zadláviť -i dok. pritlačiť váhou, tlakom; tak usmrtiť: z. húsenicu do blata; z. autom zajaca prejsť
zadláviť sa -vi sa -via sa (ne)zadláv sa! -vil sa -viac sa -vený -venie sa dok.
zadláviť -vi -via (ne)zadláv! -vil -viac -vený -venie dok.
dláviť -vi -via dláv! -vil -viac -viaci -vený -venie nedok. 1. (čo) ▶ váhou a tlakom rozrušovať štruktúru niečoho; syn. šliapať, gniaviť, roztláčať: d. kapustu, hrozno; d. uvarené zemiaky; d. väčšie hrudy zeme 2. (čo) ▶ pôsobiť na niečo váhou a tlakom; syn. tlačiť, stláčať, pritláčať: dážď dlávi obilie; dlávi ju ťažký batoh; Opatrne som ohmatával zem, dlávil ešte takmer mŕtvu trávu. [E. Dzvoník] 3. expr. (koho) ▶ bolestivo niekomu zvierať, stláčať hrdlo a neumožňovať mu dýchať, škrtiť, hrdúsiť: laby zvieraťa ho dlávia; Syna mu dlávia ozbrojenci a on mu nejde na pomoc. [J. Štiavnický]; Máva ťažké sny, mora ho v noci dlávi. [J. Gregorec] 4. expr. (koho) ▶ spôsobovať duševné trápenie, vzbudzovať pocit nespokojnosti, ťažko doliehať, trápiť, ťažiť; syn. kváriť: dlávia ju starosti, povinnosti; pocit viny ho dlávi; Alkoholický opar sa stratil, opäť ju dlávil čierny tieň zajtrajšieho dňa. [M. Švec] ▷ opak. dlávievať -va -vajú -val; dok. k 1, 2 ↗ udláviť, k 3, 4 ↗ zadláviť
privaliť svojou váhou, ťarchou na niečo doľahnúť, zapôsobiť (obyč. negatívne) • pridláviť • zadláviť: muža privalil, pridlávil strom • expr. prigniaviť: pren. prigniavila ho povinnosť • pritlačiť • pritisnúť: pritlačiť, pritisnúť niekoho celým telom • expr.: primliaždiť • pripučiť: dávaj si pozor, aby ťa dvere neprimliaždili, nepripučili • expr. prikydnúť: prikydla ho kopa sena • expr. priďabiť: skoro ho priďabilo • zavaliť (zosunutím privaliť): múr ho zavalil
rozmliaždiť mliaždením rozdrviť • pomliaždiť: rozmliaždiť, pomliaždiť ovocie na kašu • rozdláviť • podláviť • rozgniaviť • pogniaviť • rozpučiť • popučiť • roztlačiť: rozdláviť, pogniaviť zemiaky • domliaždiť • expr.: umliaždiť • dogniaviť: stroj mu domliaždil, dogniavil ruku • zadláviť • zagniaviť: chodil opatrne, aby nezadlávil dážďovky • expr.: zapučiť • prepučiť • zmliaždiť • zmiagať • rozmiagať • pomiagať: pomiagané jahody s cukrom • pomiesiť • rozmiesiť (miesením rozdrviť): rozmiesená hlina • roztĺcť • potĺcť (tlčením rozdrviť): roztĺcť kamene na prach • rozdrobiť • rozmeliť • pomeliť • rozmrviť • pomrviť (mrvením rozdrviť): rozmrviť chlieb • rozdupať • rozdupkať (dupaním): deti rozdupali slivky pod stromom • rozotrieť • roztrieť (trením rozdrviť): rozotrel klasy v dlani • expr. domrviť • expr. zried.: rozcápať • rozpagáčiť • nár.: rozmliagať • rozmliazgať • rozdegviť • domeliť • porozpúčať • poroztláčať (postupne, viac vecí)
zabiť 1. násilne zbaviť života • usmrtiť • pripraviť o život • vziať život (niekomu): trest za zabitie človeka; zabiť, usmrtiť zviera; pripravili ho o život kdesi v tábore; napokon si vzal život • zavraždiť • expr. zamordovať (úmyselne, zločinne zabiť) • fraz.: zniesť zo sveta • poslať na druhý/onen svet • hovor. expr.: odpraviť • odpratať (obyč. tajne) • expr. zalomáziť: zalomázil ho sekerou • expr.: zmárniť • odmárniť: kráľ ho dal zmárniť • zlikvidovať • odstrániť • subšt. odkrágľovať: tajne dali mnohých zlikvidovať, odstrániť • lynčovať • zlynčovať (zabiť z rasistických príčin): lynčovanie černochov • expr.: skántriť: v koncentračných táboroch skántrili veľa ľudí • skoliť • sklátiť • kniž. sklať (úderom zabiť): skoliť, sklátiť šelmu • hovor. expr.: spasiť • položiť: vlka spasil, položil jediným výstrelom • zahubiť • expr.: zahlušiť • zachloštiť • zadegviť • zagniaviť • zahrúžiť (obyč. zvieratá) • zmasakrovať • pozabíjať • pohlušiť • pobiť • pomlátiť (hromadne zabiť) • expr. porúbať (v boji, sečnou zbraňou): zbojníci všetkých porúbali • dobiť • doraziť: dobiť divú zver • voj. zdecimovať (z trestu zastreliť každého desiateho) • popraviť (zabiť na základe rozsudku smrti) • zastreliť (zabiť strelou) • zarezať • podrezať (zabiť prerezaním hrdla) • obesiť (zabiť vešaním) • otráviť (zabiť jedom) • zaklať • zapichnúť (zabiť bodnutím) • zaškrtiť • uškrtiť • zadláviť • zahrdúsiť • zadusiť • zadrhnúť (usmrtiť zovretím hrdla al. tlakom na dýchacie cesty) • zried. zamoriť • umučiť (mučením): v táboroch umučili mnohých nevinných • pomárniť • expr. potĺcť (postupne, viac bytostí zabiť)
2. tlačením vraziť niekam • zatĺcť • vbiť • vtĺcť • zahlobiť: zabiť, zatĺcť klinec do hrady; vbiť, vtĺcť kolík do steny • zried. zarúbiť (Tajovský) • zaraziť • zapustiť: zaraziť, zapustiť stĺp do zeme • pozatĺkať • pozarážať • povtĺkať • pozabíjať (postupne)
3. p. premárniť 4. p. rozbiť 1 5. p. zničiť 1 6. p. zahnať 2
zadláviť p. zabiť 1
zadusiť 1. zamedzením prístupu vzduchu zbaviť života, rastu • udusiť: vôňa ho skoro zadusila; zadusiť štence; burina udusila, zadusila priesady • zahrdúsiť • zadrhnúť • zaškrtiť • uškrtiť • expr. zadáviť (tlakom na krk, zovretím hrdla): zahrdúsiť, zaškrtiť mača • zadláviť • zagniaviť (tlakom, rozpučením): zadlávili, zagniavili ho v dave • zried. zdusiť: burina všetko zdusila • pridusiť • priškrtiť (čiastočne zadusiť) • pozadŕhať • podrhnúť • podusiť • poškrtiť • podláviť • pogniaviť (postupne)
2. zastaviť horenie (o ohni, svetle) • zahasiť • zhasiť • udusiť: zadusili, udusili plameň hneď v začiatkoch; z(a)hasiť sviečku, lampu • uhasiť: požiar nemohli uhasiť • expr. zapučiť (rozmliaždením, pučením): zapučiť ohorok cigarety • pridusiť (čiastočne zadusiť) • pozadúšať (postupne zadusiť)
3. vôľou al. silou prekonať • udusiť • potlačiť • premôcť: zadusila, potlačila, premohla v sebe spomienku na dieťa • zadržať • zahatať: zadržal, zahatal v sebe príval zlosti • zlikvidovať: povstanie zadusili, zlikvidovali hneď v začiatkoch
zaškrtiť 1. zovretím hrdla usmrtiť • uškrtiť • zahrdúsiť: svoju obeť zaškrtil, uškrtil, zahrdúsil šálom • zadrhnúť: líška zadrhla sliepku • zadusiť • udusiť • zadláviť (dusením, dlávením krku) • poškrtiť • podláviť • podusiť • pohrdúsiť (postupne, viac jedincov) • pridrhnúť • pridusiť • prihrdúsiť • priškrtiť • pridláviť (takmer zaškrtiť)
2. tesno ovinúť, urobiť menej priepustným • stiahnuť • zovrieť • zviazať: zaškrtiť, stiahnuť kmeň stromu; zovrieť, zviazať ruku škrtidlom • pritiahnuť: pritiahnuť plyn, plameň
dláviť, -i, -ia nedok.
1. (čo) šliapať, udupávať, gniaviť: d. obilie, trávu;
2. (koho, čo) hrdúsiť, škrtiť, dusiť: Akási mocná ruka chytila ho v tyle, tlačila k čiernej zemi, dusí ho a dlávi. (Kuk.) Skríkla, ale akýmsi hluchým, dláveným hlasom. (Vaj.);
pren. expr. utláčať, ubíjať: Štátny stroj mohol tu najsurovším spôsobom dláviť Slovákov. (Škult.) Kríza dlávi svet (Urb.) ťažko naň dolieha;
opak. dlávievať, -a, -ajú;
dok. k 1 udláviť, k 2 zadláviť
zadláviť, -i, -ia dok.
1. (čo) zašliapnuť, zagniaviť: zadlávená húsenička na zemi (Ráz.); Odpľuje n zem a chriak zadlávi botou. (Heč.); pren. Vo chvíľach utrpenia pod fašistickou čižmou, ktorá len-len že nás nezadlávila (Pláv.) nezahubila, nezničila. Náruživosť, schopná zadláviť všetko (Gab.) pokaziť, zničiť.
2. expr. (koho) rozpučením, rozmliaždením zabiť, usmrtiť: Pozor daj, autobus ťa zadlávi! (Fr. Kráľ) Panská ekvipáž zadlávila opitého človeka. (Škult.); pren. „vis major“, ktorá by i mocnejších zadlávila (Vaj.) existenčne znemožnila, zničila.
3. zried. (čo, koho) zahrdúsiť, zaškrtiť, udusiť: Stiahli trom zadláveným capom kože. (Záb.)
|| zadláviť sa zried. zadusiť sa, zaškrtiť sa: Treba ho pohýbať, kým sa nezadlávi. (Ráz.-Mart.)
zadláviť koho pritlačením, pomliaždením zabiť, usmrtiť niekoho: seno wozilj, prewrhlo se, y gu malo zadlawiti, ledwj gu wipomohlj (PUKANEC 1739); v ti dňi take gedna ze žén jeho poroďila, ale ňeobhlidňe, jako si porod do posťele vezmúc, v túž ho hňed noc zadlávila (BR 1785); smrt snat guss pry dwerach stogi a gedneho neb druheho z was dnes zagtra zadlawit chce (MiK 18. st)