zadubený príd. expr.
1. zaostalý, obmedzený, zadebnený: z. človek, z-á hlava
2. zašpinený; zájdený: z-á bielizeň;
zadubene prísl.;
zadubenosť -i ž.
zadubenosť -ti ž.
sprostosť 1. nedostatok rozumu, slabé rozumové schopnosti (op. múdrosť) • sprostota • hlúposť: ľudská sprostosť, hlúposť • tuposť: mozgová tuposť • obmedzenosť • zadubenosť: duševná obmedzenosť, zadubenosť • expr. zadebnenosť • slabomyseľnosť • debilita • debilnosť • kreténstvo • infantilnosť • oslab.: nerozum • nerozumnosť • kniž. stupídnosť • zried. hlúpota (Hviezdoslav) • hlupstvo (F. Hečko) • subšt. blbosť
2. expr. nerozumný čin, nerozumná reč • nerozum • nerozumnosť • hlúposť • sprostota: stvárať sprostosti, nerozumnosti, hlúposti; tárať sprostosti, sprostoty • nerozvážnosť: dopustiť sa nerozvážnosti • pochabosť • bláznovstvo: bol známy svojimi bláznovstvami • expr.: debilita • debilnosť • hovor. expr.: somárčina • somárstvo • somarina • volovina • konina • kravina • capina • pejor. hovädzina • subšt.: vylomenina • hovadina • blbosť • blbina • debilina
p. aj táranina
3. p. daromnica 1
zadubený príd.
1. duševne, rozumovo zaostalý, obmedzený; hlúpy, sprostý: z. veľkopán (Kuk.); Och, zadubení sprostáci! (Jes-á) Aký je len zaostalý, zadubený. (Pláv.); z. rozum; z-á hlava; chodí ako z.;
2. svedčiaci o zaostalosti, obmedzenosti, hlúposti, zadubenosti; z-á dedina (A. Mat.) z-é prostredie (Mráz);
3. nár. zanedbaný, zašpinený, špinavý: z. veľkomestský hotel (Fig.); z-é ruky (Fr. Kráľ) zadubene prísl. obmedzene; hlúpo: Díval sa zadubene do ohňa. (Pláv.);
zadubenosť, -ti ž. duševná, rozumová obmedzenosť, zaostalosť; hlúposť; tuposť: ľudská z.