zadŕhať, zadrhávať, -a, -ajú, zried. i zadrhovať, -uje, -ujú nedok.
1. zastavovať sa pri pohybe, viaznuť: píla začne zadŕhať (Kuk.): pren. hlasovacia mašinéria čoraz väčšmi zadŕha a škrípe (Krno) zlyháva; nekonečná robota v dome, bez ktorej by plynulý chod domácnosti zadŕhal (Zván) viazol by;
2. (čo) prerušovať, zasekávať reč, hlas, dych, plač ap.: Slzy zadŕhajú mu ďalšie slová v hrdle (Záb.); pren. Sprvu mu reč zadŕhalo. (Tat.) Zlosť mu zadrhovala slová v hrdle. (Zgur.); pren. Rozprestieral sa spev bratstva národov, zadrhovaný a potláčaný (Min.) znemožňovaný.
3. expr. (čo, koho) hrdúsiť, škrtiť, dusiť, dláviť: sedliacke hrdlá, ktoré zadŕhal neviditeľný nepriateľ (Jil.); Všetkým zadrhovala hrdlá horkosť. (Fr. Kráľ) plač zadŕha ma (Hviezd.);
dok. k 2, 3 zadrhnúť
|| zadŕhať sa, zadrhávať sa, zried. i zadrhovať sa
1. pri pohybe sa zasekávať, zachytávať sa, zastavovať sa: Nič sa nezadŕha (pumpa). (Heč.); starý, zadrhávajúci sa verkeľ (Letz); Ondrejovi sa ruky triasli, pero sa zadrhávalo. (Kuk.) Janíkovi sa zadŕhalo jedlo v hrdle. (Fr. Kráľ)
2. (o reči, hlase, speve, plači, dychu ap.) prerušovať sa, trhať sa, zasekávať sa: Nárek zadŕhal sa jej v hrdle. (Heč.) Paľovi sa od rozčúlenia zadrháva hlas. (Min.) Slová sa mu zadrhujú v hrdle. (Fr. Kráľ)
3. zajakávať sa v reči: Zadŕhal sa uprostred slov. (Zván);
dok. zadrhnúť sa
zadrhnúť, -ne, -nú, -hol dok.
1. (koho, čo) zaškrtiť, zadusiť, zadláviť, zahrdúsiť: Vlani zadrhla hnedá lasica baťkovi Rikkovi všetky kurence. (Tal.) Čierna panička zadrhla dievčatko. (Dobš.) Surový si, človeka by si bez viny zadrhol. (Rys.); pren. Bo gazdu môže teraz zadrhnúť každý veriteľ (Jil.) existenčne zničiť.
● expr. zadrhnem ťa (vás) vyhrážanie sa niekomu;
2. zried. (čo, čo okolo čoho) zatiahnuť, utiahnuť; utiahnutím zovrieť: Zadrhli im slučku okolo hrdla. (Jil.)
3. často neos. (čo) (o hlase, o reči ap.) zaseknúť, pridusiť, prerušiť: „Veď neplač, dosť mi srdcom stíska,“ a hlas mu zadrhlo. (Taj.)
4. zried. (o mechanizme, stroji ap.) zastaviť sa v pohybe, uviaznuť: Ak kde zadrhne (stroj), musia hľadať nápravu. (Kuk.);
nedok. zadŕhať, zadrhávať i zadrhovať
|| zadrhnúť sa
1. zachytiť sa, zastaviť sa v pohybe, zaseknúť sa: Vývin sa zastavil, zadrhol. (Min.)
2. (do čoho) zadrieť sa, zachytiť sa, zavadiť o niečo: Oceľ sa zadrhne do tvrdých hrboľov. (Fr. Kráľ)
3. (čím i bezpredm.) zaškrtiť s, zadusiť sa, zadláviť sa, zahrdúsiť sa: Len ryby nechceli jesť, aby sa nezadrhli kosťami. (Hurb.); pren. hovor. expr. Nech sa zadrhne s nimi! Aby sa zadrhol s nimi! Zadrhni sa s nimi! (t. j. s peniazmi) zlorečenie lakomcovi, úžerníkovi.
4. (o hlase, o reči ap.) zaseknúť sa, pridusiť sa, prerušiť sa, uviaznuť: hlas sa mu zadrhol (v hrdle); slová sa mu zadrhli; Smiech bol silený, až konečne zadrhol sa kdesi v hrdle. (Kul.)
5. hovor. expr. (za koho i bezpredm.) vstúpiť do manželstva; oženiť sa; vydať sa: Zadrhnúť sa mám dosť času deň pred smrťou. (Taj.) Že som sa nevedela do vody hodiť, ako za takúto pľuhu ožranú sa zadrhnúť. (Taj.);
nedok. k 1, 4 zadŕhať sa, zadrhávať sa i zadrhovať sa