Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj hssj

zadláviť -i dok. pritlačiť váhou, tlakom; tak usmrtiť: z. húsenicu do blata; z. autom zajaca prejsť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zadláviť ‑i ‑ia dok.

zadláviť sa -vi sa -via sa (ne)zadláv sa! -vil sa -viac sa -vený -venie sa dok.


zadláviť -vi -via (ne)zadláv! -vil -viac -vený -venie dok.

dláviť -vi -via dláv! -vil -viac -viaci -vený -venie nedok. 1. (čo) ▶ váhou a tlakom rozrušovať štruktúru niečoho; syn. šliapať, gniaviť, roztláčať: d. kapustu, hrozno; d. uvarené zemiaky; d. väčšie hrudy zeme
2. (čo) ▶ pôsobiť na niečo váhou a tlakom; syn. tlačiť, stláčať, pritláčať: dážď dlávi obilie; dlávi ju ťažký batoh; Opatrne som ohmatával zem, dlávil ešte takmer mŕtvu trávu. [E. Dzvoník]
3. expr. (koho) ▶ bolestivo niekomu zvierať, stláčať hrdlo a neumožňovať mu dýchať, škrtiť, hrdúsiť: laby zvieraťa ho dlávia; Syna mu dlávia ozbrojenci a on mu nejde na pomoc. [J. Štiavnický]; Máva ťažké sny, mora ho v noci dlávi. [J. Gregorec]
4. expr. (koho) ▶ spôsobovať duševné trápenie, vzbudzovať pocit nespokojnosti, ťažko doliehať, trápiť, ťažiť; syn. kváriť: dlávia ju starosti, povinnosti; pocit viny ho dlávi; Alkoholický opar sa stratil, opäť ju dlávil čierny tieň zajtrajšieho dňa. [M. Švec]
opak. dlávievať -va -vajú -val; dok. k 1, 2udláviť, k 3, 4zadláviť

privaliť svojou váhou, ťarchou na niečo doľahnúť, zapôsobiť (obyč. negatívne) • pridláviťzadláviť: muža privalil, pridlávil stromexpr. prigniaviť: pren. prigniavila ho povinnosťpritlačiťpritisnúť: pritlačiť, pritisnúť niekoho celým telomexpr.: primliaždiťpripučiť: dávaj si pozor, aby ťa dvere neprimliaždili, nepripučiliexpr. prikydnúť: prikydla ho kopa senaexpr. priďabiť: skoro ho priďabilozavaliť (zosunutím privaliť): múr ho zavalil


rozmliaždiť mliaždením rozdrviť • pomliaždiť: rozmliaždiť, pomliaždiť ovocie na kašurozdláviťpodláviťrozgniaviťpogniaviťrozpučiťpopučiťroztlačiť: rozdláviť, pogniaviť zemiakydomliaždiťexpr.: umliaždiťdogniaviť: stroj mu domliaždil, dogniavil rukuzadláviťzagniaviť: chodil opatrne, aby nezadlávil dážďovkyexpr.: zapučiťprepučiťzmliaždiťzmiagaťrozmiagaťpomiagať: pomiagané jahody s cukrompomiesiťrozmiesiť (miesením rozdrviť): rozmiesená hlinaroztĺcťpotĺcť (tlčením rozdrviť): roztĺcť kamene na prachrozdrobiťrozmeliťpomeliťrozmrviťpomrviť (mrvením rozdrviť): rozmrviť chliebrozdupaťrozdupkať (dupaním): deti rozdupali slivky pod stromomrozotrieťroztrieť (trením rozdrviť): rozotrel klasy v dlaniexpr. domrviťexpr. zried.: rozcápaťrozpagáčiťnár.: rozmliagaťrozmliazgaťrozdegviťdomeliťporozpúčaťporoztláčať (postupne, viac vecí)


zabiť 1. násilne zbaviť života • usmrtiťpripraviť o životvziať život (niekomu): trest za zabitie človeka; zabiť, usmrtiť zviera; pripravili ho o život kdesi v tábore; napokon si vzal životzavraždiťexpr. zamordovať (úmyselne, zločinne zabiť) • fraz.: zniesť zo svetaposlať na druhý/onen svethovor. expr.: odpraviťodpratať (obyč. tajne) • expr. zalomáziť: zalomázil ho sekerouexpr.: zmárniťodmárniť: kráľ ho dal zmárniťzlikvidovaťodstrániťsubšt. odkrágľovať: tajne dali mnohých zlikvidovať, odstrániťlynčovaťzlynčovať (zabiť z rasistických príčin): lynčovanie černochovexpr.: skántriť: v koncentračných táboroch skántrili veľa ľudískoliťsklátiťkniž. sklať (úderom zabiť): skoliť, sklátiť šelmuhovor. expr.: spasiťpoložiť: vlka spasil, položil jediným výstrelomzahubiťexpr.: zahlušiťzachloštiťzadegviťzagniaviťzahrúžiť (obyč. zvieratá) • zmasakrovaťpozabíjaťpohlušiťpobiťpomlátiť (hromadne zabiť) • expr. porúbať (v boji, sečnou zbraňou): zbojníci všetkých porúbalidobiťdoraziť: dobiť divú zvervoj. zdecimovať (z trestu zastreliť každého desiateho) • popraviť (zabiť na základe rozsudku smrti) • zastreliť (zabiť strelou) • zarezaťpodrezať (zabiť prerezaním hrdla) • obesiť (zabiť vešaním) • otráviť (zabiť jedom) • zaklaťzapichnúť (zabiť bodnutím) • zaškrtiťuškrtiťzadláviťzahrdúsiťzadusiťzadrhnúť (usmrtiť zovretím hrdla al. tlakom na dýchacie cesty) • zried. zamoriťumučiť (mučením): v táboroch umučili mnohých nevinnýchpomárniťexpr. potĺcť (postupne, viac bytostí zabiť)

2. tlačením vraziť niekam • zatĺcťvbiťvtĺcťzahlobiť: zabiť, zatĺcť klinec do hrady; vbiť, vtĺcť kolík do stenyzried. zarúbiť (Tajovský)zaraziťzapustiť: zaraziť, zapustiť stĺp do zemepozatĺkaťpozarážaťpovtĺkaťpozabíjať (postupne)

3. p. premárniť 4. p. rozbiť 1 5. p. zničiť 1 6. p. zahnať 2


zadláviť p. zabiť 1


zadusiť 1. zamedzením prístupu vzduchu zbaviť života, rastu • udusiť: vôňa ho skoro zadusila; zadusiť štence; burina udusila, zadusila priesadyzahrdúsiťzadrhnúťzaškrtiťuškrtiťexpr. zadáviť (tlakom na krk, zovretím hrdla): zahrdúsiť, zaškrtiť mačazadláviťzagniaviť (tlakom, rozpučením): zadlávili, zagniavili ho v davezried. zdusiť: burina všetko zdusilapridusiťpriškrtiť (čiastočne zadusiť) • pozadŕhaťpodrhnúťpodusiťpoškrtiťpodláviťpogniaviť (postupne)

2. zastaviť horenie (o ohni, svetle) • zahasiťzhasiťudusiť: zadusili, udusili plameň hneď v začiatkoch; z(a)hasiť sviečku, lampuuhasiť: požiar nemohli uhasiťexpr. zapučiť (rozmliaždením, pučením): zapučiť ohorok cigaretypridusiť (čiastočne zadusiť) • pozadúšať (postupne zadusiť)

3. vôľou al. silou prekonať • udusiťpotlačiťpremôcť: zadusila, potlačila, premohla v sebe spomienku na dieťazadržaťzahatať: zadržal, zahatal v sebe príval zlostizlikvidovať: povstanie zadusili, zlikvidovali hneď v začiatkoch


zaškrtiť 1. zovretím hrdla usmrtiť • uškrtiťzahrdúsiť: svoju obeť zaškrtil, uškrtil, zahrdúsil šálomzadrhnúť: líška zadrhla sliepkuzadusiťudusiťzadláviť (dusením, dlávením krku) • poškrtiťpodláviťpodusiťpohrdúsiť (postupne, viac jedincov) • pridrhnúťpridusiťprihrdúsiťpriškrtiťpridláviť (takmer zaškrtiť)

2. tesno ovinúť, urobiť menej priepustným • stiahnuťzovrieťzviazať: zaškrtiť, stiahnuť kmeň stromu; zovrieť, zviazať ruku škrtidlompritiahnuť: pritiahnuť plyn, plameň

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dláviť, -i, -ia nedok.

1. (čo) šliapať, udupávať, gniaviť: d. obilie, trávu;

2. (koho, čo) hrdúsiť, škrtiť, dusiť: Akási mocná ruka chytila ho v tyle, tlačila k čiernej zemi, dusí ho a dlávi. (Kuk.) Skríkla, ale akýmsi hluchým, dláveným hlasom. (Vaj.);

pren. expr. utláčať, ubíjať: Štátny stroj mohol tu najsurovším spôsobom dláviť Slovákov. (Škult.) Kríza dlávi svet (Urb.) ťažko naň dolieha;

opak. dlávievať, -a, -ajú;

dok. k 1 udláviť, k 2 zadláviť


zadláviť, -i, -ia dok.

1. (čo) zašliapnuť, zagniaviť: zadlávená húsenička na zemi (Ráz.); Odpľuje n zem a chriak zadlávi botou. (Heč.); pren. Vo chvíľach utrpenia pod fašistickou čižmou, ktorá len-len že nás nezadlávila (Pláv.) nezahubila, nezničila. Náruživosť, schopná zadláviť všetko (Gab.) pokaziť, zničiť.

2. expr. (koho) rozpučením, rozmliaždením zabiť, usmrtiť: Pozor daj, autobus ťa zadlávi! (Fr. Kráľ) Panská ekvipáž zadlávila opitého človeka. (Škult.); pren. „vis major“, ktorá by i mocnejších zadlávila (Vaj.) existenčne znemožnila, zničila.

3. zried. (čo, koho) zahrdúsiť, zaškrtiť, udusiť: Stiahli trom zadláveným capom kože. (Záb.)

|| zadláviť sa zried. zadusiť sa, zaškrtiť sa: Treba ho pohýbať, kým sa nezadlávi. (Ráz.-Mart.)

zadláviť koho pritlačením, pomliaždením zabiť, usmrtiť niekoho: seno wozilj, prewrhlo se, y gu malo zadlawiti, ledwj gu wipomohlj (PUKANEC 1739); v ti dňi take gedna ze žén jeho poroďila, ale ňeobhlidňe, jako si porod do posťele vezmúc, v túž ho hňed noc zadlávila (BR 1785); smrt snat guss pry dwerach stogi a gedneho neb druheho z was dnes zagtra zadlawit chce (MiK 18. st)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu