zahlušiť dok.
1. expr. zabiť (význ. 1), usmrtiť: z. zver
2. prehlušiť: víchrica z-la slová
3. potlačiť (význ. 3), prekonať: z. výčitky alkoholom
// zahlušiť sa expr. zabiť sa (význ. 1)
zahlušiť sa -ší sa -šia sa (ne)zahluš sa! -šil sa -šiac sa -šený -šenie sa dok.
zahlušiť -ší -šia (ne)zahluš! -šil -šiac -šený -šenie dok.
hlušiť sa -šia sa (ne)hlušte sa! -šili sa -šiac sa -šiaci sa -šenie sa nedok. expr. 1. ▶ rozdávať si navzájom údery, biť sa; syn. mlátiť sa, sekať sa: deti sa hlušia na dvore; V trnavskej hale sa začali medzi sebou hlušiť fanúšikovia domácich s futbalistami bratislavského Slovana. [VNK 1999] 2. ▶ spôsobovať si navzájom smrť, usmrcovať sa, zabíjať sa; syn. kántriť sa, kynožiť sa: Ľudia sa hlušia pre peniaze. [Ľ. Jurík]; Hlušia sa bez zľutovania, svet, svet je plný ľudskej krvi. [J. Balco] ▷ dok. k 2 ↗ zahlušiť sa
hlušiť -ší -šia (ne)hluš! -šil -šiac -šiaci -šený -šenie nedok. expr. 1. (koho, čo) ▶ údermi prudko zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, biť; syn. mlátiť, tĺcť: hluší syna hlava-nehlava; hlušili ho remeňom; h. psa metlou; nehluš ma!; Čo mala robiť, napájala ho polievkou a ostatné decká hlušila. [M. Čeretková-Gállová] 2. (do čoho) ▶ údermi narážať na niečo, tĺcť, búchať: h. do klincov; h. motykou do skál; Ešte pekne, že päsťami hlušil aspoň do taktu s Paľoškom. [F. Gabaj] 3. (koho, čo) ▶ spôsobovať smrť, zabíjať, usmrcovať; syn. kántriť: h. muchy; Vlani ho prichytili, ako skalami hluší v prúde ryby. [R. Jašík]; Ja vám chytím pstruhy, aké chcete, ale mlaď si hlušiť elektrinou nedám. [J. Kroner] 4. (čo) ▶ zmenšovať intenzitu niečoho, tlmiť, prehlušovať: h. výčitky svedomia; Vôňu hlušil štipľavý dym dvojgrajciarového dohánu. [H. Zelinová]; Spánok nie je úľavný. No, nech - hluší otázky, spomienky. [I. Hudec] 5. ▶ ťažko pracovať, drieť; syn. lopotiť, hrdlačiť: h. ako otrok; hluší deň čo deň; No Tereza nič, hlušila za troch. [J. Horák] ▷ dok. k 3 ↗ zahlušiť
utíšiť 1. urobiť tichým, pokojným; zmenšiť (záporné) citové reakcie obyč. pozitívnym spôsobom • upokojiť • uspokojiť: ledva utíšil, u(s)pokojil rozvravených žiakov • uchlácholiť: utíšiť, uchlácholiť si svedomie dobrým predsavzatím • ukolísať • ukolembať: ukolísali, ukolembali nás sľubmi • expr.: učičíkať • učankať • uvravkať • expr. zried.: umojkať • usepkať: učičíkali, učankali nás, aby sme vydržali a boli trpezliví • zried. uláskať (láskaním upokojiť): deti tak matku uláskali, že im odpustila • utešiť (v žiali poskytnúť útechu): nijako ma jeho slová neutešili • pren. uspať: usiloval sa svedomie uspať
2. odstrániť al. zmenšiť niektoré (obyč. nepríjemné) telesné pocity al. iné prejavy • stíšiť • stlmiť: utíšiť, stlmiť aspoň trochu hlad, smäd • zmierniť • umierniť (urobiť miernejším, menej prudkým): zmierniť, umierniť hluk na pracovisku • schladiť • skrotiť (hnev, zlosť, vášeň) • uhasiť • zahasiť: iba tretím pohárom uhasí, zahasí smäd; expr. túžbu ničím neuhasí • zahlušiť • prehlušiť (prekonať, potlačiť niečo niečím silnejším): zahlušiť výčitky pitím • kniž. ukojiť (vyhovieť fyzickej al. psychickej potrebe): ukojiť túžbu po poznaní
zabiť 1. násilne zbaviť života • usmrtiť • pripraviť o život • vziať život (niekomu): trest za zabitie človeka; zabiť, usmrtiť zviera; pripravili ho o život kdesi v tábore; napokon si vzal život • zavraždiť • expr. zamordovať (úmyselne, zločinne zabiť) • fraz.: zniesť zo sveta • poslať na druhý/onen svet • hovor. expr.: odpraviť • odpratať (obyč. tajne) • expr. zalomáziť: zalomázil ho sekerou • expr.: zmárniť • odmárniť: kráľ ho dal zmárniť • zlikvidovať • odstrániť • subšt. odkrágľovať: tajne dali mnohých zlikvidovať, odstrániť • lynčovať • zlynčovať (zabiť z rasistických príčin): lynčovanie černochov • expr.: skántriť: v koncentračných táboroch skántrili veľa ľudí • skoliť • sklátiť • kniž. sklať (úderom zabiť): skoliť, sklátiť šelmu • hovor. expr.: spasiť • položiť: vlka spasil, položil jediným výstrelom • zahubiť • expr.: zahlušiť • zachloštiť • zadegviť • zagniaviť • zahrúžiť (obyč. zvieratá) • zmasakrovať • pozabíjať • pohlušiť • pobiť • pomlátiť (hromadne zabiť) • expr. porúbať (v boji, sečnou zbraňou): zbojníci všetkých porúbali • dobiť • doraziť: dobiť divú zver • voj. zdecimovať (z trestu zastreliť každého desiateho) • popraviť (zabiť na základe rozsudku smrti) • zastreliť (zabiť strelou) • zarezať • podrezať (zabiť prerezaním hrdla) • obesiť (zabiť vešaním) • otráviť (zabiť jedom) • zaklať • zapichnúť (zabiť bodnutím) • zaškrtiť • uškrtiť • zadláviť • zahrdúsiť • zadusiť • zadrhnúť (usmrtiť zovretím hrdla al. tlakom na dýchacie cesty) • zried. zamoriť • umučiť (mučením): v táboroch umučili mnohých nevinných • pomárniť • expr. potĺcť (postupne, viac bytostí zabiť)
2. tlačením vraziť niekam • zatĺcť • vbiť • vtĺcť • zahlobiť: zabiť, zatĺcť klinec do hrady; vbiť, vtĺcť kolík do steny • zried. zarúbiť (Tajovský) • zaraziť • zapustiť: zaraziť, zapustiť stĺp do zeme • pozatĺkať • pozarážať • povtĺkať • pozabíjať (postupne)
3. p. premárniť 4. p. rozbiť 1 5. p. zničiť 1 6. p. zahnať 2
zahlušiť 1. p. zabiť 1 2. p. utíšiť 2
hlušiť, -í, -ia nedok. expr.
1. (koho, čo, zried. i do čoho) biť, tĺcť, udierať: Tí dvaja hostia ešte stále hlušili úbohého krčmára. (Fel.) Hlušia nás varechou poza väzy. (Chrob.); h. do klincov kyjanicami (Kuk.);
2. (koho, čo) zabíjať, usmrcovať: Chalaniská hlušili ryby granátmi. (Tat.)
3. ťažko, namáhavo pracovať, drieť sa: h. ako otrok, h. od svitu do mrku;
dok. k 1 vyhlušiť, k 2 zahlušiť
|| hlušiť sa biť sa: Všetko sa hlušilo, fliaskalo, šticovalo. (Fel.)
zahlušiť, -í, -ia
1. (koho, čo) usmrtiť, zabiť: Brucháča zahlušilo brvno. (Karv.) Zahlušil v lese srnca. (Al.) Ak sa vrátim takto domov, otec ma zahluší. (Zúb.); pren. Mňa zahlušil úder nečakanej noviny (Švant.) ohromil, ohúril, omráčil. O to nám ide, aby ľudia rástli a neboli zahlušení na polceste (Lajč.) znemožnení, odradení. Nevedia, čím čas zahlušiť (Ráz.) neužitočne stráviť. Zahluším ťa! Naskutku ho zahluším! vyhrážanie.
2. (čo) niečo prekonať, potlačiť, utlmiť; umlčať niečo niečím silnejším; obyč. potlačiť, premôcť svoj vnútorný stav: (Zápach) nedá sa zahlušiť ani kúpeľmi. (Kuk.); zahlušiť všetko, čo nám vo vývine prekáža (Mráz); rozličné pravidlá, ktorými chcel notár skutočnosť zahlušiť (Urb.); zahlušil svedomie pitím (Vaj.); zahlušiť v sebe smútky malicherné (Smrek); Mohutným hlasom zahlušil rozpaky. (Urb.)
3. zried. (čo) prekonať silnejším zvukom, prehlušiť: Zalamovali ženy rukami, ale ich bedákanie zahlušil spev. (Urb.) Vzduch sa odrážal od steny ku stene a zahlušil každé ľudské slovo. (Skal.);
nedok k 2, 3 zahlúšať, -a, -ajú i zahlušovať, -uje, -ujú
zahlušiť dk 1. koho usmrtiť, zabiť niekoho: Martin Žirko Gemellya pri stole sedicziho tak cez hlawu (čakanom) uderil, že hnedky na zem pod stuol spadol a takoweho zahlussil a pokrwawil (MOŠOVCE 1734) 2. čo nedovoliť rásť, prekaziť vývin niečomu: gine semeno padlo mezi trnj, ktere tež ugalo se, wzesslo, ale pochopu žadneho nemelo, nebo trnj huste zahlussilo, udusilo ho (MS 1758) 3. koho ohlušiť, omráčiť rachotom niekoho: (PONIKY 1776-88); -ovať ndk k 2: obruo: zawalugem, zasypám, priwalugem, zahrabugem, zahlussugem (KS 1763); k 3: obtundo: zahlussugem, ohlussugem (KS 1763)