Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

zahnať -ženie -ženú dok.

1. hnaním dostať na určené miesto: z. kravy na pašu

2. silou prinútiť vzdialiť sa, odohnať, zapudiť: palicou z. psa; z. nepriateľa prinútiť na útek

3. doviesť k neplánovanému pohybu: dážď z-l výletníkov do hotela

4. odstrániť, prekonať (niečo nepríjemné), zaplašiť, zapudiť: z. nudu, obavy; z. smäd, hlad utíšiť

z. niekoho do slepej uličky dostať do bezvýchodiskovej situácie;

nedok. zaháňať -a

// zahnať sa urobiť rozmach (rukou) s cieľom udrieť, ohnať sa: z-l sa (palicou) na syna;

nedok. zaháňať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zaháňať ‑a ‑ajú nedok.; zaháňať sa

zaháňať -ňa -ňajú -ňaj! -ňal -ňajúc -ňajúci -ňaný -ňanie nedok.


zaháňať sa -ňa sa -ňajú sa -ňaj sa! -ňal sa -ňajúc sa -ňajúci sa -ňanie sa nedok.

duriť 1. nútiť opustiť isté prostredie • hnaťštvať: otec duril, hnal deti domov; štvať zvervyháňaťodháňať: matka vyháňala deti z izbyvháňaťzaháňať (do iného prostredia): bača zaháňal ovce do košiaraexpr.: prataťbadúriťbadurkaťbuntošiťhovor. expr. kúriť: večer ho badúrila, kúrila z kuchyne

2. p. naháňať 2, súriť 1 3. p. budiť 1


hnať 1. nútiť do pohybu al. do zvýšenej činnosti (obyč. živé bytosti) • duriť: hnať, duriť husi na pašu; ženie, durí väzňa pred sebounadháňať (hnať zver k poľovníkovi): nadháňať korisťpobádaťsúriťštvaťnáhliťnaháňať (naliehavo): pobádajú, súria, naháňajú nás do robotynútiť (násilím hnať): do všetkého ho treba nútiťkniž. pudiťnutkať (o cite, pocite): čosi ho pudí k nej; nutká ho do plačupoháňať (týka sa i neživých vecí): voda poháňa mlyn; poháňa koňa do cvalu, deti do učeniapreháňať (hnať z miesta na miesto)

2. nútiť odísť • odháňaťvyháňať (odniekiaľ): ženú, odháňajú, vyháňajú ma z domuzaháňať (odniekiaľ niekam): zaháňa psa do búdyvháňať (niekam): vháňať ovce do košiaraexpr.: duriťpratať: prace deti z kuchynehovor. expr. kúriť: kúria nás odvšadiaľkniž. pudiť

3. p. ponáhľať sa 1 4. p. rásť 3


zaháňať p. duriť 1, hnať 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zaháňať p. zahnať


zaháňať sa p. zahnať sa


zahnať sa, -ženie, -ženú dok.

1. (čím, na koho, na čo, po kom, po čom, proti komu i bezpredm.) urobiť prudký pohyb, rozmach rukou al. nejakým predmetom, rozmáchnuť sa, rozohnať sa: z. sa rukou, päsťou, sekerou, valaškou, kameňom, palicou, metlou ap.; z. sa kosou zakosiť; Schytil bakuľu a zahnal sa na mňa. (Fig.) keď sa po nich (po deťoch) zahnala matka kuchynskou handrou. (Zúb.) Četníkova ruka sa zahnala k úderu. (Jaš.)

2. hovor. prudkým pohybom sa pustiť niekam, rozbehnúť sa: Zrazu behom zaženie sa do kútika. (Šolt.) Bárka sa bola tuho zahnala rovno na úskalie. (Kuk.);

nedok. k 1 zaháňať sa, -a, -ajú


zahnať, -ženie, -ženú dok.

1. (čo, koho) hnaním dopraviť, dostať na určité miesto: z. statok, ovce na pašu, do košiara; Cez poludnie voly zahnali pod buky na meridzu. (Tim.) Pustili sme sa do Vydrovej doliny, aby sme zahnali Čuchoňa (psa) do dvora polesného. (Ondr.)

2. (čo, koho) prenasledovaním, fyzickou silou al. odmietavým, nepriateľským postojom dostať preč, odohnať, odpudiť, zapudiť: Sedem ich bolo naňho, no i tak ich zahnal k autám. (Urb.) Ale sme ho (vlka) zahnali. (Kuk.) Fuvaros vyšiel v ústrety ohrozovanému príchodziemu, zahnal psov. (Zván) Dym najistejšie zaženie komáre. (Zúb.) (Psy) veruže ho (medveďa) zaženú do diery. (Krno) Čo keď sa dopáli a zaženie ma domov? (Vám.); voj. z. nepriateľa prinútiť na ústup

hovor. expr. z. niekoho do pekla (k všetkým čertom) zbaviť sa niekoho;

3. (koho kam) (nejakou okolnosťou, pohnútkou, príkazom ap.) prinútiť, donútiť niekoho ísť na určené miesto: Ostatní dychtivo počúvali, kým ich hlas zvonca nezahnal do lavíc. (Mor.) Zahnala som ho (Ivana) na diván, ale taký rozihraný horkýže zaspí. (Šolt.) Len láska ma sem zahnala, láska k tebe! (Vaj.); pren. Kam zaženie osud jeho? (Z/b.) do akých životných okolností sa dostane?

z. niekoho do slepej uličky dostať ho do ťažkej, bezvýchodnej situácie;

4. (čo) spôsobiť zaniknutie, zmiznutie niečoho, odstrániť, odvrátiť niečo (obyč. nepríjemné), potlačiť premôcť (o telesných pocitoch a citových prejavoch), zapudiť; rozptýliť: z. hlad, smäd (jedlom, pitím); z. biedu (Fr. Kráľ) z. spánok, driemoty, únavu; z. (chmúrne) myšlienky, trpké (smutné) spomienky, z smútok, žiaľ, strach, clivotu; z. výčitku, pochyby, podozrenie; zaženie chúťky každému (Sev.); odradí, zastraší každého; Vstal, mysliac, že usporiadaním svojich vecí zaženie čas (Tat.) skráti si;

nedok. zaháňať, -a, -ajú

zaháňať sa p. zahnať


zaháňať, zahaňovať p. zahnať


zahnať sa, zahnať2 dk
1. (s) čím na koho, na koho, na čo, ku komu urobiť prudký pohyb rukou al. nej. predmetom, rozohnať sa na niekoho: nescitur quo spiritu motus securi in ipsum actorem zahnal sa (TURIEC 1570); on se widlami ke mne zahnal a chtel se branit; potom se Janoš nan zahnal, on sa mu z widlami sprotiwil (NIŽNÁ 1635); swedek wydel, kdy se pan Revay Sigmond na predgmenowaneho poddaneho domini instatis z welikou wadou a sskrekom palicou swogou trstenou zahnau; pán Revay Sigmundt skocžiwsse od stola k nemu (Ďurovi Tučnému), chtel ho bit palicou trstenou, ale gako se zahnal zwrchu, gakoby na hlawu (PRIEKOPA 1716); geden k druhemu se zbližiwsse, negprw sice p. Zaborszkj na Dlholuczkeho z widlicziami zahnal, ale zdaliss bi ho w telo dočiahol; magice instans wjdlice w rukach swjch, podhodiwsse gemu na hrable, takže se y odlomily, nato podruhe zahnawsse se, tenže p. Dlholuczkj pana instansa timy hrablisky cez hlawu uderyl (DRAŽKOVCE 1727); gako y tretikrat tenže Praszrejka Martin na Wrabecz Dura palicou se zahnal (BLATNICA 1734); kde wydel Misso Medved kolik geden, wezmucze takowy, že dwa razy zahnal na syparen, akobj uderil, ale že po oba razy chibil (TURIEC 1754); když drewo rúbala, yak se zhuru sekeru byla zahnala, sobe mezi patu a hnátem weliku ranu učinila (VP 1764)
2. pred koho, čo obrátiť sa riešiť nej. spor pred vrchnosťou al. právnou cestou na súde, podať sťažnosť: tak sa zahnali pred Geho Milost pana Nozdrowiczki Sandora, na ten čzas panstwi Kosseckem namestka, w pritomnosti richtara y z wolakterima prisažnima napominaicze ych, abi sa dobrowolne pokonali (KOŠECA 1750); odehnal od tohoto našho statku a Kopanky tak, že sa zahnali y pred slawnu stoliczu (s. l. 1773); zaháňať sa, zaháňať2 ndk k 1: na tem neprestanucz, neyprw okenyczu, zatym drewem se nan zahanjal (ILAVA 1638); widela, kdi se Mateg na Konpossa Gyura z stykom zahanal, než abi ho uderil, newie; wye-ly swedek aneb widel-ly, že tenže pan Eördög Mattyass, kdj giž ssablu w ruku swych mel, s nou nessibrinkowau, any na nikoho sa s nou nezahanau (TURIEC 1673; 1713); potomne neczy gynimy zwadliwimy rečmy y hrablyamy na pana instansa tak tuze zahanel a uderity se usilowal (DRAŽKOVCE 1727); (pán) pribehol k walachowy, nanho se zahanal, že ho uderj (TURIEC 1774); s toho sem ga na geho z baltou a on na mna z sekerou zahanali (PUKANEC 1789)
F. blazen, ktery na teho, kdo neni pry nem, kigem se zahana (GŠ 1758) o zbytočnom úsilí; k 2: z pričini teg Yano Čzepel ho od kuska toho obstawil, a tu gedna y druha stranka pred milostiwe panstwo sa zahanala (KOŠECA 1736); zaháňavať sa frekv k 2: tohože Blaho Gyra w dlžobách porubnych postjhali, to pakže odprwu mu netrpeli, ale y skrz executie dlhy od neho wybjrali a k pánom Gjch Welikomožnostiam spolu y s nim se zahánawali (TURIEC 1724-44)


zahnať1 dk
1. čo, koho, kam - odkiaľ hnaním dostať na určité miesto: kdy ktery wrbicky pastyer wydel, že woly pres Hnily potok do Rygla pressly, techdy žinťicu w črpaku nechal a bežal woly naspatek pres Hnily potok zahnat (LIPTOV 1693) zavrátiť; Peter hnedkiže ich (kone) dal dolu zahnati (BLATNICA 1644); anj do czryedj sme gu (krawu) nemohlj zahnat (KRUPINA 1716); po wsseckeg pak tegto prácy má statek aneb na suchu passu aneb do čisteg masstali zahnani býti (VOv 1779); doložte ale y prjčinu, prečo a skadel ste zahnali (statok); z gakeho mesta ste zahnali tge statke a čy ge to z wasseho pokogneho chotara (SUDICE 1789)
2. koho prenasledovaním, fyzickou silou al. odmietavým, nepriateľským postojom dostať preč, odohnať, odpudiť, zapudiť niekoho: rychtar nema zadneho zahnati od zaloby bez wuole toho, ktery zalowati ma; ktoz chcze russytele pokoge zahnati (ŽK 1473); yako yako Kain a Saul, Judass Sskariotsky a gini muži krwežižniwy, yako dnessni bohač krmobrussnik, tyto preč od sobe zapudili a zahnali Ducha Swateho (TC 1631); at neprytele zažene stareho (CC 1655)
3. koho kam (nej. okolnosťou, pohnútkou, príkazom ap.) prinútiť, donútiť niekoho ísť na isté miesto: w tuhem wezeny wysse dwuch tydny (poddaných) drzely, any panu wyczeisspanowy a sluznym dworskym k rukam nedaly, nez gych potom samy zamku wen zahnaly (TRENČÍN 1583); gu (nevestu) popadli na ulicy wartary a drabi mesta a nelen gu zbili a poranili, ale strhli s neg y odew, a tak gako polowic nahu propustili a zahnali do domu sweho (GK 1779)
4. čo spôsobiť zaniknutie, zmiznutie niečoho, odstrániť, odvrátiť niečo (obyč. nepríjemné): zaženiž (Ježiš) od nas slepotu (BAg 1585); hwézda yasná, růže krásna, primluw se k Kristu Pánu, ať zažeňe a odžene od nás morowu ranu (CC 1655); geleny roh ma moc ged zahnaty (HL 17. st); mor dobitka a kužlj (?) zahnatj 17. -- 18. st; když gen Ježjsse w mne mám, netoužim po ginem wic, on občerstwj mé srdce sám a zažene žalost prič (MaK 1749); prosil za chleb, abi s nim hlad swug zahnatj a tielo swe lačne, mdle občerstwitj mohl (KT 1753)
5. čo čím utvoriť na niečom al. niekde nános, pokryť, prekryť, prikryť niečo vrstvou niečoho: y woda, kdy se bila rozwodnila a zahnala drjek (MARTIN 1648); z kterych (zemí) w čas powodny nektere woda podmuly a sstrkom zažene (P. BYSTRICA 1710); czo se pak doticze priechodu, za prwnegssych haty, dokud woda štrkom nezahnala y lichwa zapluwat musela (Z. PODHRADIE 1736)
6. práv čo skončiť služobný al. iný vzťah: zazene-li pak pan sweho pacholka, ma gemv geho nagem vplne zaplatiti (ŽK 1473); gestly se manželstwj nepodarilo, slobodno bilo predtjm a wolno wnowewdanu manzelku zahnat precž (KoB 1666); můžess welmy brzy zahnati Pána Gežjsse (KO 1782) odstúpiť od viery
7. čo náb nedostať účasť na spasení: Buh uwede pomstu na ty, genž neznagy Boha a neposluchagy ewang. Pana a zahnany gsu od twari Pane (COB 17. st); ktery budu oprawdjwj geho učedlnicy, tech (Ježiš) pobere k sobe, abj tam bjly, kde on gest, bezboznjch pak zažene od sebe (CS 18. st)
8. do čoho viatím, fúkaním presunúť niečo: wtom Neptunus wjchodňj wjtr wipustiwsse, tyrsku lod až do okolj Hesperie zahnal (PT 1796); nebo z Isztebného zahnal panou wýter (BH 1798); zaháňať1, -ovať ndk k 1: poddany vrozeneho M. Z. starssyho wyznal pod prysahu, ze yak muozem w pamety mity, ze sme do teg zygothy dobyttky zahanyaly (TRENČÍN 1583); pred dwacjatima roki že bi boli Pukančania s teg hori bohunicky statek aneb čriedu gedenkrate zahnali, o tom swedek slišal, zatim pak wiceg že bi boli zahanali, newie (H. JABLOŇOVCE 1735); pello: honjm, ženem, zaháňám, odháňám (KS 1763); k 3: Dudaczek z gednu chabinu wrbowu bezal za timi chlapczy, lieskowskych zahanal k Lieskowczu a preytskych zachwatowal naspatek (ILAVA 1651); Lefelholz, slávny generál, kurucov spátkem zaháňal (ASL 18. st);
x. pren náb zaháňag mňa, (Pane), a táhni mňa za sebu gakožto krotké zwyra (BlR 18. st) usmerňuj ma; k 4: on (Ježiš) smútne srdce tessý, smútek zaháný (CC 1655); petružel domaczy tey gest mocy yako lesny, awssak mnohem sylnegssj gest lesny, w swe moczy žensku niemocz sylne žene, powetrnosty zahany; olyčy layno pyte z wodnatim winem paducy nemoc zahany (HL 17. st); woda z veronicj palena a nekolik dnu porad pita za čtwrt zegdlika zawrat zahanj, dobru pamet dawa, rozdeluge lipawe wlhkosty, žaludek zahriwa, zacpanj jater, plic a slezinj otwira, cisti krew, ledwy, matku y mechir (RN 17.-18. st); koreni konskeho sstiawniku w ocztie warene, tim hlawu potirati, prassiwosti welmi zahanuge (LR 18. st); zahani čemer tato zelina (LD 18. st); k 7: o, Pane, probudiž se a nezahaneyž nas naweky (COB 17. st); nezahanegž mne (Ježišu) od sebe (KK 1709)

zaháňať zaháňať
ma zaháňajú pod zem me font rentrer sous terre

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu