Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zachytiť dok.

1. uchopením zabrániť neželateľnému pohybu, zadržať, chytiť: z. zamdlievajúceho, z. niečí úder; z. očko na pančuche zabrániť páraniu

2. odhalením (a pridržaním) prekaziť (možný dôsledok): z. nepriateľský útok, z. tajný list, z. prihrávku

3. obmedzením pohybu nahromadiť, zadržať, podržať: priehrada z-í množstvo vody

4. (zľahka) upevniť, prichytiť, pripevniť: z. sklo (klincami) o rám; z. vlasy do gumky, sponkou

5. pri pohybe sa niečoho (mimovoľne) dotknúť al. niečo zasiahnuť: z. lyžou (o) kameň; bije, kadiaľ z-í

6. zastihnúť (význ. 1): búrka ho z-la v lese; z-l ich pri práci

7. zmyslami al. prístrojom postihnúť, všimnúť si, zaregistrovať: z. signál; z. niečí pohľad; nez-l ani slovko; z. vysielanie pre školy

8. zaznamenať (význ. 1, 2): stenograficky z. priebeh rokovania; z. rozhovor na magnetofón; výtvarne, umelecky z-ená skutočnosť zobrazená;

nedok. zachytávať -a, zachycovať

// zachytiť sa

1. uchopením opory al. na prekážke sa zastaviť, zadržať sa, pridržať sa, prichytiť sa: padajúci kameň sa z-l o krovie; horolezec sa z-l lana

2. uviaznuť (význ. 1): nitka sa mu z-la vo vlasoch, šaty sa mu z-li o konár

3. nájsť oporný bod, oprieť sa: pohľad sa nemal na čom z.; pri písaní článku sa nemal o čo z.;

nedok. zachytávať sa, zachycovať sa

zachytiť sa -tí sa -tia sa zachyť sa! -til sa -tiac sa -tený -tenie sa dok.

zachytiť -tí -tia zachyť! -til -tiac -tený -tenie dok.

zachytiť, -í, -ia dok.

1. (koho, čo; koho, čo za čo, čím) chytiť (obyč. niekoho al. niečo, čo sa pohybuje), uchopiť, zadržať: Keby Komára Ilčík nebol zachytil, bol by spadol z ohrady. (Urb.) Mladík ju zachytil do svojich rúk. (Fig.) Bol by sa vrhol na Fibíka, keby ho neboli zachytili kamaráti. (Fr. Kráľ) Podarilo sa zachytiť topiace sa dieťa za kabaničku. (Vans.) Mamenka zachytili Janka vystretými rukami. (Ráz.-Mart.) Kubo vystrel ruku a zachytil úder (Hor.) odvrátil; z. útok nepriateľa; z. prihrávku, loptu pri hre prevziať od spoluhráča al. odvrátiť strelu protivníka; z. očko (napr. na pančuche al. pri pletení) upevniť, aby sa nepáralo ďalej; Filtrujú zachytenú dážďovicu. (Fr. Kráľ) z. tekutinu napr. do nádoby, nádrže; pôda zachytí vlahu; z. vietor pomocou prekážky zabrániť prúdeniu vzduchu; z. vietor do plachiet obrátiť loď tak, aby ju vietor poháňal;

2. (čo) chytiť, schytiť do ruky, popadnúť, chmatnúť: Zachytí valašku, skočí medzi kriaky. (J. Kráľ) Keď čert písmo v hrsti mal, zachytil voz za oje a vytiahol ho ako pierce. (Dobš.) Ide na poľovačku; zachytil zvery a išiel. (Dobš.) Prepije všetko, čo zachytí (Tim.) k čomu sa dostane.

3. (čo, koho čím) pripevniť, upevniť, prichytiť, pridržať pomocou niečoho: Z okenných rámov vyberali klince na zachytenie skla. (Tomašč.) Chlap niesol na pleci valaškou zachytený košík. (Taj.)

4. (koho, čo) strhnúť so sebou (o niečom, čo sa rýchlo pohybuje): Zachytil ho remeň. (Ráz.) Zachytila ho transmisia stroja. (Urb.) Prúd zachytil dažďovú kvapku. (Jes.) Rozdrvil by všetko, čo by v ceste zachytil (valec). (Švant.) Prúd hrnúcich sa zemanov ho zachytil (a vliekol) na druhú stranu. (Kal.) Ten vyhral, kto na svoju stranu zachytil neuvedomelých ešte voličov (Taj.) získať; pren. Moyzes, hoci osudom zachytený, päťdesiatri roky vzdialený od národa svojho, pracoval (Vaj.) hoci bol osudom prinútený, okolnosťami strhnutý.

5. (čím o čo i bezpredm.) zasiahnuť, začiahnuť; dotknúť sa niečoho pri pohybe: V náhlosti zachytil štopárom o traverzu. (Hor.); z. nohou o brvno, o kameň; hovor. udrie, kade zachytí kde začiahne, kdekoľvek; Začal zeman chlapa biť, kadiaľ ho zachytil. (Jégé) Pochytili cepy a cupy-lupy, kadiaľ zachytili. (Dobš.)

6. (koho, čo) stihnúť, zastihnúť, chytiť, pristaviť, zastaviť, zadržať: Pobral sa teda, ale pri lifte ho zachytil minister. (Urb.) Šveda ho zachytil a predstavil ho akémusi mladíkovi. (Min.) Na pohrebe som sliedila za chvíľou, v ktorej by som mohla zachytiť Vojtu. (Bedn.) Zachytil (električku), ale iba o jednej nohe, ulepený na schodíku. (Urb.) Vprostred cesty zachytil ho dážď. (Tim.) Na mori nás zachytila búrka. (Hor.)

7. hovor. (koho) stretnúť a vziať so sebou: Čert zachytil žiaka sebou do mesta. (Dobš.) Ba i druhých zachytili na komédiu. (Kal.) Doktor ho zachytil prejsť sa za mesto. (Jes.)

8. (čo) zistiť, odhaliť, prichytiť, dopadnúť: Zachytili náklad letákov, pašovaných vo voze pod slamou. (Urb.); z. všetky prípady choroby včas zistiť a začať liečiť;

9. (čo) vyladením rozhlasového prijímača chytiť nejakú rozhlasovú stanicu: Raz náhodou zachytil české vysielanie z Moskvy. (Štef.) Znelku (rozhlasovej stanice) zachytil hneď. (Urb.)

10. (čo, čo čím) zmyslami postihnúť, zbadať, spozorovať, všimnúť si; pochopiť zmysel niečoho, porozumieť; vycítiť: Cítil falošný pohľad: zachytil ho zvláštnym zmyslom prenasledovaných. (Urb.) Zachytil posunok, zrejme adresovaný jemu. (Min.) Zachytil okom jej zjav. (Kuk.) Zachytili tóny hudby (Tim.) začuli. Natŕčal uši, aby zachytil, čo sa zhovárajú. (Hor.) Snažil sa zachytiť slová a ich zmysel. (Min.) Melódia bola jednoduchá, gitaristi ju zachytili (Bedn.) rozpoznali melódiu a pridali sa k nej. Chodil som, snažiac sa zachytiť takú ošemetnú vec: náladu. (Tat.)

11. (čo) vyjadriť, vylíčiť, vystihnúť, zobraziť rozličnými prostriedkami (napr. slovami, písmom, umeleckými postupmi ap.): zápisnične z. niečo (napr. priebeh rokovania); číselne, štatisticky, presne, schematicky z. niečo; v literárnom podaní zachytiť odraz pomerov (Mráz); poznávanie života, ako ho zachytili kritickí realisti (Pláv.) Len málo mohli sme zachytiť z bohatstva reči. (Škult.) Speváčku (maliar) štetcom zachytil na plátno. (Šolt.) Zachytiť tak nadšenie chlapcov na zvukový pás! (Gab.) Fotografia nevládala by lepšie zachytiť majstra. (Vlč.) To všetko zachytila filmová kamera. (Mor.);

nedok. zachycovať, -uje, -ujú i zachytávať, -a, -ajú

|| zachytiť sa

1. (koho, čoho; o čo; do čoho, na čom, za čo) zavesiť sa, zadrapiť sa na niečo, zadržať sa, prichytiť sa, prilepiť sa na niečom (obyč. o niekom al o niečom, čo je v pohybe a narazí na prekážku al. sa chce zastaviť): Juro skoro z nôh spadol, len že sa obloka zachytil. (Jégé) Náraz ich odsotil od steny, ale zachytili sa rukami druh o druha. (Fr. Kráľ) Zachytila sa jej (husi) o korienok laba. (Kuk.) Maťo zachytil sa rukami o ohradu. (Min.) (Sova) zachytila sa pazúrmi a zobákom (o okno). (Taj.) (Káčer) zachytil sa jej zobákom do peria. (Ondr.) Strom sa zachytil nad priepasťou. (Podj.) Plachtička sa jej zachytila na konárik. (Kuk.) Niečo sa mu zachytilo v hrdle. (Sev.) Postieral penu, čo sa zachytila na stenách kotla. (Hor.) Malta sa krásne zachytila na podklade a držala. (Zúb.)

2. (čoho) nájsť orientáciu, vedieť sa orientovať; upnúť sa na niečo (v morálnom zmysel): Človek, ktorý miloval Paríž pred vojnou, nemal sa tu čoho zachytiť. (Tat.) Vtom mu čosi zišlo na um, čoho sa zachytil, ako topiaci britvy. (Kuk.) (Milka) vedela sa zachytiť na slabosti iných (Vaj.) využiť ju vo svoj prospech.

3. zakoreniť sa, ujať sa, usadiť sa, uchytiť sa. Či sa zachytí (semienko), ujme, či z neho vyrastie zelený strom? (Vaj.) Nemá v sebe miesta, kde by sa mohol jeho vzdor zachytiť a vrásť. (Hor.) Zlé slovo sa zachytí v pamäti (Vans.) nezabudne sa naň. Pred náporom sovietskych vojsk Nemci vypratali rovinu pri Ondave a zachytili sa v lesoch pod Dargovom (Tat.) zastavili sa. Po tom nekonečnom vandrovaní sa niekde zachytí a bude zarábať. (Fr. Kráľ)

4. (na čom, čoho) (o pohľade, o očiach) zastaviť sa, uprieť sa na niečo: Oči sa mi zachytili na veľkej ruke. (Bedn.) Zrak jeho chce sa niečoho zachytiť. (Jaš.) Pohľad sa mu zachytil na hmlovine lesa. (Bod.)

5. zastar. (do čoho, s neruč. i bezpredm.) začať niečo robiť, chytiť sa, dať sa, pustiť sa do niečoho: Do čoho sa bol zachytil, (všetko sa darilo). (Šolt.) Zachytil sa osvetu slobodu Uhorska dobývať. (Vaj.) Ondro zachytil sa drobčiť. (Tim.)

6. trochu zastar. (bezpredm., s neurč. i kam) odísť niekam, zobrať sa, vychytiť sa, schytiť sa: Často sa zachytila pýtať po domoch. (Tim.) Vzal valašku a cedidlo a zachytil sa svetom. (Dobš.) Rezko zachytí sa za slečnami. (Tim.) Zachytil sa a hybaj do Bešeňovských. (kal.); nedok. zachycovať sa i zachytávať sa

zachytiť dk
1. koho, čo, čím od čoho chytiť (obyč. čo je v pohybe), uchopiť, zadržať niekoho, niečo: fatens dobre wi, že kedj Trnawa horela, tedi nebossczjcžku pani Biharku w gedneg piwniczj zachitel od ohna (JASENICA 1704) ochránil; ktere (ovce) esste roku 1709 okolo swateho Michala gisti zbogniczy s chotara nasseho bily zachitili a takowe owcze po okolitich dedinach tamze odpredaly (PUKANEC 1711); gaknahle táto rybečka loď zachyti, tak gu stawý, gako kdy by k negakeg pewneg skale, welka tak gak pewnost, lod prybita byla (PP 1734)
2. koho, čo schytiť do rúk, chmatnúť: mlowyly gim takto: Idize, tak ta zachytym, wyess uss, na czuoss wyssyel (ILAVA 1648); potom nie Wrabcza, ale swedka w ruku a geho gajdy zachitil (BLATNICA 1734); potom obéma rukama zachytic (:zachyťe:) řamená (!), má tělo geho docela wen wytahnuti (ZK 1777)
3. čo čím dotknúť sa niečoho niečím pri pohybe, zasiahnuť, začiahnuť niečo: swogu sekerku, kteružto wzal (Macko) do ruky, když se zawrtal a wesel bol, ze zarazyl nenadale a zachytil dachu (N. PRAVNO 1631)
4. práv čo, koho lapiť, pristihnúť, prichytiť niekde (obyč. v cudzom) niečo, niekoho: kdy owce pasol pri Kuraczeg, zachitil ho kolpasky čzlowek gmenom Lonkoss, samotrety (KRUPINA 1691); tam toho druheho nemohli zachitit, než musela sem tohoto obstavit (B. BYSTRICA (17. st))
L. v skutku, v škode z. koho pristihnúť in flagranti, pri čine: kdibj zatim mne, mogu čeľaď lewočzťy lesnicy na chotary lewoczkem w sskoďe zachiťili (LEVOČA 1699 E); fatens w skutku samem zachytyila osobi tieto; anebo či tieto dwe napsanie osobi w skutku gich nezachitil (KRUPINA 1734)
5. práv čo, koho obstaviť, zadržať niekoho al. niečo: zahrozili sa nam, že gezly gakowykolwek statek nass dostanu, zachitia a pobigu (POLICHNO 1701); nasilne a qwaltowne (drevo) z trima retazjami a dwoma powrazy odnali a zachitili; dwa woli boli zachitjli na Dobowuo (LIPTOV 1778; 1779)
6. časovo zapadnúť do niečoho: mlátba žatwi zachyti winobránj (KB 1757)
7. prevziať, pochytiť po niekom niečo nepríjemné: když nesslechetnosť a nečistoty, ktere od rodičuw swich zachitili, bes potrestani a karani pachagu (SQ 1781)
8. sluchom získať nej. informáciu: nebo kdiž wssickni nagedenkrat hlučj, mnohe djte půl slowa gen zachity, mnohé gen mrnčj s ostatnjmi (BZ 1749); gestli wšak zrozumuge, čo zachiťí (BN 1796)
9. čo pochopiť zmysel niečoho, porozumieť niečomu: adprehendere: zachytiti, pochopiti (PD 18. st)
10. koho čo obkľúčiť, nastať, prepadnúť niekoho, prihodiť sa niečo nepríjemné: ale ňešťastního frajíra podobná, asnáď tá jistá, která Renaita z Van Stiphoutem, príhoda zachiťila (BR 1785); chodme, kdiž swetlo máme, žeby nás tmi nezachytili; (Boh) gest spomocnjk w zarmútkoch, které nás zachytili wélmy (BlR 18. st); -ávať ndk 1: pryssel Jančzo Prokssa, magjc kul w swich ruku, meczy nich a počzal tymže kolom zachitawaty (TURIEC 17. st); prehendo zachytugem (AP 1771); k 7: gesly teba zachjtáwat bude také suženj, nasylno ho nechťeg wyrážati (BlR 18. st); zachytiť sa dk za čo zavesiť sa, prichytiť sa niečím o niečo: a do krewýn niže dediny winěsewssi, z truhli ho wywalila, než za bradu se za krewga zachitil (P. ĽUPČA 1635); zachytávať sa ndk za čo zadrapovať sa, prichytávať sa o niečo al. do niečoho: ale ponewač mačka aneb takowy hak nie za pewny, ale piesečny a slaby spodek se zachitawa a lapa, proto ssiffu aneb lodi neupewnuge (MS 1749)