zahasiť dok.
1. prekaziť horenie, zhasiť, uhasiť, zadusiť, op. zapáliť: z. požiar, plyn, cigaretu
2. zhasnúť (význ. 2), zhasiť, op. zasvietiť, zapáliť: z. svetlo, z. lampu
3. zmierniť, utíšiť: z. smäd;
nedok. zahášať -a
zahasiť -sí -sia zahas! -sil -siac -sený -senie dok.
hasiť -sí -sia has! -sil -siac -siaci -sený -senie nedok. 1. (čo (čím)) ▶ zastavovať horenie, zabraňovať horeniu; syn. dusiť: h. lesný požiar, horiace auto; h. oheň vodou, pieskom; tlejúce požiare sa ťažko hasia; plamene hasili hasiacimi prístrojmi; pomáhať pri hasení stodoly; Niekoľko domov v Machove horelo, ale nikto ich nehasil. [V. Mináč] □ hasiť vápno účinkom vody meniť pálené vápno na prach al. kašu 2. expr. (čo (čím)) ▶ odstraňovať al. zmierňovať niektoré (obyč. nepríjemné) telesné pocity, citové stavy al. prejavy, tíšiť, tlmiť: h. smäd pivom; h. vášne; Schytí lyžicu a zje niečo z polievky, hasiac tak svoju zlosť. [F. Hečko]; pren. Karol, toto jedlo treba hasiť. [P. Kováčik] zapíjať 3. expr. (čo) ▶ odstraňovať niečo nežiaduce a konať tak, aby došlo k náprave, k zlepšeniu: h. spory; h. problémy v zdravotníctve a školstve; hasia hroziacu bitku; hasil chyby spoluhráčov v obrane; Do kotlov už niekoľkokrát investovali, no vždy sa hasili len havarijné stavy. [Sme 2004] 4. expr. zastaráv. (koho, čo) ▶ údermi spôsobovať telesnú bolesť, biť: hasil zlodeja hlava-nehlava; hasí psa metlou ◘ fraz. hasiť si to niekam/niekade rýchlo sa niekam poberať, bežať, utekať ◘ parem. čo ťa nepáli, nehas! nemiešaj sa do toho, čo sa ťa netýka ▷ opak. hasievať -va -vajú -val; dok. k 1 – 3 ↗ uhasiť, zahasiť
utíšiť 1. urobiť tichým, pokojným; zmenšiť (záporné) citové reakcie obyč. pozitívnym spôsobom • upokojiť • uspokojiť: ledva utíšil, u(s)pokojil rozvravených žiakov • uchlácholiť: utíšiť, uchlácholiť si svedomie dobrým predsavzatím • ukolísať • ukolembať: ukolísali, ukolembali nás sľubmi • expr.: učičíkať • učankať • uvravkať • expr. zried.: umojkať • usepkať: učičíkali, učankali nás, aby sme vydržali a boli trpezliví • zried. uláskať (láskaním upokojiť): deti tak matku uláskali, že im odpustila • utešiť (v žiali poskytnúť útechu): nijako ma jeho slová neutešili • pren. uspať: usiloval sa svedomie uspať
2. odstrániť al. zmenšiť niektoré (obyč. nepríjemné) telesné pocity al. iné prejavy • stíšiť • stlmiť: utíšiť, stlmiť aspoň trochu hlad, smäd • zmierniť • umierniť (urobiť miernejším, menej prudkým): zmierniť, umierniť hluk na pracovisku • schladiť • skrotiť (hnev, zlosť, vášeň) • uhasiť • zahasiť: iba tretím pohárom uhasí, zahasí smäd; expr. túžbu ničím neuhasí • zahlušiť • prehlušiť (prekonať, potlačiť niečo niečím silnejším): zahlušiť výčitky pitím • kniž. ukojiť (vyhovieť fyzickej al. psychickej potrebe): ukojiť túžbu po poznaní
zadusiť 1. zamedzením prístupu vzduchu zbaviť života, rastu • udusiť: vôňa ho skoro zadusila; zadusiť štence; burina udusila, zadusila priesady • zahrdúsiť • zadrhnúť • zaškrtiť • uškrtiť • expr. zadáviť (tlakom na krk, zovretím hrdla): zahrdúsiť, zaškrtiť mača • zadláviť • zagniaviť (tlakom, rozpučením): zadlávili, zagniavili ho v dave • zried. zdusiť: burina všetko zdusila • pridusiť • priškrtiť (čiastočne zadusiť) • pozadŕhať • podrhnúť • podusiť • poškrtiť • podláviť • pogniaviť (postupne)
2. zastaviť horenie (o ohni, svetle) • zahasiť • zhasiť • udusiť: zadusili, udusili plameň hneď v začiatkoch; z(a)hasiť sviečku, lampu • uhasiť: požiar nemohli uhasiť • expr. zapučiť (rozmliaždením, pučením): zapučiť ohorok cigarety • pridusiť (čiastočne zadusiť) • pozadúšať (postupne zadusiť)
3. vôľou al. silou prekonať • udusiť • potlačiť • premôcť: zadusila, potlačila, premohla v sebe spomienku na dieťa • zadržať • zahatať: zadržal, zahatal v sebe príval zlosti • zlikvidovať: povstanie zadusili, zlikvidovali hneď v začiatkoch
zahasiť 1. zastaviť, prerušiť horenie (op. zapáliť) • zadusiť: požiar sa podarilo rýchlo zahasiť, zadusiť • uhasiť • udusiť: pahrebu uhasili, udusili vodou • zhasiť • zhasnúť (op. zasvietiť, zapáliť): z(a)haste, zhasnite luster • vyhasiť (celkom, úplne): vyhasiť oheň • prihasiť (čiastočne zahasiť) • pozahášať • pozhášať • pozadúšať (postupne zahasiť)
2. p. utíšiť 2, zmierniť
zhasnúť 1. prestať vydávať žiaru, plameň, svetlo; pren. prestať jestvovať • vyhasnúť: lampa zhasla, vyhasla • kniž. pohasnúť: plameň pohasol • poet. vytlieť (zhorieť do tla) • dohorieť • vyhorieť (prestať horieť): sviečka už vyhorí • kniž. utuchnúť: pahreba utuchla • oslabnúť (takmer prestať jestvovať) • zaniknúť (prestať jestvovať): túžba naraz oslabla, zanikla
2. prerušiť horenie, svietenie (op. zapáliť) • zhasiť • zahasiť • uhasiť: zhasnúť sviečku; z(a)hasiť plameň, svetlo; uhasiť cigaretu • vyhasiť (celkom, úplne): vyhasiť pahrebu • zastar. potuchnúť (Vajanský, Vansová) • pozhášať • pozhasínať (postupne)
zmierniť urobiť miernejším, miernym, znesiteľnejším, menším • zmenšiť • oslabiť • znížiť (op. zväčšiť): zmierniť, zmenšiť napätie v rodine; oslabiť, znížiť nepriaznivé účinky priemyslu • stíšiť • zjemniť • stlmiť • zmäkčiť (urobiť príjemným, lahodným, menej intenzívnym): stíšila, zjemnila, stlmila hlas; zmäkčiť, stíšiť, zmierniť osvetlenie • utíšiť (nepríjemné pocity): utíšiť žiaľ, hnev • zried. umierniť: umierniť svoju zlosť • ochladiť • schladiť • zried. obľaviť: treba ochladiť, schladiť otcov hnev • expr.: zahasiť • uhasiť • zahnať: zahnal hlad v najbližšej reštaurácii; uhasiť si smäd; zahnať túžbu po domove • spomaliť (pohyb): zmierniť, spomaliť krok, tempo (op. zrýchliť)
hasiť, -í, -ia nedok. (čo)
1. zabraňovať horeniu, dusiť: h. oheň
● čo ťa nepáli, nehas (porek.) nemiešaj sa do toho, čo sa ťa priamo netýka;
2. expr. mierniť, tíšiť: h. smäd; h. hnev, zlosť, vášeň;
3. h. vápno pôsobiť na pálené vápno vodou a tým ho meniť na kašu al. na prach;
4. hovor. expr. (koho, čo) biť: Budem ho hasiť po tom dlhom kaftane, kým nevyskočí z kože. (Lask.);
opak. hasievať, -a, -ajú;
dok. k 1, 2 uhasiť, zahasiť;
k 4 vyhasiť
zahasiť, -í, -ia dok. (čo)
1. spôsobiť, že niečo prestane horieť, zadusiť, uhasiť (o ohni, plameni ap.); spôsobiť, že niečo prestane svietiť (o svetle, lampe ap.): z. oheň, plameň, požiar, vatru; z. cigaretu; z. sviečku; z. svetlo, lampu; Zahasíme, je neskoro, pôjdeme spať. (Stod.); pren.: Matka zahasila v dcére rojčivosť (Gab.) potlačila, utlmila. Gríša sa neurazil a nezahasil svoj pekný úsmev (Jes-á) neprestal sa usmievať.
2. expr. zmierniť, utíšiť, zahnať, uhasiť: z. smäd;
3. z. vápno hasením spracovať, uhasiť;
nedok. k 1, 2 zahášať, -a, -ajú
zahasiť dk 1. spôsobiť, že niečo prestane horieť, uhasiť, zadusiť (oheň): potom kdyz gsme gu (horu) zahasyty chtely (D. JASENO 1674); wezmi bawlny, zažni gi na swietce, když hori, tedy zahas gi (RTA 17. st); Tissliar stari z doloženou fatenskou w dome zustal, že swieczu zahasil (KRUPINA 1740); x. pren swet bude horet a skrz wodu zahasit se neda (GŠ 1758) nič nepomôže; x. pren náb zahas (Ježiš) we mne wssj hrjssnosti (PoP 1723-24) odstráň F. památku nakazeneho tehoto mysta w sebe zahas zabudni naň, odvrhni; Idomenea sin z rokmi zelenimi prežit mohúcy wek zahasen bil skončil smrťou (PT 1778) 2. hasením (vodou) získať novú vlastnosť, spracovať nej. spôsobom: permacerare calcem: zahasyti wápno (KS 1763) 3. čo uhasiť, utíšiť, zmierniť, zahnať niečo: sitim compescere unda: žjžen wodu zahasyti (KS 1763); x. pren gake quartale biwaly, nestačsily any dwuchtižnowy smad zahasity (PUKANEC 1767) nepostačovali 4. čo potlačiť, stlmiť, upokojiť, zmierniť niečo (žiadostivosť, rozbroj ap.): roztržitost s protiwenstwim wiceg se rozkwasy, wssak se slowom dobrotiwym skoreg se zahasy (GV 1755); incensam cupititatem restinqvere: zažatu žádost zahasyti; nulla scintilla comparet incendij: guž rozbrog scelká se zahasyl (KS 1763) ustal; panna tak ohen neporádnich mylownikúw zahasyla, že guss wicz nie milowaná, ale zraczená byla (PeP 1770); x. pren náb swaty Martiniánus pustewnik od dyábla skrs ženu do úpadu uwedyen, chlipny ohen z ohnem zahasyl vyriešil upálením sa; -ovať [-so-, -šo-], zahášať ndk k 1: extinguo: zahassam (VT 1648); extingvo: zahasugem (AS 1728); lucerna me deserit: náskrze zahássá swjca (KS 1763); F. gak woda ohen hasy, tak almužna zahasuge hrjch (VP 1764) k 3: morska woda žižňe ňezahasuge, než žižen rozmaha (GŠ 1758); hlad ze zelinámi a s lesným owocým odháňal, smad pak s wodu zahasowal (WP 1768); k 4: cupiditas sitis non extinqvitur: žádost sa nezahássá (KS 1763); nerozwážliwé těla trýzněnj, s kterýmžto se tělo kazý, sýla ubýwá, smysl zemdljwá, duch se zadussuge (MPS 1777); gakkoliw plamen spaluge drewo, tak misleny zle zahasuge člowek lačny (MC 18. st); zahasiť sa dk náb 1. (o ohni) uhasiť sa, prestať horieť: hle, yá podpáljm w tebe (les) oheň a spáljm w tebe každé drewo suché: nezahasy sa plameň pódpalu a spáli sa w ňem káždá twár (KB 1757) 2. prestať sa niečím zaoberať: pren dussa wrelá gako oheň horjcy nezahasy sa, dokud wolačo nezhltne (KB 1757); -ovať sa ndk končiť sa, tlmiť sa, ustávať: táto láska nezahasuge sa, s kterú srdco wďačne pálj sa, neobwlažňuge se, nepomjna sa (BlR 18. st)