Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj hssj

zadusiť dok.

1. dusením usmrtiť, udusiť: ošípaná z-la mladé; burina z-í ľan nedovolí vyrásť; neos. ide ho z. od smradu; je tu teplo na z-enie veľmi

2. hovor. z(a)hasiť (význ. 1), udusiť: z. oheň, z. cigaretu

3. potlačiť (význ. 4), zlikvidovať, udusiť: z. vzburu v zárodku

4. premôcť (význ. 3), potlačiť, udusiť: z. (v sebe) plač, výkrik;

nedok. zadúšať -a

// zadusiť sa neúmyselne si spôsobiť smrť udusením: z-l sa plynom; div sa nez-l polievkou i pren. expr. hltavo jedol;

nedok. zadúšať sa strácať dych: z. sa zlosťou, z. sa od smiechu; hovoril rýchlo, až sa z-l

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zadusiť ‑í ‑ia dok.; zadusiť sa

zadusiť sa -sí sa -sia sa (ne)zadus sa! -sil sa -siac sa -sený -senie sa dok.


zadusiť -sí -sia zadus! -sil -siac -sený -senie dok.

dusiť sa -sí sa -sia sa dus sa! -sil sa -siac sa -siaci sa nedok. 1. (od čoho/čím; ø) ▶ nemôcť dýchať, strácať dych; syn. zadúšať sa: d. sa od dymu, dymom; d. sa od kašľa, kašľom; d. sa jedlom, cigaretou; d. sa od plaču, plačom; d. sa od smiechu, smiechom; d. sa od zlosti, zlosťou; Už sa tu nedá dýchať. - Aj ja sa dusím, chytro robte niečo. [A. Baláž]; pren. d. sa od bezmocnosti, bezmocnosťou; Všetko mu bolo neznáme a nepríjemné, dusil sa tu, nemohol voľne vydýchnuť. [V. Mináč]; Obloha sa dusí v kúdoloch lenivej hmly. [J. Červeň]
2. expr.mať nedostatok priestoru, nemať dosť miesta, tlačiť sa, tiesniť sa: všetci sa dusia v malej izbičke; Za maštaľ, kde sa dusíme siedmi, máme ďakovať? [F. Hečko]; pren. poézia sa dusí v jednotvárnosti [KŽ 1962]; Letné prázdniny ubiehali na paši a detská fantázia sa dusila v hraniciach dedinského chotára. [Vč 1974]
3. ▶ (o jedle) tepelne sa upravovať v šťave pod pokrievkou: huby sa dusia; hovädzina sa musí d. dlhšie ako bravčovina
4. expr. (čím) ▶ veľa al. hltavo jesť; syn. napchávať sa, nadžgávať sa: d. sa zemiakmi, mäsom; deti sa dusili zákuskami; pren. d. sa peniazmi mať ich veľa
fraz. dusiť sa vo vlastnej šťave zaoberať sa iba svojimi vlastnými problémami
opak. dusievať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. k 1zadusiť sa, k 1, 3udusiť sa, k 4nadusiť sa


dusiť -sí -sia dus! -sil -siac -siaci -sený -senie nedok. 1. (koho, čo) ▶ neumožňovať dýchať, zastavovať prístup vzduchu; syn. škrtiť, drhnúť, dláviť: dym, kašeľ, plač, zlosť ho dusí; zdurenie hrtana môže vyvolať u malých detí dusenie; Vrátnik ma zručne chytil pod krk a začal ma dusiť. [M. Zelinka]; V hriadkach burina dusila slabučký petržlen a mrkvu. [G. Rothmayerová]; neos. dusilo ho (na prsiach); pren. Krv sa mu hrnie do hlavy, slová, čo sa mu tisnú na jazyk, ho dusia. [J. Lenčo]; Vysoká finančná zaťaženosť dusí hospodársky rast. [Pc 1999]
2. (čo) ▶ zastavovať horenie, zabraňovať horeniu; syn. hasiť: d. oheň, požiar; d. petrolejku
3. (čo) ▶ pôsobiť tlakom a silou na niečo, tlačiť; syn. dláviť, gniaviť, pučiť: d. zemiaky vidličkou
4. (koho, čo) ▶ brať niekomu právo na niečo (najmä na slobodu); zabraňovať niekomu prejavovať verejne svoje zmýšľanie; syn. potláčať niečo; utláčať niekoho: d. vzburu, odpor; d. povstanie v zárodku; d. pokrok; Dedina Michala dusila svojou malosťou a zatuchnutými vodami stojatého života. [Ľ. Zúbek]
5. (koho) ▶ postihovať súžením, bolesťou, starosťami; syn. moriť, súžiť, sužovať: dusí ju žiaľ, smútok, úzkosť, nenávisť; Úžas a výsmech ma začali dusiť. [A. Bednár]; Annu starosti dusia. [K. Jarunková]; Chcelo sa mi ujsť, vyplakať do vankúša všetko, čo ma dusilo. [I. Izakovič]
6. (čo) ▶ vôľou pôsobiť proti citom, pocitom a pod.; syn. premáhať, potláčať, utajovať: d. (v sebe) plač, zlosť, zvedavosť; d. v sebe smiech, žiaľ; d. city; nič nepovie, len všetko dusí v sebe; Dusil v sebe tajomstvo. [V. F. Šikula]
7. (čo) ▶ tepelne upravovať v šťave a v pare pod pokrievkou: d. hovädzinu, kapustu; zeleninu dusíme do polomäkka; Racionálnejšou úpravou zeleniny a ovocia je dusenie. [Dk 1976]
opak. dusievať -va -vajú -val; dok. k 1, 2, 4 – 6zadusiť, k 1, 2, 4 – 7udusiť

potlačiť 1. vôľou zabrániť prejavom citov, telesných pocitov a pod. • premôcť: potlačiť, premôcť zlosť, hnevzadržať: zadržal ostré slovo, ktoré sa mu tislo na jazykprekonať (niečo nepríjemné, bolestivé): prekonať svoju lenivosť, začínajúcu sa chrípkuexpr. ututlať: ututlať v sebe rodiaci sa citudusiťzadusiťutajiťutlmiťstlmiťumlčať: udusiť v sebe túžbu za niekým; utajila, utlmila svoj horúci cit; stlmiť žiaľ; umlčať svoje nárokyprehlušiť: prehlušiť výčitky svedomiazabrániťubrániť sa: zabrániť, ubrániť sa slzám, potlačiť slzy

2. zobrať niekomu právo na niečo (najmä na slobodu), nespravodlivo s niekým naložiť • zdeptať: kolonizátori potlačili, zdeptali domáce obyvateľstvoexpr.: ubiťugniaviť: ubiť, ugniaviť povstalcovumlčať: umlčať hlasy proti diktatúrezničiťzlikvidovať: zničiť, zlikvidovať povstaniezdolaťporaziť (spôsobiť niekomu porážku): poraziť, zdolať povstalecké oddiely

3. p. potisnúť 1, 2


premôcť 1. fyzickou al. duševnou silou nadobudnúť prevahu nad niekým, niečím • prekonať: je taký silák, že každého premôže, prekoná; svojou rozhodnosťou a odvahou prekonal protivníkaporaziťprevládaťprevládnuťuvládať: poraziť súpera; prevládal, prevládol staršieho brata; porazil, prevládol v matematike všetkýchhovor. položiť: jeho odvaha ma položilazvíťaziť (nad niekým): mužstvo zvíťazilo nad silným súperomnabiť (v športovom zápolení): nabiť súpera v hokejišport. slang. prevalcovať: mužstvo nás prevalcovalozdolaťzničiťzmôcť: vojsko zdolalo, zničilo mesto; všetky prekážky sme postupne zdolali, zmohlipopremáhať (postupne, viac osôb, prekážok a pod.) • zvládnuťkniž. preklenúť: zvládnuť, preklenúť hospodárske ťažkostipodrobiť sizdrviťrozdrviť: podrobiť si národ, zdrviť súperazlomiťprelomiťoblomiť: zlomiť, prelomiť synov odporzaprieť: musí zaprieť svoje vladárske chúťky

2. vôľou stlmiť city a ich prejavy, telesné stavy a pod. • prekonaťpotlačiť: premôcť, potlačiť smútok, zvedavosť, predsudky, plačnedať najavoudusiťzadusiť: nedala najavo svoju radosť; udusiť, zadusiť slzy, hnevzadržať: zadržať zlosťovládnuťopanovaťskrotiť: nemohol ovládnuť, opanovať svoj odpor k povýšenému správaniu sa; skrotiť zlosťexpr. ututlať: ututlať v sebe túžbu pomstiť sautajiť: utajiť radosťumlčaťprehlušiť (zabrániť prejaveniu sa): umlčať, prehlušiť výčitky svedomia

3. (o citoch a ich prejavoch, o telesných stavoch) nadobudnúť u niekoho prevahu • opanovaťovládnuť: po namáhavej ceste nás premohla, opanovala, ovládla únavapreniknúť: prenikol ma pri tej predstave strachzmôcť: zmohol ho hladprevládnuť: prevládla v ňom túžba po pomstehovor.: vziaťzobrať: choroba ho vzala, zobrala


zabiť 1. násilne zbaviť života • usmrtiťpripraviť o životvziať život (niekomu): trest za zabitie človeka; zabiť, usmrtiť zviera; pripravili ho o život kdesi v tábore; napokon si vzal životzavraždiťexpr. zamordovať (úmyselne, zločinne zabiť) • fraz.: zniesť zo svetaposlať na druhý/onen svethovor. expr.: odpraviťodpratať (obyč. tajne) • expr. zalomáziť: zalomázil ho sekerouexpr.: zmárniťodmárniť: kráľ ho dal zmárniťzlikvidovaťodstrániťsubšt. odkrágľovať: tajne dali mnohých zlikvidovať, odstrániťlynčovaťzlynčovať (zabiť z rasistických príčin): lynčovanie černochovexpr.: skántriť: v koncentračných táboroch skántrili veľa ľudískoliťsklátiťkniž. sklať (úderom zabiť): skoliť, sklátiť šelmuhovor. expr.: spasiťpoložiť: vlka spasil, položil jediným výstrelomzahubiťexpr.: zahlušiťzachloštiťzadegviťzagniaviťzahrúžiť (obyč. zvieratá) • zmasakrovaťpozabíjaťpohlušiťpobiťpomlátiť (hromadne zabiť) • expr. porúbať (v boji, sečnou zbraňou): zbojníci všetkých porúbalidobiťdoraziť: dobiť divú zvervoj. zdecimovať (z trestu zastreliť každého desiateho) • popraviť (zabiť na základe rozsudku smrti) • zastreliť (zabiť strelou) • zarezaťpodrezať (zabiť prerezaním hrdla) • obesiť (zabiť vešaním) • otráviť (zabiť jedom) • zaklaťzapichnúť (zabiť bodnutím) • zaškrtiťuškrtiťzadláviťzahrdúsiťzadusiťzadrhnúť (usmrtiť zovretím hrdla al. tlakom na dýchacie cesty) • zried. zamoriťumučiť (mučením): v táboroch umučili mnohých nevinnýchpomárniťexpr. potĺcť (postupne, viac bytostí zabiť)

2. tlačením vraziť niekam • zatĺcťvbiťvtĺcťzahlobiť: zabiť, zatĺcť klinec do hrady; vbiť, vtĺcť kolík do stenyzried. zarúbiť (Tajovský)zaraziťzapustiť: zaraziť, zapustiť stĺp do zemepozatĺkaťpozarážaťpovtĺkaťpozabíjať (postupne)

3. p. premárniť 4. p. rozbiť 1 5. p. zničiť 1 6. p. zahnať 2


zadusiť 1. zamedzením prístupu vzduchu zbaviť života, rastu • udusiť: vôňa ho skoro zadusila; zadusiť štence; burina udusila, zadusila priesadyzahrdúsiťzadrhnúťzaškrtiťuškrtiťexpr. zadáviť (tlakom na krk, zovretím hrdla): zahrdúsiť, zaškrtiť mačazadláviťzagniaviť (tlakom, rozpučením): zadlávili, zagniavili ho v davezried. zdusiť: burina všetko zdusilapridusiťpriškrtiť (čiastočne zadusiť) • pozadŕhaťpodrhnúťpodusiťpoškrtiťpodláviťpogniaviť (postupne)

2. zastaviť horenie (o ohni, svetle) • zahasiťzhasiťudusiť: zadusili, udusili plameň hneď v začiatkoch; z(a)hasiť sviečku, lampuuhasiť: požiar nemohli uhasiťexpr. zapučiť (rozmliaždením, pučením): zapučiť ohorok cigaretypridusiť (čiastočne zadusiť) • pozadúšať (postupne zadusiť)

3. vôľou al. silou prekonať • udusiťpotlačiťpremôcť: zadusila, potlačila, premohla v sebe spomienku na dieťazadržaťzahatať: zadržal, zahatal v sebe príval zlostizlikvidovať: povstanie zadusili, zlikvidovali hneď v začiatkoch


zahasiť 1. zastaviť, prerušiť horenie (op. zapáliť) • zadusiť: požiar sa podarilo rýchlo zahasiť, zadusiťuhasiťudusiť: pahrebu uhasili, udusili vodouzhasiťzhasnúť (op. zasvietiť, zapáliť): z(a)haste, zhasnite lustervyhasiť (celkom, úplne): vyhasiť oheňprihasiť (čiastočne zahasiť) • pozahášaťpozhášaťpozadúšať (postupne zahasiť)

2. p. utíšiť 2, zmierniť


zaškrtiť 1. zovretím hrdla usmrtiť • uškrtiťzahrdúsiť: svoju obeť zaškrtil, uškrtil, zahrdúsil šálomzadrhnúť: líška zadrhla sliepkuzadusiťudusiťzadláviť (dusením, dlávením krku) • poškrtiťpodláviťpodusiťpohrdúsiť (postupne, viac jedincov) • pridrhnúťpridusiťprihrdúsiťpriškrtiťpridláviť (takmer zaškrtiť)

2. tesno ovinúť, urobiť menej priepustným • stiahnuťzovrieťzviazať: zaškrtiť, stiahnuť kmeň stromu; zovrieť, zviazať ruku škrtidlompritiahnuť: pritiahnuť plyn, plameň

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dusiť, -í, -ia nedok.

1. (koho, čo) nedovoľovať dýchať, zastavovať dych niekomu (niečomu), drhnúť, škrtiť: dym, kašeľ, plač, zlosť ho dusí;

2. (čo) potlačovať, utlačovať, ničiť: d. povstanie, vzburu, d. pokrok, rozvoj;

3. (čo) premáhať, utajovať, zadržiavať v sebe: d. v sebe plač, hnev, smiech, žiaľ, radosť, bolesť, zvedavosť;

4. (čo) hasiť: Ivan dusí oheň. (Greg.)

5. kuch. (čo) pripravovať jedlo pražením vo vlastnej šťave s malým množstvom vody: d. mäso, zeleninu;

6. expr. zried. (čo) napchávať, pchať niečo do niečoho: A kŕmi, dusí ju (hus) ďalej. (Vám.)

7. expr. hltavo jesť: Raz som tak dusil halušky. (Kuk.);

opak. dusievať, -a, -ajú;

dok. k 1, 4 zadusiť;

k 1-5 udusiť;

k 6 nadusiť

|| dusiť sa

1. nemôcť dýchať, strácať dych: d. sa v dyme, od dymu, od tučnoty; d. sa od smiechu, od plaču, od hnevu; d. sa smiechom, plačom;

2. expr. nemať dosť miesta, tlačiť sa: Dusia sa v jednej izbe štrnásti. (Tim.)

3. kuch. pražiť sa vo vlastnej šťave s malým množstvom vody (napr. o mäse al. o zelenine);

4. expr. zried. (čím) jesť, napchávať sa, nadžgávať sa: Môžu sa ďalej dusiť keksami. (Ráz.);

opak. dusievať sa;

dok. k 1 zadusiť sa;

k 1, 3 udusiť sa;

k 4 nadusiť sa


zadusiť, -í, -ia dok.

1. (koho, čo) dusením usmrtiť, udusiť, zahrdúsiť: Bola by ma (vôňa) zadusila, ak sa neprebudím. (Švant.) Ošípaná zadusila dvoje prasiec. (Stod.) Bol odhodlaný prvého, kto mu pod ruku padne, zadusiť ako mačku. (Vaj.); hovor. neos. Kašle, má ju zadusiť (Taj.)dusivý kašeľ. Čím ďalej mu je horšie. Toho veru zadusí. (Jégé); pren. Na Tichú dolinu sa zvalili mračná, akoby ju chceli zadusiť. (Bedn.)

hovor. expr. má ho bozkami (láskou) z. dlho a náruživo ho bozkáva; išlo (malo) ma z. od hnevu, rozčúlenia ap. veľmi som bol nahnevaný;

2. (čo) nedovoliť vyrásť, udusiť v raste: burina zadusí obilie;

3. (čo) (o svetle, plameni, ohni ap.) zahasiť, uhasiť, udusiť: z. plameň, oheň, cigaretu; z. svetlo zhasnúť; pren. Prehovoriť k demonštrantom, v zárodku zadusiť nebezpečný ohník (Urb.) prekaziť, nedopustiť, znemožniť demonštrácie.

4. (čo) potlačiť, utlmiť: Spev svrčkov zadusila hustá tráva. (Ondr.) Vojenské autá zadusili Maxiho výkrik. (jaš.) Hlasný plač zadusil jej v hrdle slová. (Vaj.)

5. (čo) premôcť, utajiť, zadržať v sebe: Pousilujem sa ho (plač) potajomky zadusiť v sebe. (Fig.);

nedok. k 2-5 zadúšať

|| zadusiť sa

1. stratiť možnosť dýchať, udusením zomrieť, udusiť sa: Kuchtovi sa dieťa v kolíske zadusilo. (Jégé) Pozdávalo sa mu, že sa v tej izbe zadusí. (Urb.)

hovor. expr. mal sa (išiel sa) z. sa niečom (niečím) hltavo jedol; iron. Len sa nezadus! napomenutie hltavo jediacemu; hovor. expr.: Nech sa nimi (napr. peniazmi) zadusí! Bodaj sa zadusil! kliatba lakomcovi, úžerníkovi; z. sa závisťou veľmi závidieť; ide sa zadusiť od šťastia, radosti ap. prežíva veľké šťastie, radosť; robí niečo (napr. fajčí, je ap.), div (dobre) sa nezadusí (niečím) nesmierne, výstredne, prehnane; zadusil by sa niečím (o prehnanosti, výstrednosti, nemiernosti v konaní); Zadusiť by sa mohla v toľkom perí (Laz.) má ho veľa; niekde je na zadusenie (dozadusenia) veľmi, neznesiteľne dusivo: V izbe bolo na zadusenie teplo. (Zúb.) Vo vozni je spara do zadusenia. (Ráz.); niečoho je do zadusenia nad mieru, veľa: Roboty do zadusenia a pláce skoro ani nebolo. (Fig.);

2. expr. zried. zaniknúť, zmiznúť, prestať: Smiech vyprskol, ale hneď sa zadusil. (Švant.);

nedok. zadúšať sa


zadúšať, -a, -ajú

1. (koho, čo) nedovoľovať dýchať, zastavovať dych, drhnúť, škrtiť, dusiť: dym, zápach, vôňa, plač, zlosť ho zadúša; slzy ju zadúšali; Srdce mu trepalo, zadúšalo dych. (Jes.); pren. zadúša ho (/začalo ho zadúšať); pren. Mať jeho temer zadúša ho dobrotou (Tim.) zahŕňa ho dobrotou.

2. zried. (čo) nedovoľovať rásť, prekážať v raste: Chmeľ dolu zadúšal bazu. (Jes-á)

3. (čo) robiť prekážky pri rozvoji niečoho, znemožňovať, potláčať: zjavy, ktoré zadúšajú zrod nového ľudstva (Fab.); Nepríjemný cit, ktorý ju zachvátil, zadúšal jej slová. (Tim.) Rozlieha sa povel, zadúšaný hrubými múrmi (Jaš.) tlmený.

4. (čo) premáhať, utajovať, zadržiavať, dusiť v sebe: z. (v sebe) smiech, plač; Zadúšam v sebe dych. (Fig.)

5. zried. (čo) hasiť, zahášať; pren. zadúšať blkot srdca (Fig.) ničiť lásku;

dok. k 2-5 zadusiť

|| zadúšať sa1

1. nemôcť dýchať, strácať dych, dusiť sa: z. sa v dyme, z. sa horúčosťou; zadúšam sa horúcim dychom (Švant.); pren. z. sa od radosti, od zlosti veľmi sa tešiť, zlostiť; z. sa plačom, smiechom, zlosťou veľmi plakať, smiať sa, zlostiť sa; pren. Dívať sa, ako sa svet zadúša v kŕčoch šialenstva (Min.) prežíva úpadok, ničenie, skazu, hynie.

2. zried. prestávať, ubúdať, strácať sa, zanikať: Osmelila sa matka, keď synov hnev sa zadúšal. (Gráf);

dok. zadusiť sa

zadusiť dk
1. koho, čo dusením usmrtiť, udusiť, zaškrtiť: kdy komu do prse padne kathar, takže se gest obawati, aby nezadusil (RT 17. st); ona wolala, aby ho nezadusel (s. l. 17. st); gulam oblidere digitis: ňekoho z rukama zadusyti (KS 1763) zaškrtiť
2. čo nedovoliť vyrásť niečomu, udusiť v raste niečo: a ginssé (semeno) úpadlo mezy trnj, a zrostlo trnj y zadusylo ho a užitku nedalo (KB 1756)
3. čo zahasiť, uhasiť niečo: widela ffugtass žebj w stawenj hore, zadusila ho (V. RÁZTOKY 1767); ale nech sa skrzewa obliweny a gjnsse možne spusoby zadusit pohledawa (NJ 1785-88)
4. čo potlačiť, utlmiť niečo: upadnu na něho (hriechy) huffem a mizerného priwalij, aby ho, gestly se prwe do tegto půtky dobre nepriprawy, do zuffaný posledniho priwedly a w nem zadusily (SK 1697); kdiž esste len začiname lasku bosku obsachnutj, guž (diabol) wihledawa priležitostj, abj nam gu zadusitj mohel (SJ 18. st); Pane, zatlač a zadus diwoky hnewliwosty prjpadek a prchliwosty (BlR 18. st); -ovať, zadúšať ndk:
1. k 1: effoco: dusym, zadusugem, zadawugem, zasskrďugem ňekoho; strangulo: dáwjm, dusym, zadusugem; aqva iugulat hominem: woda zadussá čloweka (KS 1763); suffoco: zadusugem (AP 1769); rozličnu smrtu lide umiragu, ginich do hrobu zhody zimnica aneb horučka, gini od smedu, ginich zadusuge powraz, ginich ohen zažira (SJ 18. st)
2. k 2: orobanche: gežj wyka, záraža (:bylina:), orobanka, která okoló seba wssecko zadússá (KS 1763); tato sskodliwa zelina zadusuge konopy (WL 1789);
3. k 4: od Boha wpustene do srdce gegych dobre wnuknuťy w kwetu swem lyde zadusegy, zanyčemnugy a pochowáwagy (PP 1734)
4. sťahovať, priťahovať (povrazom), priškrcovať; škrtiť: interstringo: pritahugem, stahugem, zadússám (KS 1763)
5. nedovoľovať, obmedzovať dýchanie: syrka smrdi y zadussa a dychati neda (GŠ 1758); zadusiť sa dk neúmyselne si spôsobiť smrť udusením: dali sme truhli robity Banagiho slussky, cuo sa w ohni zadusila (KRUPINA 1734); zadúšať sa ndk dusiť sa, mať záduch: ducere ilia: znutra kasslati, zadússati se; ilia duco, traho: zadússám se; suffocor: zadussám sa, dáwjm sa (KS 1763)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu