zabijak -a m.
1. živ. mn. -ci pejor. (profesionálny) vrah: chladnokrvný z.
2. neživ. expr. čo zabíja, škodí: fajčenie je (hotový) z.
zabijak -ka pl. N -aci G -kov m.
vrah 1. kto sa dopustil vraždy: lúpežný vrah, vypátrať vraha • zabijak • zabíjač • katan (viacnásobný vrah) • pejor. hrdlorez • zastar. mordár (Kalinčiak) • kniž. zastar. vražedník (Jesenský)
2. p. škodca 1
zabijak p. vrah 1
zabijak1 i zabiják1, -a, mn. č. -ci m. hovor expr. kto zabíja, vrah, vražedník: nenapraviteľný zabijak (Ondr.); Začali nadávať odporcom svojim do zabijakov. (Kal.)
zabijak2 i zabiják2, -a m. hovor. expr.
1. nástroj na zabíjanie, obyč. nôž;
2. niečo zhubné, škodlivé, majúce nepriaznivý vplyv: najrozmanitejšie alkoholy, číročisté zabijaky (Tat.); Tak si prečítajte, to je zabiják na vás. (Heč.);
zabijacký i zabijácky príd.
zabijak [-ak, -ák] m 1. kto zabíja, vraždí, vrah: hle, yá sem stworil kowára, ktery rozdymuge w ohni uhlj, y yá sem stworil zabigáka na zatracenj (KB 1757); parenticida: zabigak, mordár otca aneb mátki swég (KS 1763); že ge (Martin) mrcha člowek, len zabigak a mnohim lidem zdrawia utrhal (PUKANEC 1787) L. sicarius: zabigák, mordár, tagny zabigák (KS 1763) úkladný, zákerný vrah 2. kto usmrcuje, stína, kat: mactator: zabigak, stjnač (KS 1763) P. atpn Mikulass Zabijak (v Žiline 1556)