pes! (Jes-á) zomrieš sám, opustený. Zahynuli beštiálnou smrťou. (Tomašč.); bibl. Kto mečom bojuje, mečom zahynie. — Nechcete zahynúť hladom. (Urb.) Bála sa, že zahynie od žiaľu. (Janč.) Ani chudobe nemožno dať zahynúť. (Kuk.) Musel sa zmieriť s myšlienkou, že jeho rod zahynie (Fr. Kráľ) vymrie. Bolo by škoda nechať takéto nadanie zahynúť. (Zúb.) Nechá všetko tak, nech zahynie všetko, keď syn zahynul. (Tim.) Úroda zahynie na poli. (Tim.)

zahýňať² p. zahynúť

zahynúť dk
1. ako, s čím, od koho, od čoho zomrieť, zhynúť: ze techto czasu nedawno pominuleho temuto spoluobywateli nassiemv, listu vkazatele zahinul gemu kuon (MOŠOVCE 1556); vyvýšený Mátháš, jágerský Kiss Andráš, vítez Bory Mihál, uherský dobrý pán, zahynul tam (ASL ( 1674)/ 1756-89); my by zme gisty toho duowod toho mohly ymaty, že od tárka zahynul (ŽIAR n. H. 1715); ustanowil nad celu Zemu egypsku gedneho uradnika aneb wladara, ktery bi k buduceg potrebe pokrmi a obile zhromazdowal a potom wcas hladu lidu widawal, abi od hladu nezahinul (MS 1758); ktery wudce (Ján Semek Teutonycký) czarodelnykum z hromom udereny zachynul (KrP 1760)
L. že prv i skrz vlastňú svú ruku musí zahinúť (BR 1785) zobrať si život
F. kdo s mečem boguge, od meče zahyne (ŽP 1788); delám, div že nezahynu (PV 18. st) pracujem do úmoru, ničím sa
2. vziať skazu, zničiť sa, zaniknúť: kdyzto Sodoma zahynula (ŽK 1473); že tie listi při nepokogich, dulkach, kterežto se pred niekterym czasem czastokrat v nich nachazela, skrze zlych lydy w ohni zahinulj (CA 1585 E); že w kratkem čase swet tento ma zahinuti od sudu Boskeho, aby sme zawčasu pokaňi čyňili a ze swetom nezahinuli (GK 1779)
3. zmiznúť, stratiť sa, odísť do zabudnutia: aby tehdy geho diedicztwy nezahynulo, pro obeczne prawdy wyznany, chtieli sme w to whlidnuti wedle gegich prozby (P. ĽUPČA 1558); ornatúw žadných na ten cžas nenj, nebo spolu s ginými klenotami, w cžase nepokoge na zamku, od heyduchú zahinuly (BYTČA 1611); (veriteľ sa obával), aby požičane penize gemu nezahinuly (PeP 1769);
x. pren náb beda nam nesstasnym, nech zahine den, ktereho narodili sme se, nech zahine noc, kteru sme se počali (MS 1758)
F. kdiž sstesty pomine, znamost tež zahine (BV 1652)
4. byť ožobráčený, hospodársky upadnúť, prísť do biedy, na mizinu: ponjžene tedj u sl. stoliczj instugeme a supplicugeme, abj gsme konečne nezahinulj (P. ĽUPČA 1768)
5. čo prestať jestvovať, zmiznúť (krádežou, liečbou al. inak): ale kdy sem s vami o tu vecz jednal a u vas v Trnave se postavil, tedy na ten czass na mey farze v kostole se kradess stal a dva kalichy zachinuly (!) (BOJANOVICE 1539 SLL); ráčiž bludy zlé skázyťi, prawďe zahinuťi (CC 1655); bradavky zhoyt. Pomaszat hubkami, kteri na hnoj rosztu, nekolik raszy, kdi kuri se zeneszu, vesmi nohi kuri za zetrey w horucim popele, z tim pomas bradavki, zahinut (RO 18. st)
6. náb od koho odvrhnúť Boha, odlúčiť sa od Boha: gestly sy zaprel, zahjnul sy od Boha y od spolutowysstwa (!) werných prerezanj a odrúbanj sy (BlR 18. st)
7. náb byť zatratený, nebyť účastný večného života: že Syn cžloweka proto gest pryssiel na tento swet, aby hledal a spasil to, cžož bylo zahinulo (BAg 1585); ta gest wuole toho, kteri mne poslal, abi každi, kteri widi Sina a weri w neho, nezahinul, ale mel žiwuot wecžni (TC 1631); nyech tus veri kásdi tslovek v Pana Jásusa, tsom chto se v téj odmenye ufá, v tém narodzenyú, nyezahinye, vojdze do vetsnoho śivota (HPS 1752); prissel Syn človeka hledati a spasiti to, co bilo zahinulo (MS 1758)
8. náb byť vlažný, upadnúť vo viere: gsy ráčil na mne wzpomenuti, když gsem byl schrádnul a zahynul (KO 1782)
9. čo nad čím, ako čo pomaly zmiznúť, rozptýliť sa, stratiť sa: jaká jest pak rozkoš světa a kteraká kochaní lidská, to vše časem svým pomine a jako para nad hrncem zahyne (RL 1634); hle, gako dým zahynu bohatj tohoto swěta (KO 1782)
10. z čoho odísť, zablúdiť, stratiť sa; náb zísť, odbočiť z cesty, nasledovania Krista: který gest s wás člowek, který má sto owec a stratj-ly gednu s ných, či-li neopussťá dewadesat dewět na pussti a negide k tég, která zahynula, dokud gu nenande? (KB 1756); pochycte naučenj, žeby sa ňekdy nerozhňewal Pán a zahyňuli by ste s cesti sprawedliweg (BlR 18. st)
11. čo v čom utratiť, utopiť niečo: corpora naufraga: w wode zahynuli ťela (KS 1763)
12. čo práv (o platbe) stratiť platnosť, premlčať sa: stipendia retro debita: dáwná resstántya, dáwno zahynul plat, záplata (KS 1763); -ovať, zahýňať ndk
1. k 1: mnozj se modlá a zahjnagj y take zatraceny biwagj (SK 1697); occumbo: umjrám, zemjrám, zahynám; pereo: hinem, zahynám (KS 1763); gak pri tem wregícú w srdci twém radosť hlásiťi ňeprestáwáss, guž y zahiňugem (BR 1785); wolal (sv. Peter) w wlnách: Pane, zahynám, wysloboz mňa (BlR 18. st)
2. k 2: zahazowat bude (rehoľník hriechy) do hlubokósti Bózskég milostiwosti, aby tam gakožto yskra wprostred mora zahynali (BlR 18. st)
3. k 3: luxuriant otio animi: zahynagú mysle w leniwosti; spes evanescit: duffanj zahyna (KS 1763); kdiž sa dobré weci tak čitagú nebo poslúchagú, čas čloweka nezahyná (BlR 18. st) sa nemíňa zbytočne
4. k 4: pessum: náspod gjdem, dolú gjdem, na njžinu gjdem, zahynám; pessum sido: upadám (KS 1763)
5. k 7: seba od Teba (Pane) odwracagú y do tolikég sspatnosti zahazugú a dobrowólne zahynagú (BlR 18. st)
6. k 9: dym nagskórsség zahyná (BlR 18. st)
7. chradnúť, tratiť, strácať sa: evanesco: zmjzám se, pomjnám se, zahynám; praeoccido: prepadám, zahynám, prwe se pomjnám; intercido: upádám, zahynám, prepádám, zapádám, zapomjnám; sideror: usychám; zahynám (KS 1763);
x. pren deperreo: zahynám, od láski hynem (KS 1763); zahýňať sa ndk náb strácať sa, hynúť: nech sa zastydugú a zarmúcugu na weky wekúw y nech sa zaháňbugú a zahinagú (KB 1757)