Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

zachrániť -i dok.

1. zabrániť smrti, zničeniu: z. raneného, z. úrodu; z. si život

2. odvrátiť od niekoho niečo zlé, uchrániť: z. otca pred úpadkom, z. ľudstvo pred fašizmom; z. situáciu vynájsť sa;

nedok. zachraňovať

// zachrániť sa (náhodne) uniknúť smrti, zničeniu: pri leteckom nešťastí sa z-li piati cestujúci; z. sa útekom;

nedok. zachraňovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zachrániť ‑i ‑ia dok.; zachrániť sa

zachrániť -ni -nia zachráň! -nil -niac -nený -nenie dok.


zachrániť sa -ni sa -nia sa zachráň sa! -nil sa -niac sa -nený -nenie sa dok.

-iť/1321662±6 2.66: verbá inf. dok. 965512 urob/36699 vrát/18902 predstav/17799 vytvor/14279 zmen/13699 využ/13322 použ/12283 zist/11795 pochop/11538 vysvetl/11249 zabezpeč/11090 postav/10749 kúp/9655 priprav/8777 vyjadr/8686 dovol/8513 presvedč/8056 zvýš/7836 zaplat/7623 otvor/7558 nauč/7379 zastav/7198 zbav/6909 zabrán/6580 navštív/6306 urč/6130 uvedom/6018 zab/6004 zníž/5908 zachrán/5859 vyrieš/5826 uskutočn/5629 prež/5492 opust/5459 odstrán/5123 presad/5076 vstúp/5060 nahrad/4735 sústred/4728 uver/4688 skonč/4602 ovplyvn/4538 obrát/4434 spln/4416 zúčastn/4392 podpor/4353 zarad/4228 sprav/4153 pust/4152 porad/4146 spôsob/4143 priblíž/4116 spoj/3917 zlepš/3892 objav/3840 uplatn/3816 strat/3807 potvrd/3664 (2145/524688)

-niť/155386 3.46: verbá inf. dok. 127419 zmeniť/13699 zabrániť/6580 zachrániť/5859 uskutočniť/5629 odstrániť/5123 ovplyvniť/4538 splniť/4416 zúčastniť/4392 uplatniť/3816 upozorniť/3604 naplniť/3183 zdôrazniť/2954 vymeniť/2803 posilniť/2483 premeniť/2383 uvoľniť/2301 doplniť/2299 umožniť/2166 umiestniť/2016 ospravedlniť/1976 oceniť/1750 oženiť/1735 zmierniť/1583 objasniť/1545 ochrániť/1480 zverejniť/1388 vyplniť/1205 (260/34513)

vyhnúť (sa) 1. odídením, odkročením uvoľniť niekomu cestu • ustúpiť/ísť z cestyvystúpiť (sa)odstúpiť sauhnúť (sa): sused sa mi už zďaleka vyhol, vystúpil; prosím, ustúpte, uhnite, choďte z cesty, veziem náklad; chlapec stojí uprostred chodníka, nechce sa odstúpiťobísť (zabrániť stretnutiu): obísť mláku, vyhnúť sa mláke

2. zámerne sa vzdialiť z dosahu niečoho negatívneho, nepríjemného, neželateľného • vyvarovať sa: vyhnúť (sa) zbytočným nedorozumeniam, omylom, vyvarovať sa omylovuhnúť (sa): uhol sa pred úderomuniknúťujsť: uniknúť, ujsť nebezpečenstvu, smrti; unikla, ušla pred zvedavými pohľadmizachrániť sa: zachránili sa pred bankrotomodtiahnuť sa: odtiahnuť sa od povinnosti, od záväzkov

3. iba vyhnúť p. ohnúť


vyslobodiť 1. zbaviť nadvlády, zbaviť ťarchy, trápenia, ťažkostí • oslobodiť: vyslobodiť, oslobodiť národ z otroctva; smrť ho vyslobodila z utrpenia, oslobodila od utrpenianáb. vykúpiť: Kristus vykúpil svet od večného zatrateniavymaniť: vymaniť syna spod vplyvu zlej spoločnostihovor.: vytrhnúťvytiahnuť: vytrhli nás z biedyzachrániť (pred niečím)

2. zbaviť obmedzenia (v pohybe), zbaviť nebezpečného obkľúčenia, nežiaduceho zovretia • uvoľniťvytiahnuťoslobodiť: uvoľniť, vytiahnuť telo zo závalu; oslobodil si privrznutý prstvymaniťvymôcť: nevládze si nohu vymaniť, vymôcť spod ťažkého bremenavymotaťexpr. vypliesť (vyslobodiť odmotaním): vymotať si ruku z rukávaexpr.: vyrúbaťvysekať (obyč. v boji, zápase): vyrúbať, vysekať ľudí z nepriateľského obkľúčeniaexpr. vydrieť (ťažko, s námahou dostať niekoho odniekiaľ) • subšt. vyprostiť


vytrhnúť 1. prudkým pohybom uvoľniť a oddeliť; prudko vziať, prudko vytiahnuť • vyšklbnúť: vytrhnúť si, vyšklbnúť si gombík na kabáte; vytrhnúť, vyšklbnúť boľavý zub; vytrhnúť, vyšklbnúť z ruky peronár. vyskubnúť (Figuli)expr.: vydrapnúťvydrapiť: vydrapnúť list z písanky; vydrapil mu bankovku z rúkvymyknúť: vymykol dedovi peňaženku a ušielvychmatnúťvychytiť (prudko vziať) • expr.: vykmasnúťvyškrabnúťvydrmnúť: vykmasne jej z náručia dieťa; vyškrabne, vydrmne mu košík z rukyvyrvať (násilím): vyrvať zbraň nepriateľoviexpr. vyštipnúť (končekmi prstov, pinzetou a pod.) • vyvrátiť (zo základov, z koreňov) • vytrhaťvyšklbaťexpr.: vydriapaťvyškriabať (postupne vytrhnúť): vytrhať vlasy, nechty niekomupovytŕhaťpovytrhávaťpovytrhúvaťpovyšklbávaťpovydrapovaťpovydrapúvať (postupne, viac vecí)

2. oddeliť, odčleniť z nejakej súvislosti • vybraťvyňať: slová vytrhnuté, vybraté, vyňaté z kontextuvyčleniť: neodôvodnene ste vec vyčlenili zo súvislosti

3. hovor. zbaviť ťažkej, nepríjemnej situácie • vyslobodiťoslobodiťdostať: vytrhnúť, vyslobodiť, dostať niekoho z otroctva, z nebezpečenstvavymaniťvytiahnuť: vymanila, vytiahla syna z nešťastia, z biedyzachrániť (pred niečím)

4. p. vyrušiť


vyviaznuť uniknúť ťažkej, nepriaznivej situácii • dostať sa (z niečoho): vyviaznuť, dostať sa z nebezpečenstva so zdravou kožouzachrániť sa: pri havárii sa všetci zachrániliexpr. vybŕdnuťzastar. vybŕsť: konečne vybŕdol z dlhovvymaniť savyslobodiť saexpr.: vymotať savymôcť sa (s námahou sa dostať z neželateľného stavu): priam zázrakom sa vymaniť, vymôcť z obkľúčeniaexpr.: vyšmyknúť savykĺznuť (sa) (šikovne): vyšmyknúť sa spod povinnostiexpr.: vykľučkovaťvykorčuľovaťvybicyklovaťvykrútiť sa (vyviaznuť z niečoho vlastným pričinením, výhovorkami a pod.): vedel vykľučkovať, vybicyklovať z každej situácie


zachovať 1. postarať sa o stabilnosť, nenarušiteľnosť niečoho, zachrániť pred zánikom, zmenou • uchovať: uchovať poriadok v izbe; zachovať, uchovať pamiatku na rodičovzvečniť (zachovať na dlhý čas na obraze a pod.): pomník zvečnil odkaz predkovudržať: udržať niekoho pri živote; mesto si udržalo starobylý ráz, zvyky, dobré mravy; zachovať si, udržať si rozvahuzadržaťpodržať: zem zadržala, podržala vlahuuchrániťzachrániť: kaštieľ uchránili, zachránili ako vzácnu pamiatkuubrániťuhájiť (pred niekým, niečím): ubrániť, uhájiť si česť, postavenieobhájiť: prvenstvo, postavenie v lige si obhájili

2. podrobiť sa niečomu, čo sa vyžaduje • dodržaťsplniť: zachovať, dodržať dohodnuté pravidlá; zachoval, splnil všetko, čo sľúbilrešpektovaťuznať (prijať ako nevyhnutné, potrebné): rešpektoval, uznal predpisykniž. sledovať (nedok.): sleduje líniu

3. zachovať si p. zapamätať si


zachrániť zabrániť zničeniu, zachovať pred skazou, smrťou: ťažko raneného sa už nepodarilo zachrániťhovor.: ratovaťzaratovaťzratovaťoratovať: z(a)ratoval mi život; oratovali nás pred najhoršímkniž. al. expr. spasiť (vyslobodiť z ťažkého položenia): už ťa nič nespasíuchrániťochrániť (odvrátiť od niekoho dačo zlé): uchrániť, ochrániť svoju povesť pred klebetníkmipomôcť (obyč. v zápore): nič mu nepomôže, nič ho nezachránivyslobodiťhovor. vytrhnúť (z niečoho): vyslobodiť, vytrhnúť z nešťastia

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zachrániť, -i, -ia dok. (koho, čo; komu čo; koho, čo pred kým, pred čím, od koho, od čoho) poskytnúť niekomu pomoc v nebezpečenstve, v ťažkom položení; zachovať niečo pred skazou, zničením; odvrátiť zlo, škodu, phromu: Kopáčky vzali motyky a bežali zachrániť chlapca. (Fig.) Iba zázrak nás môže zachrániť. (Urb.) Mňa už len smrť zachráni (Tim.) pre mňaniet záchrany. Všetko bolo vykonané na jej zachránenie. (Šolt.) Sme zachránení! — To vás nezachráni (Švant.) nepomôže vám to. Začal sa domáhať odmeny za zachránené stroje. (Heč.); z. úrodu; Zachránil naštrbenú povesť svojho sboru. (Vans.) Dvesto korún zachráni mi strechu nad hlavou. (Fr. Kráľ) prejav dobrej vôle zachrániť mier pre národy (Tat.); z. niekomu život, majetok; z. si holý život; z. niekoho pred smrťou, pred utopením; z. niečo pred skazou; Zachránil polovicu ľudstva pred fašistickým vykynožením. (Heč.) V duši odohráva sa bojzachrániť svoj dom pred úpadkom a rodinu svoju pred hanbou. (Ráz.) Či sme mnohých nezachránili od hladu? (Min.) Takmer som ho od istej smrti zachránil. (Taj.) Gajdoša zachránil od šťavnatého zaucha. (Vám.) Žúrik zachránil kaštieľ od záhuby (pred požiarom). (Vaj.) Pokúša sa zachrániť, čo s dá. (Sev.); pren.: z. situáciu vynájsť sa v trápnom položení, urobiť niečo, čo odvráti nepríjemnosť al. škodu; Podarilo sa im na úteku len holú kožu zachrániť (Jaš.) iba životy. Budú radi, keď si zachránia vlastnú kožu (Zúb.) svoj život, seba. Ak si chcel zachrániť krk, musel zabíjať (Laz.) ak chcel žiť; hovor. žart. Od kulaka ho ani svätená voda nezachráni (Tat.) nič mu nepomôže;

nedok. zachraňovať, -uje, -ujú

|| zachrániť sa odstať sa, vyviaznuť z nebezpečenstva, z ťažkého položenia, zratovať sa, spasiť sa: Zachránili sa obidvaja a ráno utekali ďalej od frontovej línie. (Tat.) Mužovia práve zachránili sa z hrozného nebezpečenstva. (Vaj.) Utekajúci sa ledva zachránili útekom od gúľ nepriateľských. (Kal.) Zachránil sa pred úpadkom. (Jes.) Zachráň sa, kto môžeš! výzva nebezpečenstve života;

nedok. zachraňovať sa

zachrániť dk
1. koho od čoho poskytnúť niekomu pomoc v nebezpečenstve, v ťažkom položení; náb prísť na pomoc niekomu, udržať niekoho pri živote: ale žiw gest ten Pán, neb mňa zachránil ángel Geho (KB 1757); zachráň mňa Pane, nebo dúffal sem w Teba; zachranjss gych w stanku swém od protiwenstwa gazjkúw (BlR 18. st)
F. Pán zachráň, Pán Boh nech ráči z. v prosbe, aby sa nestalo: abich ga gakožto magster geho za neho skrz negakeg (:czo Pan Buh nech račy zachranit:) sskody se zarucžil (T. TURNÁ 1742); Búch zachráň, bi jím ňekdo proťivné volačo kázal (BR 1785); z. hrdlo komu život: to nam odkazal od czerj me wlastny, že mozem gesscže radj bit, že nam zetia wiplatil a že tima peniezj mu hrdlo zachranil (SKALICA 1660)
2. čo zabezpečiť, zachovať niečo pred skazou, zničením: aby gen bulo pocztliwe zachraneno tak, yak se slussy (JELŠAVA 1595); kdiž pak wino se na krcžmach mine, sudi pak dobre wmitj, wisussity, do sucheho mjesta schowaty a zachranitj powinen bude; kdibi P. Buch wssemohucy dopustil ohnja, mass najprv icti na hospodu cechowne wecj zachranit (TRENČÍN 1716; 1780)
3. koho, čo ochrániť, udržiavať v nej. (obyč. dobrom) stave, pred stratou al. poškodením: conservare fidem: zachrániti wjru (KS 1763); mezi tim magu sa (husenice morušovníka) každi treti den od neradu zachraniti (BRATISLAVA 1772)
4. koho, čo kde, pred čím schovať, uložiť, uschovať niekoho, niečo pred niečím: abichme mochli neczo gesste tento rok zbudovati, kde bi mochli se magirowe aneb czelatka aneb dobitek zachraniti pre (!) zimu (MALŽENICE 1607); y bili bj mnozy lide od welkeho hladu pomrelj, kdibj Joseph opatrnj z wnuknutj Božiho o teg drahotie prezwedenj nebil w hogne roky obila nezesipal a zachranil (KT 1753);
x. pren náb učiňenj Bózskeg láski twég, nagsladssy Yežyssi, které w wnjtrnostách twych prudko premóhlo, preleg a zachráň w mňe (BlR 18. st)
5. (o mŕtvom) uložiť telo do hrobu, pochovať niekoho: aby, kdy gu Pan Buoch s tohoto marneho sweta powolati raczi, aby gey tielo pocztiwe zachraneno, tak, yak se slussy, bylo (JELŠAVA 1595 E)
6. koho náb ušetriť od niečoho potupného: Krystus Pan, widice, že Maria ma padnuti do prworozeneho hrichu, w mocy križe a sweho buduciho prehorkeho umučeni od padu do hrichu gu zachranil a zawarowal (MS 1749); múdra opatrnost Bozská nélen zachránjla w početj preswatu Pannu od hrjchu; aby gegi pannenstwj čistotně zachránil (WP 1768)
7. koho od čoho ochrániť, odvrátiť, zbaviť niekoho od niečoho: jnstugeme, aby nas sl. stolicza od takoweg neslussneg taxy zachranit swogjm spuosobom račila (LIPTOV 1767); w priležitosti wihoreni sem ho od škody zachranil (PUKANEC 1793); zachraňovať ndk
1. k 1: radnegi kczeme proti wšem impetitorem (Geho Milost) zachranowat (ZAVAR 1688); protego: ochraňugem, zachranugem, branjm, obraňugem (KS 1763)
2. k 2: y wssecko obile pod mocú faraónowu nech sa skowáwá a zachraňuge w mestách (KB 1757); servabilis: čo se zachowat a skowat može aneb zachranowat može; asservo: zachraňugem, zachowáwám, starost mám, pilno skowáwám (KS 1763)
3. k 3: foveo: zehrjwám, chowám, žiwjm, zachraňugem; servandus: čo sa zachowáwat a zachraňowat má; fovere rem publicam: obecne towarystwo chowati, zachraňowati (KS 1763); hluzawé nádobky od sskodliwého wysussenj (pľúca) zachraňugu (ŠkD 1775)
4. k 7: praeservo: zachowáwám, zachraňugem od ňečeho; sospito: zachraňugem od zlosti, od nebezpečnosti (KS 1763)
5. čo náb držať v pamäti, pamätať si: ale Marya zachraňowala wssecky tyto slowa, rozgjmagycá, w srdci swem; a Mátka Geho zachraňowala wssecky slowa tyto w srdci swém (KB 1756); z. sa dk
1. dostať sa z nebezpečenstva, z ťažkého položenia: (Hilarion) aby se od horucosti a désste zachránil, w gedné malé chalúpce, trstim a zelinu zakrité, zustáwal (VP 1764); (diabol) ho (Ježiša) pokussal, abi sa z wisokeho kostela dole spustil a skrze angelow abi sa dal zachranit (SJ 18. st)
2. nezničiť sa, vydržať niečo: stodoly, ktere guss w osady stoga, že stromy na sstiroch uhlow (!) naprotiwa ohnu strhnuti, aspon w nečem se zachrana (NJ 1785-88); zachraňovať sa
1. k 1: wolagú aposstolé: Pane, spomož nám, hyneme, a zachraňugú sa wssecy (BlR 18. st)
2. ukrývať sa, schovávať sa: a čo skrze zlatohlav, ssarlát a kmént znamenagycy krome swatych žiwot útliwy ale gasny, ktery kdiž opatrne w stánku pod srsťama kozyma a pod kožama sa zachraňuge (BlR 18. st)
3. náb udržovať sa, prekvitať, rozmnožovať sa: milost Pána gakožto oheň pod popelem sa ukrywala a lepssy sa zachraňowala (BlR 18. st); zachrániť si dk čo náb ochrániť si: y poweďeli gy: Zachránila sy žiwot swúg proto, že sy takú ráddu nassla, abys prissla k Pánu nassému (KB 1757)


zachraňovať, zachraňovať sa p. zachrániť

zachráňiť zachráňiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

zachrániť: →speex →vorbis
a chceli ste ich zachrániť et vouliez les sauver
čo mohlo ešte zachrániť qui pouvait encore sauver
ho každú cenu zachrániť le sauver à tout prix
si mi zachránil život m'as sauvé la vie
ty si ma zachránil tu m'as sauvé
zachránil neviditeľný uzol, ktorý sauver l'invisible noeud qui
za každú cenu zachrániť à tout prix sauver
že som sa zachránil que j'étais sauvé
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu