Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj hssj

zabrániť1 -i dok. nedovoliť uskutočniť al. pokračovať, zamedziť: z. stratám; nič mu v tom nez-i; z. škandálu znemožniť, prekaziť;

nedok. zabraňovať


zabrániť2 -i dok. bránami skypriť: z. pole

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zabrániť ‑i ‑ia dok.

zabrániť -ni -nia zabráň! -nil -niac -nený -nenie dok.

brániť1 -ni -nia bráň! -nil -niac -niaci -nený -nenie nedok. 1. (koho, čo (pred kým, pred čím; proti komu, proti čomu)) ▶ odrážať (zbraňou, silou, slovami a pod.) činy smerujúce k poškodeniu al. zničeniu niekoho, niečoho; syn. chrániť, hájiť, obraňovať: b. mladšieho súrodenca; b. si svoje práva; b. vlasť pred nebezpečenstvom, proti útokom; K pomníku nemožno postaviť človeka, ktorý by ho bránil pred nespratníkmi. [Vč 1979]
2. (komu v čom; čo i s neurčitkom, zried. i čomu) ▶ znemožňovať uskutočnenie niečoho, nedovoľovať niečo; syn. zabraňovať, prekážať: b. niekomu v láske; b. v prístupe, v činnosti; rodičia im bránili vziať sa; nič mu nebráni urobiť to; vozidlo bránilo plynulosti cestnej premávky; Bránil slovám, aby sa mu neprešmykli von. [A. Bednár]; Popukané pľuzgiere ho pálili a bránili mu vykročiť rýchlejšie. [H. Zelinová]
3. šport.hrať obrannú hru, zasahovať obranne: takticky, účinne b.; nedovolené bránenie; Dievčatá v pásikovaných tričkách zúfalo bránia a nevládzu sa presadiť. [R. Moric]; Úradujúcemu majstrovi nepomohlo ani osobné bránenie po celom ihrisku. [Pc 1997]
opak. bránievať -va -vajú -val; dok. k 1, 3obrániť, ubrániť, k 2zabrániť

-iť/1321662±6 2.66: verbá inf. dok. 965512 urob/36699 vrát/18902 predstav/17799 vytvor/14279 zmen/13699 využ/13322 použ/12283 zist/11795 pochop/11538 vysvetl/11249 zabezpeč/11090 postav/10749 kúp/9655 priprav/8777 vyjadr/8686 dovol/8513 presvedč/8056 zvýš/7836 zaplat/7623 otvor/7558 nauč/7379 zastav/7198 zbav/6909 zabrán/6580 navštív/6306 urč/6130 uvedom/6018 zab/6004 zníž/5908 zachrán/5859 vyrieš/5826 uskutočn/5629 prež/5492 opust/5459 odstrán/5123 presad/5076 vstúp/5060 nahrad/4735 sústred/4728 uver/4688 skonč/4602 ovplyvn/4538 obrát/4434 spln/4416 zúčastn/4392 podpor/4353 zarad/4228 sprav/4153 pust/4152 porad/4146 spôsob/4143 priblíž/4116 spoj/3917 zlepš/3892 objav/3840 uplatn/3816 strat/3807 potvrd/3664 (2145/524688)

-niť/155386 3.46: verbá inf. dok. 127419 zmeniť/13699 zabrániť/6580 zachrániť/5859 uskutočniť/5629 odstrániť/5123 ovplyvniť/4538 splniť/4416 zúčastniť/4392 uplatniť/3816 upozorniť/3604 naplniť/3183 zdôrazniť/2954 vymeniť/2803 posilniť/2483 premeniť/2383 uvoľniť/2301 doplniť/2299 umožniť/2166 umiestniť/2016 ospravedlniť/1976 oceniť/1750 oženiť/1735 zmierniť/1583 objasniť/1545 ochrániť/1480 zverejniť/1388 vyplniť/1205 (260/34513)

/5658208±880 2.23: verbá inf. dok. 2100150→2100330
+68
−70
povedať/64690 urobiť/36699 dostať/27792 nájsť/26860 stať/24789→24969
+68
−70
získať/24312 pomôcť/22439 vrátiť/18902 prísť/17922 predstaviť/17799 pozrieť/15270 začať/15003 dosiahnuť/14749 vytvoriť/14279 zmeniť/13699 využiť/13322 odísť/13157 prijať/12394 použiť/12283 zistiť/11795 pochopiť/11538 vysvetliť/11249 zabezpečiť/11090 postaviť/10749 nechať/10314 kúpiť/9655 zostať/9271 vybrať/9084 rozhodnúť/9077 ukázať/9033 udržať/9015 prejsť/8954 pripraviť/8777 vyjadriť/8686 vziať/8601 stretnúť/8594 dovoliť/8513 presvedčiť/8056 zvýšiť/7836 zaplatiť/7623 poskytnúť/7584 otvoriť/7558 naučiť/7379 zastaviť/7198 vyrovnať/6922 zbaviť/6909 vydať/6900 odpovedať/6819 spomenúť/6751 zabrániť/6580 napísať/6365 (5944/1419315)

odvrátiť 1. obrátiť iným smerom • odkloniť: odvrátiť, odkloniť hlavu, zrakodpútaťodviesťodtiahnuť (pozornosť, záujem a pod.): odpútať, odviesť pozornosť od pijatiky; odtiahnuť od štúdia niekoho

2. spôsobiť, aby sa neuskutočnilo niečo zlé, nepriaznivé • zabrániťzamedziť: odvrátiť blížiacu sa pohromu, zabrániť hroziacej povodni; zamedziť nešťastiuprekaziťpredísť (včasným zákrokom znemožniť uskutočnenie niečoho): prekaziť plány, predísť infekciikniž. zažehnať: zažehnať nebezpečenstvo požiarupoodvracať (postupne, viac vecí): poodvracať hroziace nebezpečenstvá


potlačiť 1. vôľou zabrániť prejavom citov, telesných pocitov a pod. • premôcť: potlačiť, premôcť zlosť, hnevzadržať: zadržal ostré slovo, ktoré sa mu tislo na jazykprekonať (niečo nepríjemné, bolestivé): prekonať svoju lenivosť, začínajúcu sa chrípkuexpr. ututlať: ututlať v sebe rodiaci sa citudusiťzadusiťutajiťutlmiťstlmiťumlčať: udusiť v sebe túžbu za niekým; utajila, utlmila svoj horúci cit; stlmiť žiaľ; umlčať svoje nárokyprehlušiť: prehlušiť výčitky svedomiazabrániťubrániť sa: zabrániť, ubrániť sa slzám, potlačiť slzy

2. zobrať niekomu právo na niečo (najmä na slobodu), nespravodlivo s niekým naložiť • zdeptať: kolonizátori potlačili, zdeptali domáce obyvateľstvoexpr.: ubiťugniaviť: ubiť, ugniaviť povstalcovumlčať: umlčať hlasy proti diktatúrezničiťzlikvidovať: zničiť, zlikvidovať povstaniezdolaťporaziť (spôsobiť niekomu porážku): poraziť, zdolať povstalecké oddiely

3. p. potisnúť 1, 2


predísť 1. chôdzou, jazdou sa dostať pred niekoho; časovo urobiť niečo skôr ako iný • predbehnúť: nedať sa nikým predísť, predbehnúť; predbehol nás vlak plný detí; v odovzdaní práce predísť, predbehnúť ostatnýchpredhoniť: predhonil ma na pol cestepredstihnúť: žiak je v rátaní rýchly, nik ho nepredstihneanticipovať (časovo predísť): anticipovať vývin

2. včasným zákrokom, prevenciou nedopustiť, aby sa niečo uskutočnilo • zabrániťzamedziť: úrazu treba predísť, zabrániť; nešťastiu už nemohli predísť; škody sa nestihli zamedziťprekaziťznemožniť: prekaziť, znemožniť roztržku vo vedenízmariťzahatať: treba zmariť, zahatať pokusy o vydieranienedovoliť (vopred): nedovoliť na pracovisku klebety

3. p. predbehnúť 1, 2


prekaziť spôsobiť, že sa niečo zamýšľané, chcené neuskutoční • znemožniť: prekaziť, znemožniť niekomu sľubné predsavzatiezabrániťzamedziť: včas zabránili šíreniu nákazy; zamedziť prívod vzduchuzahataťzahatiť: zahatali, zahatili mi prístup do spoločnostizmariťpokaziť: zmariť niekomu plányhovor. zaraziťhovor. expr. zatrhnúťzakázať (nedovoliť v niečom pokračovať): Veď ja chovancom vychádzky zarazím, zatrhnem, zakážem!hovor. zahamovaťzabrzdiť (prekaziť spomalením): zahamovať, zabrzdiť sľubný vývinzablokovať (prekaziť uzatvorením): zablokovať prístup autámhovor. odsabotovať (prekaziť sabotážou): odsabotovať opatreniaparalyzovať: paralyzovať ďalšiu činnosť stranyskrížiťprekrížiť: všetky plány do budúcnosti skrížila, prekrížila choroba; prekrížiť zámery niekomu


vylúčiť 1. zbaviť účasti na niečom, členstva v niečom • vyradiť: vylúčiť, vyradiť hráča z kolektívuodstrániťkniž. eliminovať: odstrániť, eliminovať vplyv niekoho na mládež; odstrániť chyby z textudiskvalifikovať (vylúčiť pre porušenie platných noriem): diskvalifikovanie účastníka súťažehovor. vysúdiť: vysúdiť niekoho zo spoločnostiexpr. vyhodiťhovor. expr. vyraziť (prinútiť odísť odniekiaľ): vyhodiť študenta zo školyvypustiť: vypustiť z knihy osobné spomienkyhovor. zastaráv.: vytvoriťvyobcovať: vytvorili, vyobcovali ho zo spoločnosti

p. aj vynechať

2. uznať za nemožné • nepripustiť: vylúčiť, nepripustiť zlo, chybyzastaráv. vytvoriť: to je vytvorená veczamedziťzabrániť: zamedziť, zabrániť krízeznemožniť (urobiť nemožným): znemožniť konflikt, znemožniť návrat do vlasti


zabrániť nedopustiť, nedovoliť, aby sa niečo (obyč. niečo neželateľné) uskutočnilo, aby niečo pokračovalo ďalej • zamedziť: zabrániť, zamedziť rozširovaniu nepravdivých správznemožniťprekaziť (urobiť nemožným, neuskutočniteľným): znemožniť, prekaziť plány niekomu; prekazili mu postup do ďalšieho kolaubrániť sa (potlačiť v sebe nejaký pocit, myšlienku a pod.): nemôže sa ubrániť predstave, nemôže zabrániť predstave, že celá námaha je zbytočnázried. zbrániť (Šoltésová)zahataťzhatiť: zahatať, zhatiť príval slovzmariť: zmariť kariéru, zabrániť kariérezakázaťhovor. expr. zatrhnúťhovor. zaraziť (nedovoliť v niečom pokračovať): zakázať, zatrhnúť, zaraziť ďalšie stretávanie sa mladýchzablokovať: zablokovať premávku


zmariť 1. spôsobiť zánik, priviesť nazmar • zničiť: zmariť, zničiť dlhoročnú námahuskaziťpokaziť: skazil, pokazil si život alkoholomzahubiťpoet. zhubiť: zahubiť talent, zhubiť mladý životzried. znivočiťzabiť: znivočili, zabili vo mne nádejzmárniťexpr. zamárniť: z(a)márnili veľa divej zveri

2. nedovoliť, aby sa niečo uskutočnilo, stalo • prekaziťznemožniť: naše úsilie bolo zmarené, prekazené; znemožniť, zmariť, aby niekto dosiahol úspechpren. hovor. torpédovať: torpédovať stretnutiezahataťzhatiťzamedziťzabrániť: zahatať, zamedziť výhľad niekomu; zabrániť vzrastu kapitáluzlikvidovaťzdolaťpotlačiť: odpor zlikvidovali, zmarili v zárodku; zdolať, potlačiť vzburu

3. p. premárniť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

brániť1, -i, -ia nedok.

1. (koho, čo proti komu, proti čomu, pred kým, pred čím) chrániť, hájiť pred nebezpečenstvom, útokom, bitkou ap.: b. svoju vlasť, svoj národ, svoje dieťa, svoje mláďa; b. svoj jazyk, svoj život, svoju kožu, svoju existenciu; My život bránime za každou barikádou. (Lajč.) Bránil som ju (slobodienku) až do krvi. (Pláv.) Profesorský sbor bránil prednostné práva maďarčiny na ústave i proti nemčine. (Mráz) Sľúb mi, že ju budeš chrániť a brániť pred krivdou. (Vans.)

2. (komu v čom, čo i s neurč., zried. i čomu) prekážať, nedovoľovať, zabraňovať: Bránila jej vydávať sa za ľahkomyseľného Filipa. (Kuk.) V ich láske im ani nebránili. (Urb.) Nebránila som mu v tom. (Tim.) Dobre vedeli moja mať, keď mi ju bránili (Tim.) zakazovali vziať si ju. Ja nebudem brániť svojej dcére, aby čakala za nimi. (Šolt.) My sme mu už dávno prácu bránili. (Taj.) Nebránila našej láske. (Jégé)

3. šport. hrať obrannú hru;

opak. bránievať, -a, -ajú;

dok. k 1 obrániť, ubrániť, k 2 zabrániť

|| brániť sa

1. (bezpredm., proti komu, proti čomu, pred kým, pred čím) chrániť sa, hájiť sa, chrániť si život, bezpečnosť ap.: hrdinsky, húževnate, zúfalo sa b.; b. sa so zbraňou v ruke; b. sa do poslednej kvapky krvi; Skladajú sľub, že sa budú brániť v nebezpečí. (Ráz.) Pred nápadmi ľudí ľahšie sa brániť než pred vlastným svedomím. (Kuk.) Vyhrabal svoju starú pušku, že sa proti Nemcom bude brániť sám. (Ondr.) Proti tejto ideológii musíme sa brániť zo všetkých síl. (Urb.)

2. (čomu i bezpredm.) odporovať, vzpierať sa, ohradzovať sa proti niečomu: b. sa driemotám; b. sa smrti (Taj., Šolt.); Ondrej sa obyčajne bránil otcovým bozkom. (Krno) Čomu sa toľme brániš? (Kuk.) Ja som nevedel, — bráni sa chlapec. (Ráz.)

b. sa zubami-nechtami zo všetkých síl;

3. šport. hrať obrannú hru (napr. vo futbale);

opak. bránievať sa;

dok. k 1 obrániť sa, ubrániť sa


zabrániť1, -í, -ia dok. (komu v čom, čo, čomu) nedopustiť, aby sa niečo stalo al. dialo, zamedziť, znemožniť, prekaziť niečo: Ktože tým pod slnkom voľne žiť zabráni?! (Botto) Pilné povinnosti mi v tom zabránili! (Stod.) Nemal som času zabrániť mu to. (Ondr.); z. nešťastiu, násiliu, škode, stratám ap.; z.-vojne; z. infekcii (preventívnymi opatreniami, zákrokmi); z. gólu, prehre ap.;

nedok. zabraňovať, -uje, -ujú


zabrániť2, -i, -ia dok.

1. (čo čím) zoranú, prípane i zasiatu pôdu bránami skypriť a urovnať, pobrániť: z. pole bránami;

2. (čo) bránením dostať niečo do zeme (napr. semeno, hnoj): z. hnoj (hnojivo) do pôdy

zabrániť1 dk
1. komu (na čom), čo, čomu, od čoho nedopustiť, nedovoliť, aby sa niečo stalo al. dialo, zamedziť, prekaziť, znemožniť niečo: tomu zabraniti a ucziniti sem nicz nemohel (ŽILINA 1575); nebo ya any sam sobe, any meho pana chudeho czloweka od prawa nemuozem zabranyty (ŠÁŠOV 1578); zapalenj z každeg yskricky, gestly dopustjss, leč bis zabranil, pochazy (KoB 1666); ty sam gsy pominuleg nocy to zabranil, aby mne na mem tele nepritel neranil (KK 1709); Geho Milosty na swem wlastnim nik nezabrani past (VRÚTKY 1730); kdo nam zabranj hodovánj anebo nasse milovány (KCS 18. st)
2. koho od čoho uchrániť niekoho pred niečím: wače gest a musi biti dobrodeni boske, když tebe nepratela sweho od pekla a muk geho zabranil (MS 1758)
3. koho odohnať, odvrátiť od niečoho: prohibeo: zabrániti, odháněti, odwrátiti (WU 1750); nebo gest w ny (v múdrosti) duch rozumnosti, swaty, gediny, mnohonásobny, suptjlny, rozssáffny, pohybny, neposskwrňeny, gisty, lahódny, milugjcy dobré, ostry wtipem, kterého žádny nezabráni (KB 1757); -ňovať ndk k 1: mocznie sa to zakazuge a zabraniuge gednemu každemu z bratůw (CA 1638); kdo w zime pana (v) kachlgach kurity zabranyowal (TURIEC 17. st); statok pasaly, a newye, aby kdo gim tam zabranowal pasty (V. ČEPČÍN 1721); arceo: odháňám, zabraňugem, zapowjdám, wyháňám; cohibeo: zábraňugem, zdržugem, nedopússťám; deveto: zapowjdám, zabraňugem, zamesskáwám, presskáďám; interdico: zapowjdám, zabraňugem, zakazugem, nedopússťám (KS 1763)

zabrániť2 dk čo čím skypriť a urovnať zoranú, resp. i zasiatu pôdu bránami, pobrániť: tho gezt dezet zlatych dezet gbolow owza zazeyacz, zaoracz, zabranycz (S. HRHOV 1595 E); czo sem zasil osem luken owsa, to sem pobranit wssetko nemohel, ale zitra zabranim krasne (BÍŇOVCE 1607); wje-li s., že dnessnjho pak dne opeť sám s swjm synem Gáborem zasjawsse, sám y zabrányl (MARTIN 1705); ta gista země ma sa na jesen dobre a hlboko zorati a zabraniti (SN 1772); -ovať ndk: cratio: zawlačugem, zabranugem; deocco: zawlačugem, zabraňugem (!); occo: wláčjm, zawlačugem, zabraňugem (!), orem (KS 1763); kosstačnycy takowe orace zeme powynny budu na swem dobitku zaorawat a zabranuwat (P. BYSTRICA 18. st)


zabraňovať p. zabrániť1

zabráňiť zabráňiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

zabrániť: →speex →vorbis
a ja tomu zabránim et je l'empêcherai
a zabrániť akejkoľvek diskriminácii et éviter toute discrimination
doktor, ktorý chcel zabrániť le docteur, qui voulait éviter
chcete mi teda zabrániť prétendez -vous donc m'empêcher
leteckých služieb a zabrániť des services aériens et d'éviter
verejných služieb a zabrániť des services publics et éviter
zabrániť, aby sme trpeli nous empêcher de souffrir
za každú cenu zabrániť empêcher à tout prix
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu