Slovenské slovníky

kssj psp ogs sss ssj hssj

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

zahnať -ženie -ženú dok.

1. hnaním dostať na určené miesto: z. kravy na pašu

2. silou prinútiť vzdialiť sa, odohnať, zapudiť: palicou z. psa; z. nepriateľa prinútiť na útek

3. doviesť k neplánovanému pohybu: dážď z-l výletníkov do hotela

4. odstrániť, prekonať (niečo nepríjemné), zaplašiť, zapudiť: z. nudu, obavy; z. smäd, hlad utíšiť

● z. niekoho do slepej uličky dostať do bezvýchodiskovej situácie;

nedok. zaháňať -a

// zahnať sa urobiť rozmach (rukou) s cieľom udrieť, ohnať sa: z-l sa (palicou) na syna;

nedok. zaháňať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

zahnať ‑ženie ‑ženú ‑hnal dok.; zahnať sa

Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny

z r. 2022.

zahnať sa zaženie sa zaženú sa zažeň sa! zahnal sa zaženúc sa zahnanie sa dok.

zahnať zaženie zaženú zažeň! zahnal zaženúc zahnaný zahnanie dok.

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

odbiť 1. úderom vrátiť • odraziť: letiacu loptu jediným úderom odbil, odrazil • zavrátiť (znemožniť pokračovanie niečoho): prvý útok ešte ľahko zavrátil

2. úderom oddeliť (z celku) • odraziť: odbil, odrazil ucho z hrnčeka • odroniť (obyč. ovocie zo stromu) • odlomiť • ulomiť (lámaním): chlapci odlomili, ulomili soche ruku • odštiepiť • vyštiepiť (odbiť menší kus): odštiepiť kus z taniera

3. odmietavo sa k niekomu zachovať • odmietnuť • zamietnuť: odbili, odmietli, zamietli jeho žiadosť bez odôvodnenia • hovor.: odpraviť • odbaviť: odpravila, odbavila pytača nakrátko • odvrhnúť: odvrhli môj návrh • odohnať • odpudiť • zahnať • zapudiť: myšlienku na útek rýchlo odohnal, odpudil, zahnal, zapudil • zbaviť sa: horko-ťažko sa nás zbavili • hovor. expr. spražiť (príkro odbiť): spražili ho pohľadom

odohnať 1. hnaním prinútiť vzdialiť sa • zahnať • expr. odduriť: odohnať, zahnať, odduriť vrabce zo záhrady • odplašiť • zaplašiť • odstrašiť (plašením odohnať): odplašiť vtáky z maku • vyhnať (von): vyhnať muchy z izby • odpudiť • zapudiť: odpudil, zapudil statok od válova • pohnať • expr.: poduriť • podurkať: Len počkajte, veď ja vás poženiem!; poduriť sliepky z dvora • hovor. expr.: odprášiť • odkúriť • poodháňať (postupne, viac osôb, zvierat)

p. aj vyhnať

2. oslobodiť sa od niečoho nepríjemného • zbaviť sa • zahnať • zapudiť • odpudiť: odohnala, zapudila nástojčivú myšlienku; zahnal strach, zbavil sa trémy • odbiť (odmietavo sa zachovať): odbila nápadníka • odvrhnúť • odmietnuť • zamietnuť (neprijať, čo sa ponúka): odvrhla šťastie

odraziť 1. nárazom dať niečomu iný (obyč. opačný) smer • odbiť • expr. odpáliť: odraziť čln; odbiť, odpáliť loptu • odviesť • zviesť (dať niečomu iný smer postavením prekážky): odviesť, zviesť vodu, potok; odviesť, odraziť ovcu od stáda • poodrážať • poodvádzať (postupne, viac vecí)

2. nárazom, úderom oddeliť časť od celku • odbiť • odlomiť: odraziť, odbiť roh domu; odraziť, odlomiť ucho na šálke • odroniť (úderom zraziť ovocie zo stromu) • odštiepiť (nárazom oddeliť vrstvu al. menšiu časť z niečoho): odštiepiť z misy

3. v boji zmariť útok protivníka • potlačiť: odraziť, potlačiť kontrarevolúciu • odvrátiť: odvrátiť útok partizánov • expr. rozprášiť: rozprášiť útočiace bandy • odohnať • zahnať • zapudiť (odraziť hnaním): odohnať, zahnať nepriateľa

ohnať sa 1. urobiť rozmach rukou a pod. (obyč. na obranu) • obohnať sa: ohnať sa, obohnať sa chvostom pred muchami • zahnať sa • rozohnať sa (s cieľom útočiť): zahnal sa na dieťa; rozohnať sa palicou na niekoho

2. expr. bránením pred útokom sa ochrániť • expr. obohnať sa • obrániť sa • ubrániť sa: ledva sa ohnali, obohnali, ubránili pred dotieravými novinármi • striasť sa • zbaviť sa • pozbaviť sa: nemohol sa striasť, (po)zbaviť nepríjemných myšlienok • uniknúť (pred niečím, niekým)

vohnať 1. hnaním dopraviť do niečoho • vhnať • nahnať • zahnať: vohnal, nahnal statok do ohrady • expr. vduriť: vduril ovce do košiara • voštvať (štvaním): voštvali ich do boja • povháňať • pozaháňať (postupne vohnať)

2. spôsobiť, že sa niekto, niečo dostane do nešťastia • vhnať • dohnať: vohnali, dohnali svet do skazy; vohnal ju do nešťastia • vrhnúť • uvrhnúť: vojna vrhla krajinu do biedy

zahnať sa p. ohnať sa 1

zahnať 1. silou al. niečím nepríjemným, nežiaducim prinútiť vzdialiť sa • odohnať: zahnať, odohnať vlka od košiara • zatlačiť • expr. odprášiť • odraziť (v boji): nepriateľa zatlačili za mesto; odprášiť, odraziť vojsko • zapudiť • odpudiť • zaplašiť: zaplašiť, zapudiť vtáky streľbou; dážď nás zapudil • zavrátiť (prinútiť k návratu): zavrátiť ovce • pozaháňať • poodháňať (postupne zahnať) • pozavracať (viackrát, viac jedincov): pozavracať statok

2. spôsobiť zánik, zmiznutie niečoho, prekonať niečo nežiaduce • zapudiť • odpudiť: zahnal, zapudil myšlienky na neúspech • potlačiť • premôcť: potlačil, premohol náhly príval zlosti • odvrátiť • rozptýliť • rozohnať • rozplašiť: odvrátiť nešťastie, obavy; rozptýliť pochybnosti, podozrenie; rozplašiť zlý sen • expr. zried. zabiť: nevie, ako zabiť nudu • zbaviť sa: chce sa zbaviť spomienky na rodinnú tragédiu

zaplašiť plašením, nahnatím strachu znepokojiť a prinútiť odísť • odplašiť: zaplašiť, odplašiť vtáky zo záhrady • zastrašiť • odstrašiť (vzbudením strachu odradiť): neúspech ich neodstrašil od ďalšej činnosti • zahnať • zapudiť: streľbou do vzduchu zahnal, zapudil votrelcov • odohnať: odohnať smútok, žiaľ • odpudiť (vzbudiť odpor, obyč. nechcene): svojím sebavedomým vystupovaním odpudil prítomných

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

hnať, ženie, ženú, hnaný nedok.

1. (čo) uvádzať do pohybu, do činnosti, udržovať v pohybe, v činnosti, poháňať: voda ženie mlyn, motor ženie stroj

● hnať niekomu vodu na mlyn pomáhať mu, podporovať ho;

2. (koho, čo) donucovať k pohybu, k chôdzi určitým smerom: h. statok na pašu

● h. ľudí na jatky posielať na istú smrť; h. niekoho pred súd žalovať ho;

3. (koho, čo) nútiť k rýchlemu pohybu, k behu, k rýchlej práci: h. kone; h. niekoho s robotou

● hovor. beží, letí, akoby ho hnal, ani čo by ho všetci čerti hnali veľmi rýchlo;

4. (koho) rázne nútiť odísť, vyháňať, odháňať, zaháňať: h. niekoho z domu; armáda ženie nepriateľa z krajiny; hnali ho od stroja nedovolili mu na ňom pracovať; h. niekoho postrkom násilím prepravovať po vykázaní z obce;

5. (koho) nútiť, nutkať, pudiť, viesť (o citoch a pocitoch): hnala ho túžba, zvedavosť; hnaný pudom, hladom, nepokojom;

6. (koho do čoho) nútiť, mať niekoho k niečomu: h. niekoho do boja, do vojny, do práce, do učenia;

7. stupňovať činnosť, ponáhľať sa; rýchlo ísť, bežať, uháňať: h. na aute, na koni; hovor. hnal ani najatý bežal, ponáhľal sa

● h. niečo do krajnosti, do extrému, ad absurdum stupňovať do krajnosti, do nemožnosti;

8. arch. (na koho útokom) útočiť: Tá (rodina) takrečeno útokom hnala na starého Bohatého dňom po predstavení. (Vaj.)

9. ľud. (neos.) ženie ho má hnačku, preháňa ho;

10. (o rastline) vyháňať, rásť: strom ženie do výšky; h. do kvetu, do klasu, do semena;

opak. hnávať, -a, -ajú;

dok. k 4 vyhnať, zahnať i odohnať, k 5 dohnať, k 10 vyhnať

|| hnať sa

1. rýchlo postupovať, valiť sa, rútiť sa: h. sa vpred; búrka sa hnala chotárom; vojsko sa hnalo ako príval; h. sa do záhuby rútiť sa do skazy; krv sa mu ženie do tvári;

2. (za kým, za čím) ponáhľať sa za niekým al. za niečím v snahe dostihnúť ho (to): Sám za ním beží, za ním sa ženie. (Vaj.);

pren. usilovať sa niečo dosiahnuť: h. sa za ziskom, za peniazmi, za úspechom;

3. expr. (do čoho) horlivo sa do niečoho púšťať: hnal sa do práce (Taj.); h. sa do boja za socializmus (Jes-á);

4. (na koho, na čo) útočiť, napádať niekoho: vojaci sa hnali na brány mesta

zahnať sa, -ženie, -ženú dok.

1. (čím, na koho, na čo, po kom, po čom, proti komu i bezpredm.) urobiť prudký pohyb, rozmach rukou al. nejakým predmetom, rozmáchnuť sa, rozohnať sa: z. sa rukou, päsťou, sekerou, valaškou, kameňom, palicou, metlou ap.; z. sa kosou zakosiť; Schytil bakuľu a zahnal sa na mňa. (Fig.) Až keď sa po nich (po deťoch) zahnala matka kuchynskou handrou. (Zúb.) Četníkova ruka sa zahnala k úderu. (Jaš.)

2. hovor. prudkým pohybom sa pustiť niekam, rozbehnúť sa: Zrazu behom zaženie sa do kútika. (Šolt.) Bárka sa bola tuho zahnala rovno na úskalie. (Kuk.);

nedok. k 1 zaháňať sa, -a, -ajú

zahnať, -ženie, -ženú dok.

1. (čo, koho) hnaním dopraviť, dostať na určité miesto: z. statok, ovce na pašu, do košiara; Cez poludnie voly zahnali pod buky na meridzu. (Tim.) Pustili sme sa do Vydrovej doliny, aby sme zahnali Čuchoňa (psa) do dvora polesného. (Ondr.)

2. (čo, koho) prenasledovaním, fyzickou silou al. odmietavým, nepriateľským postojom dostať preč, odohnať, odpudiť, zapudiť: Sedem ich bolo naňho, no i tak ich zahnal k autám. (Urb.) Ale sme ho (vlka) zahnali. (Kuk.) Fuvaros vyšiel v ústrety ohrozovanému príchodziemu, zahnal psov. (Zván) Dym najistejšie zaženie komáre. (Zúb.) (Psy) veruže ho (medveďa) zaženú do diery. (Krno) Čo keď sa dopáli a zaženie ma domov? (Vám.); voj. z. nepriateľa prinútiť na ústup

● hovor. expr. z. niekoho do pekla (k všetkým čertom) zbaviť sa niekoho;

3. (koho kam) (nejakou okolnosťou, pohnútkou, príkazom ap.) prinútiť, donútiť niekoho ísť na určené miesto: Ostatní dychtivo počúvali, kým ich hlas zvonca nezahnal do lavíc. (Mor.) Zahnala som ho (Ivana) na diván, ale taký rozihraný horkýže zaspí. (Šolt.) Len láska ma sem zahnala, láska k tebe! (Vaj.); pren. Kam zaženie osud jeho? (Z/b.) do akých životných okolností sa dostane?

● z. niekoho do slepej uličky dostať ho do ťažkej, bezvýchodnej situácie;

4. (čo) spôsobiť zaniknutie, zmiznutie niečoho, odstrániť, odvrátiť niečo (obyč. nepríjemné), potlačiť premôcť (o telesných pocitoch a citových prejavoch), zapudiť; rozptýliť: z. hlad, smäd (jedlom, pitím); z. biedu (Fr. Kráľ) z. spánok, driemoty, únavu; z. (chmúrne) myšlienky, trpké (smutné) spomienky, z smútok, žiaľ, strach, clivotu; z. výčitku, pochyby, podozrenie; zaženie chúťky každému (Sev.); odradí, zastraší každého; Vstal, mysliac, že usporiadaním svojich vecí zaženie čas (Tat.) skráti si;

nedok. zaháňať, -a, -ajú

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008^*.

zaháňať sa p. zahnať

zaháňať, zahaňovať p. zahnať

zahnať sa, zahnať² dk
1. (s) čím na koho, na koho, na čo, ku komu urobiť prudký pohyb rukou al. nej. predmetom, rozohnať sa na niekoho: nescitur quo spiritu motus securi in ipsum actorem zahnal sa (TURIEC 1570); on se widlami ke mne zahnal a chtel se branit; potom se Janoš nan zahnal, on sa mu z widlami sprotiwil (NIŽNÁ 1635); swedek wydel, kdy se pan Revay Sigmond na predgmenowaneho poddaneho domini instatis z welikou wadou a sskrekom palicou swogou trstenou zahnau; pán Revay Sigmundt skocžiwsse od stola k nemu (Ďurovi Tučnému), chtel ho bit palicou trstenou, ale gako se zahnal zwrchu, gakoby na hlawu (PRIEKOPA 1716); geden k druhemu se zbližiwsse, negprw sice p. Zaborszkj na Dlholuczkeho z widlicziami zahnal, ale zdaliss bi ho w telo dočiahol; magice instans wjdlice w rukach swjch, podhodiwsse gemu na hrable, takže se y odlomily, nato podruhe zahnawsse se, tenže p. Dlholuczkj pana instansa timy hrablisky cez hlawu uderyl (DRAŽKOVCE 1727); gako y tretikrat tenže Praszrejka Martin na Wrabecz Dura palicou se zahnal (BLATNICA 1734); kde wydel Misso Medved kolik geden, wezmucze takowy, že dwa razy zahnal na syparen, akobj uderil, ale že po oba razy chibil (TURIEC 1754); když drewo rúbala, yak se zhuru sekeru byla zahnala, sobe mezi patu a hnátem weliku ranu učinila (VP 1764)
2. pred koho, čo obrátiť sa riešiť nej. spor pred vrchnosťou al. právnou cestou na súde, podať sťažnosť: tak sa zahnali pred Geho Milost pana Nozdrowiczki Sandora, na ten čzas panstwi Kosseckem namestka, w pritomnosti richtara y z wolakterima prisažnima napominaicze ych, abi sa dobrowolne pokonali (KOŠECA 1750); odehnal od tohoto našho statku a Kopanky tak, že sa zahnali y pred slawnu stoliczu (s. l. 1773); zaháňať sa, zaháňať² ndk k 1: na tem neprestanucz, neyprw okenyczu, zatym drewem se nan zahanjal (ILAVA 1638); widela, kdi se Mateg na Konpossa Gyura z stykom zahanal, než abi ho uderil, newie; wye-ly swedek aneb widel-ly, že tenže pan Eördög Mattyass, kdj giž ssablu w ruku swych mel, s nou nessibrinkowau, any na nikoho sa s nou nezahanau (TURIEC 1673; 1713); potomne neczy gynimy zwadliwimy rečmy y hrablyamy na pana instansa tak tuze zahanel a uderity se usilowal (DRAŽKOVCE 1727); (pán) pribehol k walachowy, nanho se zahanal, že ho uderj (TURIEC 1774); s toho sem ga na geho z baltou a on na mna z sekerou zahanali (PUKANEC 1789)
F. blazen, ktery na teho, kdo neni pry nem, kigem se zahana (GŠ 1758) o zbytočnom úsilí; k 2: z pričini teg Yano Čzepel ho od kuska toho obstawil, a tu gedna y druha stranka pred milostiwe panstwo sa zahanala (KOŠECA 1736); zaháňavať sa frekv k 2: tohože Blaho Gyra w dlžobách porubnych postjhali, to pakže odprwu mu netrpeli, ale y skrz executie dlhy od neho wybjrali a k pánom Gjch Welikomožnostiam spolu y s nim se zahánawali (TURIEC 1724-44)

zahnať¹ dk
1. čo, koho, kam - odkiaľ hnaním dostať na určité miesto: kdy ktery wrbicky pastyer wydel, že woly pres Hnily potok do Rygla pressly, techdy žinťicu w črpaku nechal a bežal woly naspatek pres Hnily potok zahnat (LIPTOV 1693) zavrátiť; Peter hnedkiže ich (kone) dal dolu zahnati (BLATNICA 1644); anj do czryedj sme gu (krawu) nemohlj zahnat (KRUPINA 1716); po wsseckeg pak tegto prácy má statek aneb na suchu passu aneb do čisteg masstali zahnani býti (VOv 1779); doložte ale y prjčinu, prečo a skadel ste zahnali (statok); z gakeho mesta ste zahnali tge statke a čy ge to z wasseho pokogneho chotara (SUDICE 1789)
2. koho prenasledovaním, fyzickou silou al. odmietavým, nepriateľským postojom dostať preč, odohnať, odpudiť, zapudiť niekoho: rychtar nema zadneho zahnati od zaloby bez wuole toho, ktery zalowati ma; ktoz chcze russytele pokoge zahnati (ŽK 1473); yako yako Kain a Saul, Judass Sskariotsky a gini muži krwežižniwy, yako dnessni bohač krmobrussnik, tyto preč od sobe zapudili a zahnali Ducha Swateho (TC 1631); at neprytele zažene stareho (CC 1655)
3. koho kam (nej. okolnosťou, pohnútkou, príkazom ap.) prinútiť, donútiť niekoho ísť na isté miesto: w tuhem wezeny wysse dwuch tydny (poddaných) drzely, any panu wyczeisspanowy a sluznym dworskym k rukam nedaly, nez gych potom samy zamku wen zahnaly (TRENČÍN 1583); gu (nevestu) popadli na ulicy wartary a drabi mesta a nelen gu zbili a poranili, ale strhli s neg y odew, a tak gako polowic nahu propustili a zahnali do domu sweho (GK 1779)
4. čo spôsobiť zaniknutie, zmiznutie niečoho, odstrániť, odvrátiť niečo (obyč. nepríjemné): zaženiž (Ježiš) od nas slepotu (BAg 1585); hwézda yasná, růže krásna, primluw se k Kristu Pánu, ať zažeňe a odžene od nás morowu ranu (CC 1655); geleny roh ma moc ged zahnaty (HL 17. st); mor dobitka a kužlj (?) zahnatj 17. -- 18. st; když gen Ježjsse w mne mám, netoužim po ginem wic, on občerstwj mé srdce sám a zažene žalost prič (MaK 1749); prosil za chleb, abi s nim hlad swug zahnatj a tielo swe lačne, mdle občerstwitj mohl (KT 1753)
5. čo čím utvoriť na niečom al. niekde nános, pokryť, prekryť, prikryť niečo vrstvou niečoho: y woda, kdy se bila rozwodnila a zahnala drjek (MARTIN 1648); z kterych (zemí) w čas powodny nektere woda podmuly a sstrkom zažene (P. BYSTRICA 1710); czo se pak doticze priechodu, za prwnegssych haty, dokud woda štrkom nezahnala y lichwa zapluwat musela (Z. PODHRADIE 1736)
6. práv čo skončiť služobný al. iný vzťah: zazene-li pak pan sweho pacholka, ma gemv geho nagem vplne zaplatiti (ŽK 1473); gestly se manželstwj nepodarilo, slobodno bilo predtjm a wolno wnowewdanu manzelku zahnat precž (KoB 1666); můžess welmy brzy zahnati Pána Gežjsse (KO 1782) odstúpiť od viery
7. čo náb nedostať účasť na spasení: Buh uwede pomstu na ty, genž neznagy Boha a neposluchagy ewang. Pana a zahnany gsu od twari Pane (COB 17. st); ktery budu oprawdjwj geho učedlnicy, tech (Ježiš) pobere k sobe, abj tam bjly, kde on gest, bezboznjch pak zažene od sebe (CS 18. st)
8. do čoho viatím, fúkaním presunúť niečo: wtom Neptunus wjchodňj wjtr wipustiwsse, tyrsku lod až do okolj Hesperie zahnal (PT 1796); nebo z Isztebného zahnal panou wýter (BH 1798); zaháňať¹, -ovať ndk k 1: poddany vrozeneho M. Z. starssyho wyznal pod prysahu, ze yak muozem w pamety mity, ze sme do teg zygothy dobyttky zahanyaly (TRENČÍN 1583); pred dwacjatima roki že bi boli Pukančania s teg hori bohunicky statek aneb čriedu gedenkrate zahnali, o tom swedek slišal, zatim pak wiceg že bi boli zahanali, newie (H. JABLOŇOVCE 1735); pello: honjm, ženem, zaháňám, odháňám (KS 1763); k 3: Dudaczek z gednu chabinu wrbowu bezal za timi chlapczy, lieskowskych zahanal k Lieskowczu a preytskych zachwatowal naspatek (ILAVA 1651); Lefelholz, slávny generál, kurucov spátkem zaháňal (ASL 18. st);
x. pren náb zaháňag mňa, (Pane), a táhni mňa za sebu gakožto krotké zwyra (BlR 18. st) usmerňuj ma; k 4: on (Ježiš) smútne srdce tessý, smútek zaháný (CC 1655); petružel domaczy tey gest mocy yako lesny, awssak mnohem sylnegssj gest lesny, w swe moczy žensku niemocz sylne žene, powetrnosty zahany; olyčy layno pyte z wodnatim winem paducy nemoc zahany (HL 17. st); woda z veronicj palena a nekolik dnu porad pita za čtwrt zegdlika zawrat zahanj, dobru pamet dawa, rozdeluge lipawe wlhkosty, žaludek zahriwa, zacpanj jater, plic a slezinj otwira, cisti krew, ledwy, matku y mechir (RN 17.-18. st); koreni konskeho sstiawniku w ocztie warene, tim hlawu potirati, prassiwosti welmi zahanuge (LR 18. st); zahani čemer tato zelina (LD 18. st); k 7: o, Pane, probudiž se a nezahaneyž nas naweky (COB 17. st); nezahanegž mne (Ježišu) od sebe (KK 1709)