dusiť, -í, -ia nedok.
1. (koho, čo) nedovoľovať dýchať, zastavovať dych niekomu (niečomu), drhnúť, škrtiť: dym, kašeľ, plač, zlosť ho dusí;
2. (čo) potlačovať, utlačovať, ničiť: d. povstanie, vzburu, d. pokrok, rozvoj;
3. (čo) premáhať, utajovať, zadržiavať v sebe: d. v sebe plač, hnev, smiech, žiaľ, radosť, bolesť, zvedavosť;
4. (čo) hasiť: Ivan dusí oheň. (Greg.)
5. kuch. (čo) pripravovať jedlo pražením vo vlastnej šťave s malým množstvom vody: d. mäso, zeleninu;
6. expr. zried. (čo) napchávať, pchať niečo do niečoho: A kŕmi, dusí ju (hus) ďalej. (Vám.)
7. expr. hltavo jesť: Raz som tak dusil halušky. (Kuk.);
opak. dusievať, -a, -ajú;
dok. k 1, 4 zadusiť;
k 1-5 udusiť;
k 6 nadusiť
|| dusiť sa
1. nemôcť dýchať, strácať dych: d. sa v dyme, od dymu, od tučnoty; d. sa od smiechu, od plaču, od hnevu; d. sa smiechom, plačom;
2. expr. nemať dosť miesta, tlačiť sa: Dusia sa v jednej izbe štrnásti. (Tim.)
3. kuch. pražiť sa vo vlastnej šťave s malým množstvom vody (napr. o mäse al. o zelenine);
4. expr. zried. (čím) jesť, napchávať sa, nadžgávať sa: Môžu sa ďalej dusiť keksami. (Ráz.);
opak. dusievať sa;
dok. k 1 zadusiť sa;
k 1, 3 udusiť sa;
k 4 nadusiť sa
zadusiť, -í, -ia dok.
1. (koho, čo) dusením usmrtiť, udusiť, zahrdúsiť: Bola by ma (vôňa) zadusila, ak sa neprebudím. (Švant.) Ošípaná zadusila dvoje prasiec. (Stod.) Bol odhodlaný prvého, kto mu pod ruku padne, zadusiť ako mačku. (Vaj.); hovor. neos. Kašle, má ju zadusiť (Taj.) má dusivý kašeľ. Čím ďalej mu je horšie. Toho veru zadusí. (Jégé); pren. Na Tichú dolinu sa zvalili mračná, akoby ju chceli zadusiť. (Bedn.)
● hovor. expr. má ho bozkami (láskou) z. dlho a náruživo ho bozkáva; išlo (malo) ma z. od hnevu, rozčúlenia ap. veľmi som bol nahnevaný;
2. (čo) nedovoliť vyrásť, udusiť v raste: burina zadusí obilie;
3. (čo) (o svetle, plameni, ohni ap.) zahasiť, uhasiť, udusiť: z. plameň, oheň, cigaretu; z. svetlo zhasnúť; pren. Prehovoriť k demonštrantom, v zárodku zadusiť nebezpečný ohník (Urb.) prekaziť, nedopustiť, znemožniť demonštrácie.
4. (čo) potlačiť, utlmiť: Spev svrčkov zadusila hustá tráva. (Ondr.) Vojenské autá zadusili Maxiho výkrik. (jaš.) Hlasný plač zadusil jej v hrdle slová. (Vaj.)
5. (čo) premôcť, utajiť, zadržať v sebe: Pousilujem sa ho (plač) potajomky zadusiť v sebe. (Fig.);
nedok. k 2-5 zadúšať
|| zadusiť sa
1. stratiť možnosť dýchať, udusením zomrieť, udusiť sa: Kuchtovi sa dieťa v kolíske zadusilo. (Jégé) Pozdávalo sa mu, že sa v tej izbe zadusí. (Urb.)
● hovor. expr. mal sa (išiel sa) z. sa niečom (niečím) hltavo jedol; iron. Len sa nezadus! napomenutie hltavo jediacemu; hovor. expr.: Nech sa nimi (napr. peniazmi) zadusí! Bodaj sa zadusil! kliatba lakomcovi, úžerníkovi; z. sa závisťou veľmi závidieť; ide sa zadusiť od šťastia, radosti ap. prežíva veľké šťastie, radosť; robí niečo (napr. fajčí, je ap.), div (dobre) sa nezadusí (niečím) nesmierne, výstredne, prehnane; zadusil by sa niečím (o prehnanosti, výstrednosti, nemiernosti v konaní); Zadusiť by sa mohla v toľkom perí (Laz.) má ho veľa; niekde je na zadusenie (dozadusenia) veľmi, neznesiteľne dusivo: V izbe bolo na zadusenie teplo. (Zúb.) Vo vozni je spara do zadusenia. (Ráz.); niečoho je do zadusenia nad mieru, veľa: Roboty do zadusenia a pláce skoro ani nebolo. (Fig.);
2. expr. zried. zaniknúť, zmiznúť, prestať: Smiech vyprskol, ale hneď sa zadusil. (Švant.);
nedok. zadúšať sa
zadúšať, -a, -ajú
1. (koho, čo) nedovoľovať dýchať, zastavovať dych, drhnúť, škrtiť, dusiť: dym, zápach, vôňa, plač, zlosť ho zadúša; slzy ju zadúšali; Srdce mu trepalo, zadúšalo dych. (Jes.); pren. zadúša ho (/začalo ho zadúšať); pren. Mať jeho temer zadúša ho dobrotou (Tim.) zahŕňa ho dobrotou.
2. zried. (čo) nedovoľovať rásť, prekážať v raste: Chmeľ dolu zadúšal bazu. (Jes-á)
3. (čo) robiť prekážky pri rozvoji niečoho, znemožňovať, potláčať: zjavy, ktoré zadúšajú zrod nového ľudstva (Fab.); Nepríjemný cit, ktorý ju zachvátil, zadúšal jej slová. (Tim.) Rozlieha sa povel, zadúšaný hrubými múrmi (Jaš.) tlmený.
4. (čo) premáhať, utajovať, zadržiavať, dusiť v sebe: z. (v sebe) smiech, plač; Zadúšam v sebe dych. (Fig.)
5. zried. (čo) hasiť, zahášať; pren. zadúšať blkot srdca (Fig.) ničiť lásku;
dok. k 2-5 zadusiť
|| zadúšať sa1
1. nemôcť dýchať, strácať dych, dusiť sa: z. sa v dyme, z. sa horúčosťou; zadúšam sa horúcim dychom (Švant.); pren. z. sa od radosti, od zlosti veľmi sa tešiť, zlostiť; z. sa plačom, smiechom, zlosťou veľmi plakať, smiať sa, zlostiť sa; pren. Dívať sa, ako sa svet zadúša v kŕčoch šialenstva (Min.) prežíva úpadok, ničenie, skazu, hynie.
2. zried. prestávať, ubúdať, strácať sa, zanikať: Osmelila sa matka, keď synov hnev sa zadúšal. (Gráf);
dok. zadusiť sa