zahubiť dok. spôsobiť zánik, zničiť, zabiť: bomby z-li tisíce ľudí;
pren. z. niečí talent
zahubiť -bí -bia (ne)zahub! -bil -biac -bený -benie dok.
zahubiť sa -bí sa -bia sa (ne)zahub sa! -bil sa -biac sa -bený -benie sa dok.
hubiť -bí -bia hub! -bil -biac -biaci -bený -benie nedok. (čo, koho) 1. ▶ odstraňovať niečo nežiaduce (obyč. živý organizmus); spôsobovať smrť niekoho, zánik niečoho v určitom priestore; syn. kynožiť, ničiť, nivočiť: h. hmyz, komáre, škodce; h. burinu, zeleň; cesnak ako prirodzené antibiotikum hubí baktérie; Drotári boli pochopiteľne aj „inštruktormi“, ako hlodavce hubiť. [V. Ferko]; Vojna ľudí hubila a rozdeľovala, ale súčasne ich zbližovala a prebúdzala v nich vieru k novému životu. [LT 1991] 2. expr. ▶ nesprávnym konaním, marením kaziť, ničiť: h. niečiu nádej, radosť; hubí svoj talent; hubí a zahubí ťa tá tvoja tvrdohlavosť ▷ dok. k 1 ↗ vyhubiť, k 2 zahubiť, zhubiť
hubiť sa -bí sa -bia sa hub sa! -bil sa -biac sa -biaci sa -benie sa nedok. 1. ▶ vzájomne sa ničiť, spôsobovať si smrť; syn. kynožiť sa: h. sa v bratovražednom boji 2. expr. (čím; ø) ▶ spôsobovať sám sebe veľkú ujmu (obyč. na zdraví), ničiť sa, nivočiť sa: nehub sa už toľkým fajčením; Keby som ti bratom nebol, nevedel by som, že sa hubíš náročky. [D. Tatarka] ▷ dok. k 1 ↗ vyhubiť sa, k 2 zahubiť sa, zhubiť sa
zabiť 1. násilne zbaviť života • usmrtiť • pripraviť o život • vziať život (niekomu): trest za zabitie človeka; zabiť, usmrtiť zviera; pripravili ho o život kdesi v tábore; napokon si vzal život • zavraždiť • expr. zamordovať (úmyselne, zločinne zabiť) • fraz.: zniesť zo sveta • poslať na druhý/onen svet • hovor. expr.: odpraviť • odpratať (obyč. tajne) • expr. zalomáziť: zalomázil ho sekerou • expr.: zmárniť • odmárniť: kráľ ho dal zmárniť • zlikvidovať • odstrániť • subšt. odkrágľovať: tajne dali mnohých zlikvidovať, odstrániť • lynčovať • zlynčovať (zabiť z rasistických príčin): lynčovanie černochov • expr.: skántriť: v koncentračných táboroch skántrili veľa ľudí • skoliť • sklátiť • kniž. sklať (úderom zabiť): skoliť, sklátiť šelmu • hovor. expr.: spasiť • položiť: vlka spasil, položil jediným výstrelom • zahubiť • expr.: zahlušiť • zachloštiť • zadegviť • zagniaviť • zahrúžiť (obyč. zvieratá) • zmasakrovať • pozabíjať • pohlušiť • pobiť • pomlátiť (hromadne zabiť) • expr. porúbať (v boji, sečnou zbraňou): zbojníci všetkých porúbali • dobiť • doraziť: dobiť divú zver • voj. zdecimovať (z trestu zastreliť každého desiateho) • popraviť (zabiť na základe rozsudku smrti) • zastreliť (zabiť strelou) • zarezať • podrezať (zabiť prerezaním hrdla) • obesiť (zabiť vešaním) • otráviť (zabiť jedom) • zaklať • zapichnúť (zabiť bodnutím) • zaškrtiť • uškrtiť • zadláviť • zahrdúsiť • zadusiť • zadrhnúť (usmrtiť zovretím hrdla al. tlakom na dýchacie cesty) • zried. zamoriť • umučiť (mučením): v táboroch umučili mnohých nevinných • pomárniť • expr. potĺcť (postupne, viac bytostí zabiť)
2. tlačením vraziť niekam • zatĺcť • vbiť • vtĺcť • zahlobiť: zabiť, zatĺcť klinec do hrady; vbiť, vtĺcť kolík do steny • zried. zarúbiť (Tajovský) • zaraziť • zapustiť: zaraziť, zapustiť stĺp do zeme • pozatĺkať • pozarážať • povtĺkať • pozabíjať (postupne)
3. p. premárniť 4. p. rozbiť 1 5. p. zničiť 1 6. p. zahnať 2
zahubiť spôsobiť zánik niečoho, uviesť do záhuby • zničiť • znivočiť: zahubiť, zničiť vírusy, talent; uvidíte, že ľahkomyseľnosť ich zahubí, zni(vo)čí • poet. zhubiť: zhubiť mladý život (Vajanský) • zmárniť • expr. zamárniť: z(a)márniť ľudský život • zmariť • expr. pochovať: zmariť, pochovať nádej • zabiť • expr.: skántriť • skosiť (zbaviť života): zahubiť, skántriť jeleňa • expr. skváriť: choroba ju skvárila v mladom veku • expr.: zmiesť • zmietnuť: prúd života ich zmietol • zlikvidovať (fyzicky): mnoho zajatcov napokon zlikvidovali • expr. zakopať: mladý talent celkom zakopali • pohubiť • pomárniť • expr. pokántriť (postupne, viac objektov)
p. aj zabiť 1
zmariť 1. spôsobiť zánik, priviesť nazmar • zničiť: zmariť, zničiť dlhoročnú námahu • skaziť • pokaziť: skazil, pokazil si život alkoholom • zahubiť • poet. zhubiť: zahubiť talent, zhubiť mladý život • zried. znivočiť • zabiť: znivočili, zabili vo mne nádej • zmárniť • expr. zamárniť: z(a)márnili veľa divej zveri
2. nedovoliť, aby sa niečo uskutočnilo, stalo • prekaziť • znemožniť: naše úsilie bolo zmarené, prekazené; znemožniť, zmariť, aby niekto dosiahol úspech • pren. hovor. torpédovať: torpédovať stretnutie • zahatať • zhatiť • zamedziť • zabrániť: zahatať, zamedziť výhľad niekomu; zabrániť vzrastu kapitálu • zlikvidovať • zdolať • potlačiť: odpor zlikvidovali, zmarili v zárodku; zdolať, potlačiť vzburu
3. p. premárniť
zničiť 1. spôsobiť skazu, zánik; spôsobiť veľkú ujmu, škodu na niečom al. niekomu • znivočiť: mráz zničil kvety; existenčne niekoho zničiť, znivočiť • zabiť • zahubiť • zhubiť • vyničiť • vyhubiť • expr.: skántriť • skynožiť • vykynožiť (obyč. v množstve): chemikálie vyhubili, skántrili, skynožili užitočný hmyz • zmiesť • zmietnuť: tajfún zmietol osadu • poničiť • ponivočiť • donivočiť (postupne, viac vecí) • likvidovať • zlikvidovať • zneškodniť (často fyzicky): (z)likvidovať bandu zlodejov; zneškodniť odporcov • devastovať • zdevastovať • spustošiť • expr.: zhumpľovať • spľundrovať: (z)devastovanie prírody, vodných zdrojov; zhumpľovať, spľundrovať lesy • vydrancovať • vyplieniť • hovor. expr. vypľundrovať (zničiť drancovaním, plienením): vojsko vydrancovalo, vyplienilo kraj • zruinovať: zruinované hospodárstvo • fraz.: priviesť na žobrácku palicu • priviesť na mizinu/na psí tridsiatok: devalvácia peňazí rodinu priviedla na mizinu/na psí tridsiatok • zbedačiť • ožobráčiť (na majetku): vojna zbedačila, ožobráčila ľudí • expr. zúbožiť (uviesť do stavu úbohosti): požiar zúbožil rodinu • decimovať • zdecimovať (v počte): (z)decimovanie vojska • premôcť • zdolať • prevládať (zvíťaziť nad niečím a tým zničiť): premôcť, zdolať nepriateľa; nikdy ma neprevládzu • znehodnotiť • poškodiť • pokaziť • skaziť • demolovať • zdemolovať • fraz.: priviesť navnivoč • priviesť nazmar (zbaviť hodnoty): znehodnotiť, poškodiť zariadenie bytu; pokaziť, skaziť si hodinky; (z)demolovať auto, telefónnu búdku • rozvrátiť • rozbiť • rozložiť: rozvrátiť ekonomiku, rozbiť manželstvo • rozmetať: rozmetať hniezdo • zmrzačiť • expr.: skaličiť • dokaličiť • stráviť (spôsobiť telesnú al. duševnú ujmu): oheň mu zmrzačil, skaličil, dokaličil tvár; plameň jej strávil zrak; zlý pedagóg chlapcovi zmrzačil, skaličil talent • expr.: popsuť • dokántriť (fyzicky i morálne): popsuť si, dokántriť si zdravie • pren. expr. zakopať: šťastie si zakopal • podlomiť: choroba mu podlomila zdravie • expr. skváriť: mráz skváril úrodu
2. p. utrápiť
zahubiť, -í, -ia dok. (koho, čo) uviesť do záhuby, spôsobiť zánik dačoho, zničiť, znivočiť: Boháč ostane boháčom, môžete ma zahubiť, ak to nie je pravda. (Min.) Nedá si rieka zahubiť svoju moc. (Jaš.) Zahubili sme talent. (Karv.) Čo ona chcela zahubiť vlak? (Vaj.)
|| zahubiť sa zničiť sa: Že mi ho neradí prijať, lebo že by som sa mohol zahubiť. (Vans.)
zahubiť dk 1. čo, koho priviesť na mizinu, zničiť niečo al. niekoho, rozvrátiť, spustošiť niečo: w korabu Noe ciste y nečyste howada zhromazdeny su bily, wssak čyste musely w korabe zustaty, gezlyze su nechtely zahubene bity (ŠV 1675); nas sedmorich ludy (vrchnosť) naskrze zahubit dopustit neračila (RUŽOMBEROK 1773) 2. čo, čo komu poškodiť, porušiť niečo, zničiť niečo niekomu: protoz ma kazdy w tem se rozpacziti, aby toho neplatil wedle swey zasluhy, czoz by stratil anebo zahubil (ŽK 1473); pod horu trstienu Bobotyane gednu zem posiewali, ale Patrowanie obsiatie gim wždy zahubili (P. LEHOTA 1625); wge, že biwal nad welkou studnou jawor chotarnj, ale kdo ho zahubil, to newge (ŠTIAVNIČKA 1676); yesli bi kdo z mistruw uhliara kona podkuwanim kopita zahubil, ten povinen bude toho kona chovati dotud, dokut mu nezhogi (CA ( 1647)); pakliže by (mlynár) mimo gisteg pričziny zahubeny mlinskey zprawy, na co ma wyswedczeny, obilie zahubil, tehdy ma obilie tomu podobne anebo y lepssie stranie osskodeny nawratyty (L. JÁN 1704) 3. čo, koho zabiť, zavraždiť niekoho; náb pripraviť o večný život niekoho: ze by w noczy aneb we dne na gednoho wskoczyl, chczegicze geho zahubiti aneb zabiti (ŽK 1473); owczu staru zwer zahubil (H. SÚČA 1688); ale wycházágjcy zakonyci hned z Herodesowyma radili se naproti ňemu (Ježišovi), gakobi ho zahubit mohli odstrániť; či-li zahubjss sprawedliweho z bezbožnym? (KB 1757) F. když pak Bohu se lýbi, aňy wlas čloweka nemuze zahubit pryliss horyci pec (PP 1734) Pánu Bohu nič nie je nemožné 4. čo rozbiť: kdy tu sklenicu zahubil, domluwaly mu, aby to nečynil (H. TISOVNÍK 1733); (husári) geden sud zahubily a roztrgeskaly (RUŽOMBEROK 1755) 5. koho, čo náb priviesť niekoho do zatratenia, zatratiť niekoho: Ewa skrze tu swogu pichu wssecek narod lidsky zahubila a zatratila (MS 1749); wssak ale lstiwy a zchitrali neprytel wsseligaké dlúhotrwagjce muky a trápenj wihledáwal y wimysslal, aby dusse zahubit mohel (VP 1764); -ovať ndk k 1: destruere, prosus evastare: zahubowati (PD 18. st); zahubiť sa dk 1. prísť k skaze, zničiť sa: koliandrowe semeno 30ctm potlucene maslo pres cele letho nez skazi zachowawa, ani czerwum nedopustij se zahubity (SR 17. st); czy ge prauda, že wcžely geho dobre biwali a ginych susedou se zahubilj (KRUPINA 1672); ubi falli se sensit: sám se chtěl o žiwot priprawiti, se zahubiti (WU 1750) zabiť sa 2. stratiť na kvalite, znehodnotiť sa: jako prwni a za to moseli, treba se zahubilo, duplo platit; cent loga dali mu, czes zimu ho držal u seba tak, že sa zahubel (JASENICA 1704); gestli muka biela skrs namissanj czerneg mukj anebossto mrcha hrubich pitlou sa mu zahubila, ma gasda hnedkj swoge wretcja zapeczadit a wrchnosti na wedomost dat (KRUPINA 1755)