zadušiť sa -ší sa -šia sa zaduš sa! -šil sa -šiac sa -šený -šenie (sa) dok.
dušiť sa -ší sa -šia sa duš sa! -šil sa -šiac sa -šiaci sa -šenie, dušovať sa -šuje sa -šujú sa -šuj sa! -šoval sa -šujúc sa -šujúci sa -šovanie sa nedok. 1. ▶ zaverovať sa slovami na moj dušu, na moj veru; syn. dušovať sa: Na moj veru - tak sa duší. [K. Bendová]; Namojdušu, neviem. - Len sa nedušuj. [I. Izakovič] 2. expr. ▶ (presvedčivo) hovoriť ako isté, dokázateľné, tvrdiť, ubezpečovať: dušil sa, dušoval sa, že to nie je pravda; zaspal, hoci sa dušil, že vydrží; Neverili mu, čím viac sa dušoval. [V. Bednár]; Poslanci sa na mítingoch dušujú, že robia všetko pre blaho občanov. [Pt 1997] ▷ dok. ↗ zadušiť sa
zadušiť sa p. zaprisahať sa
zaprisahať sa prísahou niečo dotvrdiť, potvrdiť • odprisahať • hovor.: zaveriť sa • zabožiť sa: zaprisahal sa, zaveril sa, že vraví pravdu • hovor. zadušiť sa (uistiť niekoho o svojej pravde obyč. slovami na moj dušu) • zastaráv. sprisahať sa • zried. zapravdiť sa (Timrava) • zakliať sa (potvrdiť niečo privolaním kliatby na seba pri nesplnení niečoho): zaklial sa pomstiť rodinu
p. aj zaviazať sa, sľúbiť
dušiť sa, -í, -ia i dušovať sa, -uje, -ujú nedok. zaverovať sa slovami „na moj dušu“, ubezpečovať, uisťovať, tvrdiť niečo: Kristína sa dušila, že jej nič nechýba. (Zgur.) Dušoval sa, že partizán bol ranený. (Tat.);
dok. zadušiť sa
zadušiť sa, -í, -ia dok. (komu, so spoj že i bezpredm.) zaveriť sa slovami „na moj dušu“, zaverím ubezpečiť, uistiť niekoho: Musela sa mu zadušiť, že nechodím ani za jednou (ženou). (Tomašč.) Zadušil sa, že len pol litra vypili. (Taj.);
nedok. zadúšať sa2, -a, -ajú
zadušiť sa dk na čo prisahať, zaprisahať sa na niečo: žgada Palo, abj sem gemu mlincžek grundtownj (dala), než ale na to se y zadušila, že weru ona neda (PUKANEC 1732)