zahanbujúci príd. hanebný (význ. 2): z-a nevšímavosť;
zahanbujúco prísl.: z. sa správať
zahanbujúci -ca -ce príd.
hanebný 1. hodný hanby, odsúdenia • nehanebný: hanebný, nehanebný skutok • podlý • nízky • mrzký (bez mravnosti, cti): podlý, nízky človek; to je podlé, mrzké • zahanbujúci • neprístojný • zastar. hanobný: zahanbujúce, neprístojné, hanobné správanie • škandálny • škandalózny (vzbudzujúci verejné pohoršenie) • pohoršlivý • pohoršujúci • poburujúci: škandálne, škandalózne vyhlásenia; pohoršlivý, pohoršujúci, poburujúci článok • kniž. profánny • znesväcujúci • zneucťujúci: profánny, znesväcujúci, zneucťujúci čin, smiech • neslýchaný • opovrhnutiahodný • subšt. nehorázny: neslýchaný, nehorázny výmysel • kniž. infámny
p. aj podlý, nehanebný
2. p. potupný
zahanbujúci p. hanebný 1
zahanbujúci, -a, -e príd. spôsobujúci niekomu hanbu, uvádzajúci do hanby: z-e rozpomienky (Vaj.); z-a neresť (Vans.); Aké je to zahanbujúce! (Jes.);
zahanbujúco prísl.