hrať, -á, -ajú nedok.
1. (čo, o čo i bezpredm., kniž. i v čo) venovať sa nejakej (obyč. zábavnej al. športovej) hre; krátiť si čas nejakou zábavnou spoločenskou hrou: h. futbal, hokej, tenis, volejbal; h. v útoku, v obrane; h. kolky, domino, biliard i na biliarde; h. šach, šachy, karty, h. (sa) v šachy, v karty; h. mariáš, h. o peniaze, h. o bank; kart. slang. h. žobráka, durcha; h. hazardne, pre zábavu; hovor. h. v lotérii sádzať; hovor. h. na burze robiť burzové špekulácie; pren. Nie jeden hral o jej lásku (Tim.) usiloval sa o ňu.
● hovor. h. si do karát pomáhať si navzájom, nahrávať si; hrá s otvorenými kartami (Laz.) je priamy, otvorený;
2. (na čom, čo i bezpredm.) vyludzovať tóny z nejakého hudobného nástroja, zamestnávať sa hrou na hudobnom nástroji: h. na husliach, na klavíri, na harmonike, na cimbale, na fujare, na organe, na hrebeni; h. pochod, valčík, čardáš; h. prvé, druhé husle; muzika, kapela hrá, muzikanti hrajú do tanca, h. do taktu; Chlapci hrajú na píšťalách. (Tim.); pren. hrajúce cikády (Fr. Kráľ)
● tancuje, ako mu hrajú koná podľa pokynov, rozkazov; h. prím, h. prvé husle mať vedúce postavenie, rozhodujúce slovo;
3. (čo i bezpredm.) predvádzať divadelnú hru; vystupovať v divadle al. vo filme v úlohe nejakej postavy, mať úlohu ako divadelný al. filmový umelec: hrajú Shakespearovho Hamleta; h. hlavnú úlohu, h. divadlo, v divadle, vo filme; h. Fausta mať úlohu Fausta v divadle al. vo filme; pren. hrám radšej úlohu človeka za kulisami (Ráz.) radšej stojím v pozadí
● h. dôležitú, veľkú, hlavnú, významnú úlohu (kniž. i rolu), dôležitý zástoj mať veľký (rozhodujúci) význam; h. dvojakú hru robiť dvojakú politiku, dvojako sa správať (obyč. z vypočítavosti); h. komédiu, divadlo robiť niečo pre vonkajší efekt, pretvarovať sa; h. (veľkého) pána (dámu) vystupovať v spoločnosti ako pán, ako bohatý človek (ako dáma); hral gavaliera (Vaj.) vystupoval v spoločnosti ako gavalier; ľahko by mohol hrať komickú rolu (Vaj.) byť iným na smiech; Nerád hrá prísneho domáceho pána (Jes.) nerád prijíma na seba túto úlohu.
4. živo sa pohybovať, byť v nepokoji: Žabie oči hrajú jej ani hodiny. (Tim.) Jej ramená sú okrúhle, ale pri napätí vidno v nich hrať svaly. (Jégé) Na čele mu hrali vrásky. (Gab.) S takou chuťou robila, prsty jej len tak hrali. (Tat.) Údiv a zmätok mu hral na tvári (Letz.) zračil sa na nej.
● úsmev mu hrá okolo úst usmieva sa; žilky v ňom (mu) hrajú o neposednom, veľmi živom, temperamentnom človekovi; váhy hrajú sú vyrovnané;
5. trblietať sa, blyšťať sa, ligotať sa: slzy mu (jej) hrajú v očiach; Čepiec je samý skvost, len tak hrá proti svetlu. (Tim.) Tekutina v poháriku hrá a perlí sa. (Zúb.) Jagajú sa poháre, farba vína hrá. (Žáry); niečo hrá do červena, do zelena ap. v niečom prebleskuje červená, zelená farba; srsť hrá do oceľova (Kuk.); chlap s nosom hrajúcim do fialkovej farby (Vans.)
● h. všetkými farbami a) o pestrých veciach (napr. o zakvitnutej lúke); b) o človeku, ktorý od veľkých rozpakov striedavo bledne a červená sa;
opak. hrávať, -a, -ajú
dok. zahrať
|| hrať sa
1. (bezpredm., s kým, s čím, na čo, o čo, kniž. i v čo) robiť niečo pre zábavu, venovať sa nejakej hre, zabávať sa, baviť sa: h. sa s loptou, s bábou, s guľkami; deti sa hrajú na dvore, h. sa s deťmi; h. sa na slepú babu, na zbojníkov, na schovávačku, na naháňačku; h. sa na pigu (Laz.); h. sa na métu (Vaj.); h. sa na loptu (Šolt.); h. sa o loptu (Ondr.); h. sa o zálohy (Karv.); h. sa o žmúračku (Švant.); deti sa hrajú o muža a ženu (Kuk.); hrali sa na orechy v karty (Taj.); Ferko s Málou hrali sa v šachy. (Jégé)
2. (s čím, s kým i bezpredm.) pohrávať sa, zahrávať sa: Nie je dobre s láskou hrať sa samopašne. (Pal.); hrala sa so životom a zdravím (Vaj.); pren. Na ich chrbtoch hrali sa tiene konárov. (Pláv.)
● h. sa s ohňom robiť niečo nebezpečné; h. sa so slovami bezobsažne hovoriť; hrať sa s niekým ako mačka s myšou zavádzať ho, nemyslieť to s ním vážne;
3. (na koho, na čo) vystupovať v úlohe niekoho, robiť zo seba niekoho: Hral sa na vlastenca. (Vaj.)
4. hovor. (s čím, s kým) pomaly, zdĺhavo niečo robiť, zdržovať sa s niečím (s niekým), piplať sa;
opak. hrávať sa;
dok. k 1, 3 zahrať sa
|| hrať si zastar. hrať sa, ihrať sa: Slnce a tieň si hrali po záhrade. (Gerg.) Sečka si chce hrať na cynika. (Vám.)
zahrať sa, -á, -ajú dok. (s čím, v čo, na koho, na čo i bezpredm.) pohrať sa, poihrať sa, pobaviť sa: z. sa s loptou, s guľkami, z. sa nachytačku, na schovávačku, na slepú babu, na posledného, na zbojníkov; Zahrali sa v kolky (Jégé) Zahrajme sa v šachy. (Jégé) Chlapci, zahrajme sa! (Tim.) Príde vetrík rozihraný, nezahrá sa s lístočkami. (Jes.); pren. expr. z. sa s kým, s čím neseriózne, ľahkovážne si počínať voči dakomu, dačomu. Zahrať sa so svätými citmi ľudského srdca. (Vaj.); neos. Podivne sa zahralo s týmto znamenitým Rusom. (Hor.);
pren. expr. (na koho) vziať na seba úlohu akoho: Zahral sa na zaľúbeného kvintána. (Štef.)
zahrať si1, -á, -ajú dok. expr. (čo, čo s kým, s čím zried. v čo, zastar. i na čo) poihrať sa, príjemne sa pobaviť hraním, hrou: z. si hru s loptou, z. si futbal s deťmi na dvore; Poď, zahraj si ty za mňa. (Gab.); z. si v šachy, z. si dve partie; Alebo ťa chytí túžba zahrať si v karty. (Jes.) Zahrá si s bleskami prstienok tvoj zlatý. (Sládk.) Sadli si do bočnej izby a zahrali si na mariáša. (Kal.) Vavrinec ma hneď vyzval, aby sme si zahrali v kocky. (Zúb.); pren. hovor. z. si s dakým pobalamutiť dakoho predstieraním citov
zahrať si3, -á, -ajú dok. expr. (na čom) trochu si pohrať na hudobnom nástroji. z. si na husliach, na klavíri, na gitare, na mandolíne, na harmonike
zahrať si2, -á, -ajú dok. expr.
1. s radosťou, s pôžitkom, podľa vlastnej vôle ap. vystúpiť v divadelnej úlohe: z. si vo väčších úlohách;
2. (na koho, na čo) vziať na seba úlohu dakoho: z. si na vodcu, na proroka; z. si na gavaliera, na pána vystúpiť v spoločnosti ako gavalier, ako pán, zachovať sa ako gavalier, ako pán;
nedok. k 2 zahrávať si
zahrať1, -á, -ajú, zahratý/zahraný dok.
1. (čo i bezpredm.) podať výkon v hre, obyč. športovej; skrátiť si čas spoločenskou hrou: z. v útoku, v obrane; z. vynikajúcu hru; z. šachovú partiu;
2. šport. (čo komu) nahrať, prihrať: z. loptu strednému útočníkovi;
3. (komu) prejaviť sa, objaviť sa, zjaviť sa, ukázať sa (najmä v tvári): Starcovi zahrali slzy v očiach. (Vaj.) Hlavajovi zahrali v očiach zlé plamienky. (Urb.) Cudzie nôtky zahrali mu v hlase. (Urb.) Jankovi zahrá úsmev na perách. (Ráz.-Mart.)
● expr. žilky jej (mu) zahrajú dostane sa do rozjarenej nálady, rozjarí s, rozveselí sa;
4. (čím) zatrblietať sa, zaligotať sa: z. farbami, farbičkami; pren. tvár mu zahrala radosťou prejavila sa mu na tvári radosť;
nedok. zahrávať, -a, -ajú
zahrať2, -á, -ajú, zahratý/zahraný dok.
1. (čo) predviesť divadelnú hru: z. do roka sto predstavení; z. Stodolovu Bačovu ženu; pren. z. hosťovskú úlohu vykonať povinnosť hosťa
● expr. z. komédiu, scénu, divadlo urobiť dačo pre vonkajší efekt, s pretvárkou; urobiť výstup;
2. (koho) vystúpiť (napr. v divadle, vo filme ap.) v úlohe nejakej postavy, realizovať, interpretovať určitú postavu: z. Hamleta, Fausta, Jánošíka, Svätopluka; z. žobráka, matku, milenku, ježibabu; z. hlavnú úlohu vytvoriť ústrednú postavu; pren. expr. z. gavaliera, pána vystúpiť v spoločnosti ako gavalier, pán, zachovať sa ako gavalier, pán
zahrať3, -á, -ajú, zahratý/zahraný dok.
1. (čo, čo na čom i bezpredm.) (pri osobnom podmete) vyvolať tóny, zvuky, vylúdiť melódiu (na hudobnom nástroji): z. ľudové piesne na husliach, na klavíri, na cimbale; z. na harmonike, na píšťale, na fujare, na organe, na hrebeni; z. valčík, čardáš, pochod, smutné, veselé melódie; z. do skoku, do tanca melódie v príslušnom rytme; z. dobre, zle, vynikajúco, precítene, umelecky, majstrovsky;
2. (pri vecnom podmete) vydať tóny, zvuky: husle zahrali; organ zahral, harmonika zahrala; Pred vytiahnutím opony zahrajú staré hodiny. (Stod.); pren. Hudba zahrala prvé akordy (Pláv.) začala hrať.