Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

zahorieť -í -ia dok.

1. začať horieť; zasvietiť, zažiariť: kahance jasnejšie z-li

2. očervenieť, sčervenieť: zore z-li, tvár z-la od vzrušenia

3. expr. citovo vzplanúť: srdce z-lo; z. hnevom, láskou (k niekomu)

4. na koreni zoschnúť, vyschnúť (vplyvom slnečnej páľavy): obilie z-lo

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zahorieť ‑í ‑ia ‑el dok.

zahorieť -rí -ria zahor! -rel -riac -rený -renie dok.

očervenieť stať sa červeným • sčervenieť: líca jej od mrazu očerveneli, sčerveneli; obloha pri západe slnka očervenela, sčervenelazahorieťpoet.: zabronieťzabronieť sazbronieť: lístie na stromoch už zahorelo, zabronelozačervenať sarozčervenieť saexpr. rozhorieť sa: tvár sa jej rozhorela od rozpakovkniž.: zapýriť sazarumeniť sazrumeniť sazrumenieťzried. orumenieť (očervenieť obyč. v tvári od citového pohnutia): dievča sa od hanby začervenalo, zapýrilo; líca sa mu zarumenili, zrumenilizapáliť sazaliať sa červeňouexpr. zapŕliť sa: pri mužových slovách sa zapálila, zaliala červeňoupoet. zardieť sa


rozohniť sa silno sa citovo vzrušiť • rozrušiť sarozpáliť sa: rozohniť sa, rozrušiť sa hnevomzapáliť sanadchnúť saoduševniť sa (dostať sa do nadšenia): nadchol sa krásou umeniavzbĺknuťvzplanúťzahorieť (náhle sa rozohniť): celý vzbĺkol za myšlienku obnovy spolkurozžiariť sarozjariť sarozohriať sarozveseliť sa (dostať sa do radostného vzrušenia): tváre sa im rozžiarili, rozjarili; rozohriali sa vínomrozvášniť sarozplameniť sazried. rozvíchriť sa (rozohniť sa vo veľkej miere): rozvášnil sa v hádke ako kohúthovor.: rozgurážiť sadostať guráž (zároveň sa posmeliť): rozgurážili sa v krčmekniž.: roznietiť sarozhorliť sazanietiť sapoet. rozplápolať sa: rozhorlil sa pre nespravodlivosťfraz.: prísť/dostať sa do varudostať sa do ohňa


vyschnúť 1. celkom stratiť vlhkosť, stať sa celkom suchým • vysušiť sa: pôda na slnku a vetre vyschla, vysušila sa; korene stromu vyschli, vysušili sauschnúťusušiť sa (stratiť vlhkosť): kvety vo váze rýchlo uschli; vlasy sa na slnku usušili, uschlikniž. vyprahnúť (veľmi, nadmieru vyschnúť): vyprahnutá pláňobschnúťoschnúťosušiť sa (trocha stratiť vlhkosť): skosená tráva už o(b)schlapreschnúťpresušiť sa (dôkladne al. čiastočne stratiť vlhkosť): dobre preschnuté, presušené drevo; dala bielizeň preschnúť na radiátorzahorieťvyhorieť (vyschnúť vplyvom páľavy): obilie zahorí; paša celkom vyhorelaposchnúťposušiť sapovyschýnaťpovysychaťpovysúšať sapouschýnaťpousychať (postupne vyschnúť, uschnúť) • mumifikovať sa (chorobne vyschnúť): mumifikovaný plodzried. strudovatieť (stať sa veľmi suchým a tvrdým): jazyk mu strudovatel (Podjavorinská)vyhynúť (o rastlinách)

2. stratiť vodu, ostať bez vody • vypariť saodpariť sa: voda v potoku vyschla; rosa vyschla, vyparila sa, odparila sa

3. p. schudnúť


vzbĺknuť, vzblčať 1. náhle začať horieť (plameňom) • zbĺknuťzblčať: vatra (v)zbĺkla, (v)zblčala vysokým plameňomkniž.: vzplanúťsplanúť: suchá slama vzplanulavzplápolaťsplápolaťpoet. al. zastar. vzpláť: sviece vzplápolalirozplameniť sa: stoh slamy sa naraz rozplamenilkniž.: vznietiť savzňať saroznietiť sa (samo od seba) • zapáliť sachytiť sarozhorieť sa (začať horieť): od cigarety sa zapálil, chytil obrus; drevo sa rozhoreloexpr. roziskriť sa: vatra sa znova roziskrila

2. kniž. (o človeku) dať sa uniesť citmi a prudko ich prejaviť • kniž. vzplanúť: vzbĺknuť, vzplanúť nenávisťouexpr. zahorieť: zahorela láskou k učiteľovioduševniť sa: oduševniť sa za národné idey

3. p. vypuknúť 1, 2, vzbúriť sa 3


začervenať sa nadobudnúť v tvári (zried. aj inde) červeň, červenú farbu, najmä od citového pohnutia • začervenieť sazapáliť sakniž.: zapýriť sazarumeniť sazrumeniť sa: dievča sa začervenalo, začervenelo, zapálilo od hanby; ľahko sa zapýri, z(a)rumeníexpr. zapŕliť sapoet. zardieť sa (Sládkovič, Hviezdoslav)zaliať sa červeňou: od rozpakov sa zaliala červeňouočervenieťsčervenieťzahorieť (stať sa červeným): oči mu od dymu očerveneli, sčerveneli; podvečer zahoreli zorepoet.: zabronieťzabronieť sa: stráň (sa) zabronela od jahôdrozčervenieť sa: na strome sa rozčerveneli čerešne; koža sa mu od páľavy začervenala, rozčervenelaspurpurovieť (začervenať sa do purpurova) • pren. expr. zblčať


zahorieť 1. p. zapáliť sa 1 2. p. začervenať sa 3. p. vzbĺknuť 2 4. p. vyschnúť 1


zapáliť sa 1. začať horieť • rozhorieť sa: slama sa od iskier zapálila, rozhorelazahorieť: okolo zahorelo raždierozplameniť sakniž.: vzňať savznietiť saroznietiť sa (samo od seba): uhoľný prach sa roznietil; plyn sa vzňal, vznietilvzbĺknuťkniž. vzplanúť (prudko, vysokým plameňom sa zapáliť): suché lístie vzbĺklo, vzplanulo

2. ochorieť na zápal: hrdlo sa mi zapálilonahnisaťzahnisaťzhnisať (pri zápale podbehnúť hnisom): mandle nahnisali, z(a)hnisaná koža

3. p. začervenať sa 4. porov. zapáliť 2, 3

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

horieť, -í, -ia nedok.

1. planúť ohňom; spaľovať sa, blčať, plápolať: drevo, plyn, cigareta horí; h. plameňom; vatra, oheň horí; v peci, v sporáku horí;

často neos. o požiari: Horí! Horí! poplašné volanie pri požiari; niekde horí, horelo je, bol požiar; horný koniec dediny horí; stodoly horia; pren. svet horí v plameňoch je vojna

horí mu pôda, zem pod nohami nemá istú pozíciu, je v nebezpečenstve, je ohrozený niečím; robota mu horí pod rukami (pod rukou), len mu tak práca v rukách horí veľmi rýchlo pracuje, je veľmi usilovný; hovor.: to nehorí nie je to súrne, netreba sa stým ponáhľať; je mu pilno, akoby horelo je mu náhlo; horí nám za pätami niečo nás súri, treba sa nám ponáhľať; niečo (napr. termín vykonania nejakej práce) nám horí je veľmi naliehavé, sme v tiesni; horí mu nad hlavou je v nebezpečenstve, v tiesni; všetko na ňom horí všetko rýchle zoderie, roztrhá (o šatstve);

2. hovor. vydávať svetlo, svietiť: lampa, sviečka, žiarovka horí; elektrika horí;

3. expr. byť červený ako oheň, červenieť sa: Červené šatky na hrdle nám horia. (Bend.) Pomaranče horia v polotme. (Letz); vlasy mu horia (Kuk.) je ryšavý; tvár mu horí hanbou, od hanby (Tat.), horí ako fakľa (Tim.) veľmi sa červená;

4. (o očiach) blyšťať sa, ligotať sa, lesknúť sa, žiariť: oči mu horia radosťou, od radosti, hrdosťou, od očakávania; Oči jej horeli, div ohňom neblčali. (Skal.)

5. (čím, zried. i od čoho) pociťovať nejaký silný cit, planúť silným, prudkým citom, byť vzrušený: h. túžbou, láskou, hnevom, pomstou, netrpezlivosťou; h. od vzrušenia (Fr. Kráľ); Celá horím od zvedavosti. (Pal.)

6. byť v horúčke, byť rozpálený, rozohriaty; mať pálivý pocit: Líca horia horúčkou. (Al.) Koža mi horela ako popálená. (Jes-á) Cíti, ako mu horia uši a líca. (Chrob.)

7. (za čo) byť oduševnený: Kto za pravdu horí... (Kuzm.); h. za národ a vlasť (Škult.);

8. (za kým, za čím, po čom) túžiť: Horel za dievčaťom. (Kal.) Horel po činnosti. (Vaj.)

9. hovor. (za koho, za čo, pre koho, pre čo) trpieť: Ja som pre neho horela nevinne. (Ráz.-Mart.)

10. hovor. mať neúspech, blamovať sa: Vy horíte i na matematike i tu. (Ráz.);

opak. horievať, -a, -ajú;

dok. k 1, 10 zhorieť;

k 9 vyhorieť, k 3-5, 7, 8 zahorieť


zahorieť, -í, -ia dok.

1. zapáliť sa, rozhorieť sa, rozplameniť sa: Lampy kde-tu zahoreli a zasvietili akoby len pre seba. (Jes.) Prímorská planina zahorela červenou žiarou, akoby stála v plameni. (Kuk.) Blesk zahorí na výsosti nebeskej. (Kal.) Kahance jasnejšie zahoreli, namodrasté plamienky syčia ako nasršené hady. (Hor.)

2. (čím i bezpredm.) (obyč. o tvári, o lícach) začervenať sa, zapýriť sa, očervenieť, sčervenieť: Ondrej zahorel v tvári. (Gab.) Bledé líca zahoria purpurom. (Tim.) Tvár mu zahorela. (Jaš.)

3. prejaviť sa červenou farbou, začervenieť sa: zore zahoreli; Lúky zahoreli slabými plamienkami jasienok. (Vaj.)

4. (čím, za čím) oduševniť sa, vzplanúť, rozohniť sa: Dekan zahorel svätým hnevom. (Žáry); z. pomstou, láskou, ľúbosťou, spravodlivým hnevom, túžbou, nenávisťou; Klemens sa ľahko oduševní pre všetko nové, ale nemá vytrvalosti, čoskoro zahorí za niečím iným. (Zúb.)

5. (o očiach, o pohľade) prejaviť citové pohnutie, oduševnenie, rozohnenie, zápal, vzbĺknuť: Oči jej zahoreli ako mačke. (Kuk.) „Igor! Mne nesmiete cigániť,“ zahoreli jej veľké zelené oči. (jaš.) Rehušove oči zlostne fľochli na auto, zahoreli zlým ohňom. (Mor.) Vrtíkovi v očiach zahoreli zlé ohníky. (Urb.)

6. (o obilí) na koreni pred dozretím zoschnúť, vyschnúť, vysušiť sa (vplyvom slnečnej páľavy): zrno sa scvrkne, zahorí;

7. nár. dostať úpal: „Či neležala i včera celý večer na hlavu?“ „Keď zahorela, tetka!“ (Tim.)

8. nár. (o pľúcach) dostať zápal: Napil sa zo studne v Úplaze vody a umrel. Zahoreli mu pľúca od nej. (Fig.);

nedok. k 1, 6 zahárať, -a, -ajú

zahorieť dk
1. dostať úpal: w pongyelok byla (Katarina Bajczy) zahorela, kdye od toho zahorenya ju y welyčze hlawa bolela (PRIEVIDZA 1768)
2. čím prejaviť citové pohnutie, rozohnenie, vzbĺknuť zlosťou: Saul, král izraelský wida, že Pán Buh od ného strogj odgjti králowstwj a dáti ge Dawidowi, proti nemu tak zlostj zahorel, že sobe nigakž pokoge dáti nemohl (COB 17. st)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu