zachvátiť -i dok.
1. (o niečom živelnom) náhle, prudko sa rozšíriť, zasiahnuť, napadnúť: choroba ho z-la celého, oheň z-l pol dediny; krajina z-ená nepokojmi
2. (o citovom hnutí) prudko pocítiť; zmocniť sa, opanovať: z-l ho nepokoj; z-ený strachom;
nedok. zachvacovať
zachvacovať -cuje -cujú -cuj! -coval -cujúc -cujúci -covaný -covanie nedok.
obchádzať 1. ísť okľukou, oblúkom okolo niekoho, niečoho • obchodiť • vyhýbať sa: obchádza, obchodí jamy, blato; vyhýba sa jamám, blatu; aj psy ho obchodia • bočiť • strániť sa (nechcieť sa stretnúť s niekým, s niečím): bočí od susedov, stráni sa známych; zďaleka bočí od školy
2. ísť popri niečom, niekom • obchodiť • prechádzať: cesta obchádza, obchodí ich dom, prechádza popri ich dome • míňať: autobus míňal radnicu • obiehať: auto obiehalo bicyklistu
3. brať do svojej moci (o telesných al. duševných stavoch) • obchodiť • zachvacovať • opanúvať • ovládať: obchádza, obchodí ho chrípka; zachvacuje, opanúva, ovláda ho žiaľ • zmocňovať sa: zmocňuje sa ich apatia • ísť • padať: ide, padá na mňa smútok
4. zámerne nespĺňať nejakú povinnosť, správať sa nezúčastnene • obchodiť • vyhýbať sa: obchádza, obchodí nariadenia; vyhýba sa škole, problémom • nerešpektovať • nevšímať si • kniž. negovať • odmietať • ignorovať: nerešpektuje, nevšíma si predpisy; odmieta príkazy; ignoruje, neguje predpísanú formu • nedbať • nebrať do úvahy • kniž. fumigovať: nedbať na mienku niekoho; fumigovať vyhlášku • zanedbávať • vynechávať: zanedbáva, vynecháva tréningy • práv. opomínať: opomínaný dedič
5. p. obšmietať sa 1 6. obchádzať si p. predchádzať si 7. p. opatrovať
zachvacovať, zachvácať p. zachvátiť
zachvátiť, -i, -ia dok. (koho, čo) náhle postihnúť, napadnúť, pochytiť, opanovať; prudko sa zmocniť niekoho al. niečoho (najmä o chorobe, pohorme al. o citových pohnutiach): Zachvátený chorobu žil svoje dni. (A. Mat.) Zimnica ma zachvátila. (Vans.) Zachvátil ho kašeľ. (Laz.); orgán zachvátený tuberkulózou, rakovinou; krajina zachvátená morom (Fig.); Štát bol zachvátený krízou. (Jil.) Oheň zachvátil časť dediny. (Vans.) Zápas zachváti celú zem. (Švant.) Bieda všetko zachvátila. (Jaš.) Krajinu zachvátila revolúcia. (Fig.) Zachvátila ho prudká túžba po útulných izbičkách. (Urb.) Hnev zachvátil ho. (Tim.) Zachváti ho nevýslovná horkosť. (Al.) Zachvátil ho strach. (Kuk.) I jeho zachvátilo oduševnenie. (Kuk.) Vlna hrozného šialenstva zachvátila vojakov. (Letz) Zachvátili ju najrozličnejšie pocity. (Jégé); zachvátený vášňou; zachvátený nedobrými predtuchami (Urb.); smelým duchom zachvátený (Vaj.) Zrazu ťa zachvátila tréma. (Pláv.) Pochybnosti ju zachvátili. (Šolt.)
● zastar. dať sa z. dať sa uniesť prudkým citom, konať neuvážene: Andrej nahliada, že je hlúpe dať sa zachvátiť. (Vaj.) Hanbila som sa, že som sa dala tak zachvátiť. (Tim.);
nedok. zachvacovať, -uje, -ujú, zried. i zachvácať, -a, -ajú
zachvacovať p. zachvátiť
zachvátiť dk 1. koho, čo kam chytiť, lapiť, pristihnúť niekoho; práv vložiť, vsadiť niekoho niekam: do něvloženého a proti slobodě susedskych slobodnych miest bežiczeho aresstu gsu zachwaczenj (KRUPINA 1611); jestli by pak nekdo proti tomu učinil a vtom zachvacen byl (MB 1699); abych se neodwratil od twe, Pane, prawe cesti, aby mne nezachwatil nepritel na swe rozcesti (KK 1709); krála mesta Hay zachwátili žiwého a podali Jozue (KB 1757); on snački spadnúce, mne spolu zachwátil k pádu (PT 1778) 2. koho v čom zastihnúť, prekvapiť niekoho v niečom: na druhy rok, když bude okolo sv. Wita, prwe než tebe gina robota zachwati, ssintug (KORYČANY 1560); aby was ten ukryty den nezachwatil w zlosti (GŠ 1758); rekl gim Gežiss: Chote, dokud swetlo mate, at was tma nezachwati (Le 1730); gesli te smrt w hriechu teskem a smrtedlnem zachwati, na wečne weki zahiness (MS 1758) 3. koho, čoho postihnúť, napadnúť niekoho, niečo; prudko sa zmocniť niekoho al. niečoho (najmä o pohrome, chorobe a citových pohnutiach): ó, jakž mám činiti, jakou radost míti, jsa již světem zachvácen, abych nebyl zatracen (RL 1571); jak mi se nejpervej zjevila, ihned mé serdce ranila, její blesk mne zachvátil (ASL 1603-04) očarila ma; Geremiass prorok mluwy: Ay lid pritahne ze zeme pulnočny, gakž uslissime powest o Nem, opadnu ruce nasse, suženj zachwatj nas (COB 17. st); skusiss den hnewu welkeho, ktery ťe zachwati (GŠ 1758); bi ma také ňečo zachváčilo, abich jen od cíťeňá ňepomislitedlnéj méj bolesťi sprošťená bila (BR 1785); plamen geg ze wssech stran zachwatil (PT 1796) F. z. z mysle koho prísť o rozum: skončicze pak swú prácy, knyže prypustil, kterého prwe tak bydného dywadla spatreny temer z mysle zachwátilo (PeP 1771) 4. koho stisnúť, stlačiť, potlačiť niekoho: opprimo: potlačiti, zachwátiti (AP 1769); aby ste ze strjdmosti tělo swé trýznili, aby snad pro ugmu sýly potrebneg namožené nebylo, hrjchům wssak predce umrelo; to gest, máte tělo stáhnuti, ale ne potlačiti neb zachwátiti, aby tak služilo duchu gako děwka a nerozkazowalo gako panj (MPS 1777) 5. koho čím, na koho čo náb navštíviť, zasiahnuť, dopustiť na niekoho niečo, potrestať niekoho niečím: rozumegte tomuto, ktery se zapominate na Boha, atby někdy nezachwatil, neodsudil a nezatratil do pekla (SK 1697); žeby ásnad nazachwátilo mňe zle (KB 1757); Božska pomstwa tohoto tyrana zachwátila, nebo po pátem dnj geho zlorečenu hubu pokuta Boži zacpala (VP 1764) F. nečiň zlé weci a nezachwácá teba (KB 1757 náb) o návratnosti niečoho 6. koho byť zatratený, stať sa mŕtvym: nebo žadného smrť nezachwáťi, ktery w Ťe důffá (CC 1655); zachvacovať, -tovať ndk k 1: consero: spjnám, pripjnám, ulapugem, zachwacugem; conseqvor: nasledugem, dostáwám, gidem za ňekym, zachwacugem, doháňám (KS 1763) F. nebo dúffanj bezbožného gest gako perj, ktere sa od wetru zachwacuge (KB 1757 náb) ničotné; k 3: smrt každého nemilosrdně zachwacuge (SRo 1766); Telemacha tagného žálu cyteny začalo zachwacowat; prudké potoki zachwatowali giné (PT 1778); k 4: Dudaczek z gednu chabinu wrbowu bezal za timi chlapczy, lieskowskych zahanal k Lieskowczu a preytskych zachwatowal naspatek (ILAVA 1651) tlačil, zatláčal; opprimo: zachwacugi, potlačugi (CL 1777); k 5: corripio: sstráfám, trestám, zachwacugem (KS 1763); zachvátiť sa dk s čím upadnúť do niečoho: z nemocu ťažsskú kdiž sem sa zachwátil, za potrebu sem sebe wédel, abych starost měl na obécny užitek (KB 1757); zachvacovať sa ndk podvoľovať sa niečomu: kdyby duch záwistnég horliwosti podpúdil muža proty manželce swég, která faléssnym domňenjm zachwacowala by sa (KB 1757)