Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

zadrhnúť -e -ú -hol dok.

1. zaškrtiť (význ. 1), zadusiť: lasica z-la kurence; neos. ide ho z. (od kašľa) dusí ho

2. neželateľne prerušiť činnosť, pohyb: neos. hlas mu z-lo; z-tý motor;

nedok. k 2 zadŕhať -a, zadrhávať -a, zadrhovať

// zadrhnúť sa:

1. skoro sa z-l polievkou;

pren. hrub. z-i sa tými peniazmi! nechaj si ich

2. zips sa z-l; z. sa v reči zaseknúť sa;

nedok. k 2 zadŕhať sa, zadrhávať sa, zadrhovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zadŕhať, zadrhávať ‑a ‑ajú nedok.; zadŕhať sa, zadrhávať sa

zadŕhať -ha -hajú -haj! -hal -hajúc -hajúci -hanie, zadrhávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vanie, zadrhovať -huje -hujú -huj! -hoval -hujúc -hujúci -hovaný -hovanie nedok.


zadŕhať sa -ha sa -hajú sa -haj sa! -hal sa -hajúc sa -hajúci sa -hanie sa, zadrhávať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa, zadrhovať sa -huje sa -hujú sa -huj sa! -hoval sa -hujúc sa -hujúci sa -hovanie sa nedok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

brbtať robiť chyby, mýliť sa pri artikulovaní niektorých hlások • expr. brbotať: chce naraz povedať všetko a potom brbce, brbocepotkýnať sazadŕhať safraz. šliapať si/stúpať si na jazyk: pri každom cudzom slove sa potkýna, zadŕha, šliape si, stúpa si na jazykexpr.: hatlaťbrblaťbľabotať (nezrozumiteľne, nesúvisle hovoriť): nik mu nerozumie, čo brble, bľaboce

p. aj zajakať sa, brblať 1


dusiť sa 1. nemôcť dýchať • zadúšať sadrhnúť sadáviť sazadŕhať saškrtiť sa: dusil sa, drhol sa polievkou; dáviť sa, škrtiť sa kašľomhovor.: zachádzať sazachodiť sakniž. zastar. zalykať sa: zachádzala sa, zalykala sa od plačukuckať (zároveň kašľať): dieťa kucká

2. p. tlačiť sa 2


dusiť 1. neumožňovať dýchať al. usmrcovať zovretím hrdla • škrtiťdláviťdáviťdrhnúťhrdúsiť: dusil, škrtil, dlávil ho kašeľ; lasica drhne, hrdúsi kurenceudúšaťzadúšaťzadŕhaťzadrhávaťpriškrcovať (sčasti): burina udúša, zadúša ľanexpr.: tantušiťtentušiť: chlapci sa v bitke tantušilinár. expr. krtúšiť

2. pôsobiť tlakom a silou na niečo • dláviťtlačiťpučiť: dusila, dlávila zemiaky vidličkougniaviťmliaždiťrozpúčaťroztláčaťdrviťváľať: gniaviť suché hrudy zeme; dážď váľal obilieexpr.: miagaťmadžgaťmangľovaťdepsiťdepčiťdegviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufrapotláčaťutláčaťpremáhať (pôsobiť proti človeku): potláčať, premáhať slobodný prejav človeka

3. postihovať trápením, bolesťou • moriťsúžiťsužovať: dusia, moria, súžia ju starostitrápiťtlačiťťažiť: tlačí, ťaží ho zodpovednosťexpr.: gniaviťdláviťhrdúsiťkváriť: choroba starkého už dlho dlávi, kvári

4. vôľou pôsobiť proti citom, telesným stavom a pod. • premáhaťpotláčaťtlmiť: dusila, premáhala v sebe zvedavosťzadržiavaťzdržiavaťutajovaťexpr. tutlať (usilovať sa skryť): utajovať, tutlať smiech

5. zabraňovať horeniu • hasiť: dusiť, hasiť požiarzhášaťzahášaťuhášať: zahášať zvyšky pahreby


habkať expr. 1. neisto, trhano hovoriť (bez organickej poruchy reči) • zadŕhať sazadrhávať sajachtaťzajachtávať sahovor. koktať: habká, zadŕha sa, jachce, nevie, čo má v rozpakoch povedať; od strachu sa zajachtáva, kokce

p. aj zajakať sa, hovoriť

2. p. tápať 1 3. p. hmatať


chechotať sa, chechtať sa expr. hlasno, samopašne, často i zlomyseľne sa smiať • expr.: chachotať sachachtať sachechliť sahahotať sa: chechoce sa, chachoce sa na jeho rozpakochexpr.: rehotať sarehúňať sahovor. expr.: rehliť sarehniť sarehoniť sarehtať sa (hlasno a neviazane): chlapi sa rehotali na ostrom vtipeexpr.: chichotať sachichtať sachichúňať sachichútať sachichliť sa (samopašne a obyč. vysoko znejúcim drobným smiechom; obyč. o ženách a deťoch): v kúte sa chichotali, chichúňali dievčencezachádzať sa/zachodiť sa od smiechuzadúšať sa/dusiť sa od smiechuzadŕhať sa od smiechu (pri smiechu vyrážajúcom dych)

p. aj smiať sa


smiať sa 1. prejavovať city (obyč. radosť) smiechom: smiať sa na vtipe, z plného hrdlaexpr.: ceriť savycierať sa (smiať sa ukazovaním zubov): za chrbtom sa mu ceria, vycierajúexpr.: zubiť saceriť zuby (smiať sa s odkrytými zubami): zubí sa na každého; bez príčiny cerí zubyhovor. vytŕčať zuby: veselo vytŕča zubyexpr. pučiť sa (zadúšať sa pri potláčaní smiechu): pučí sa pri myšlienke na prežité dobrodružstvousmievať sa (prejavovať príjemné pocity úsmevom): milo sa usmieva na dieťaexpr.: škeriť saškerdiť savyškierať sauškierať saškeriť zubyuškŕňať sa (úsmevom jemne naznačovať obyč. iróniu, škodoradosť, posmech a pod.): škerí, vyškiera sa nám do tváre; zlomyseľne, posmešne sa uškierajú, uškŕňajúvysmievať saškľabiť savyškľabovať sapoškľabovať sa (smiechom dávať najavo opovrhovanie, nadradenosť, škodoradosť a pod.): vysmievať sa spolužiakovi, že je nešikovný; zlomyseľne sa nám škľabia, vyškľabujúexpr.: chechotať sachechtať sachachotať sachachtať sahahotať sachechliť sa (hlasno, samopašne, často aj zlomyseľne sa smiať) • expr.: rehotať sarehúňať sahovor. expr.: rehliť sarehniť sarehoniť sarehtať sa (hlasno a neviazane): v kúte miestnosti sa rehotali, rehúňali, reh(o)nili podgurážení chlapiexpr.: chichotať sachichtať sachichúňať sachichútať sachichliť sa (samopašne sa smiať obyč. vysoko znejúcim drobným smiechom; obyč. o ženách a deťoch): dievčence si čosi šuškali a veselo sa chichotali, chichúňalifraz.: zachádzať sa/zachodiť sa od smiechuzadúšať sa/dusiť sa od smiechuzadŕhať sa od smiechupukať od smiechu (pri smiechu vyrážajúcom dych)

2. p. posmievať sa


škrtiť 1. usmrcovať zovretím hrdla al. bolestivo zovierať hrdlo • drhnúťhrdúsiť: holými rukami škrtiť, drhnúť niekoho; vrah škrtí, hrdúsi svoju obeť šatkou; kašeľ ho škrtí, drhne, hrdúsidusiťdláviť (neumožňovať dýchať): dym ho dusí v krku; dlávi ma čosi v hrdleudúšaťzadúšaťzadŕhaťpriškrcovať (sčasti) • nár. expr. krtušiťexpr.: tantušiťtentušiť (Tajovský)

2. p. hatiť 3. p. šetriť 1


šúchať sa, šuchať sa pri pohybe sa niečoho, niekoho tesne (kĺzavo, šúchavo) dotýkať • ošuchovať satrieť saotierať saobtierať sa: dávaj pozor, šúchaš sa, ošuchuješ sa, o(b)tieraš sa o stenu; mačka sa trela, o(b)tierala o nohudrieť saodierať sazadŕhať sa (vzájomným tesným dotykom prekážať pohybu): koleso sa drie o rám; súčiastky sa odierajú, zadŕhajú

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zadŕhať, zadrhávať, -a, -ajú, zried. i zadrhovať, -uje, -ujú nedok.

1. zastavovať sa pri pohybe, viaznuť: píla začne zadŕhať (Kuk.): pren. hlasovacia mašinéria čoraz väčšmi zadŕha a škrípe (Krno) zlyháva; nekonečná robota v dome, bez ktorej by plynulý chod domácnosti zadŕhal (Zván) viazol by;

2. (čo) prerušovať, zasekávať reč, hlas, dych, plač ap.: Slzy zadŕhajú mu ďalšie slová v hrdle (Záb.); pren. Sprvu mu reč zadŕhalo. (Tat.) Zlosť mu zadrhovala slová v hrdle. (Zgur.); pren. Rozprestieral sa spev bratstva národov, zadrhovaný a potláčaný (Min.) znemožňovaný.

3. expr. (čo, koho) hrdúsiť, škrtiť, dusiť, dláviť: sedliacke hrdlá, ktoré zadŕhal neviditeľný nepriateľ (Jil.); Všetkým zadrhovala hrdlá horkosť. (Fr. Kráľ) plač zadŕha ma (Hviezd.);

dok. k 2, 3 zadrhnúť

|| zadŕhať sa, zadrhávať sa, zried. i zadrhovať sa

1. pri pohybe sa zasekávať, zachytávať sa, zastavovať sa: Nič sa nezadŕha (pumpa). (Heč.); starý, zadrhávajúci sa verkeľ (Letz); Ondrejovi sa ruky triasli, pero sa zadrhávalo. (Kuk.) Janíkovi sa zadŕhalo jedlo v hrdle. (Fr. Kráľ)

2. (o reči, hlase, speve, plači, dychu ap.) prerušovať sa, trhať sa, zasekávať sa: Nárek zadŕhal sa jej v hrdle. (Heč.) Paľovi sa od rozčúlenia zadrháva hlas. (Min.) Slová sa mu zadrhujú v hrdle. (Fr. Kráľ)

3. zajakávať sa v reči: Zadŕhal sa uprostred slov. (Zván);

dok. zadrhnúť sa


zadrhnúť, -ne, -nú, -hol dok.

1. (koho, čo) zaškrtiť, zadusiť, zadláviť, zahrdúsiť: Vlani zadrhla hnedá lasica baťkovi Rikkovi všetky kurence. (Tal.) Čierna panička zadrhla dievčatko. (Dobš.) Surový si, človeka by si bez viny zadrhol. (Rys.); pren. Bo gazdu môže teraz zadrhnúť každý veriteľ (Jil.) existenčne zničiť.

expr. zadrhnem ťa (vás) vyhrážanie sa niekomu;

2. zried. (čo, čo okolo čoho) zatiahnuť, utiahnuť; utiahnutím zovrieť: Zadrhli im slučku okolo hrdla. (Jil.)

3. často neos. (čo) (o hlase, o reči ap.) zaseknúť, pridusiť, prerušiť: „Veď neplač, dosť mi srdcom stíska,“ a hlas mu zadrhlo. (Taj.)

4. zried. (o mechanizme, stroji ap.) zastaviť sa v pohybe, uviaznuť: Ak kde zadrhne (stroj), musia hľadať nápravu. (Kuk.);

nedok. zadŕhať, zadrhávať i zadrhovať

|| zadrhnúť sa

1. zachytiť sa, zastaviť sa v pohybe, zaseknúť sa: Vývin sa zastavil, zadrhol. (Min.)

2. (do čoho) zadrieť sa, zachytiť sa, zavadiť o niečo: Oceľ sa zadrhne do tvrdých hrboľov. (Fr. Kráľ)

3. (čím i bezpredm.) zaškrtiť s, zadusiť sa, zadláviť sa, zahrdúsiť sa: Len ryby nechceli jesť, aby sa nezadrhli kosťami. (Hurb.); pren. hovor. expr. Nech sa zadrhne s nimi! Aby sa zadrhol s nimi! Zadrhni sa s nimi! (t. j. s peniazmi) zlorečenie lakomcovi, úžerníkovi.

4. (o hlase, o reči ap.) zaseknúť sa, pridusiť sa, prerušiť sa, uviaznuť: hlas sa mu zadrhol (v hrdle); slová sa mu zadrhli; Smiech bol silený, až konečne zadrhol sa kdesi v hrdle. (Kul.)

5. hovor. expr. (za koho i bezpredm.) vstúpiť do manželstva; oženiť sa; vydať sa: Zadrhnúť sa mám dosť času deň pred smrťou. (Taj.) Že som sa nevedela do vody hodiť, ako za takúto pľuhu ožranú sa zadrhnúť. (Taj.);

nedok. k 1, 4 zadŕhať sa, zadrhávať sa i zadrhovať sa

zadŕhať dk čo na čo uväzovať niečo na niečo, sťahovať: ukrutny katowe nemilostiwe Beranka newinneho uwazaly, retazmy stahowaly, na krk prowaze zadrhaly (KP 18. st); -ávať ndk hrdúsiť, škrtiť: suffocare, strangulare: zadrháwati (PD 18. st)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu