Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

zabiť -je -jú dok.

1. pripraviť o život, usmrtiť: z. hus; úmyselne z. (človeka) zavraždiť; z. sa z nešťastnej lásky; neos. z-lo ho na fronte;

pren. expr. spôsobiť zánik, zničiť, ubiť: z-l v nej cit

2. zatĺcť (význ. 2), vbiť: z. klinec (do steny)

3. pribitím uzavrieť: okná z-té doskami

4. expr. bezúčelne stráviť, premárniť, premrhať: z. čas zbytočnosťami

5. hovor. rozbiť (význ. 1), roztĺcť: z. pohár

spať ako z-tý tuho; → jedným úderom z. dve muchy; veď ťa to nez-je neuškodí ti to;

nedok. zabíjať -a

// zabiť sa

1. neúmyselne prísť o život: z. sa pri autonehode

2. hovor. rozbiť sa, roztĺcť sa: fľaša sa z-la

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zabiť ‑je ‑jú dok.; zabiť sa

zabiť sa zabije sa zabijú sa (ne)zabi sa! zabil sa zabijúc sa zabitý zabitie sa dok.


zabiť zabije zabijú zabi! zabil zabijúc zabitý zabitie dok.

-biť/118934 1.78: verbá inf. dok. 66181 urobiť/36699 zabiť/6004 spôsobiť/4143 prispôsobiť/3407 vyrobiť/2229 zarobiť/2178 podrobiť/1466 sľúbiť/816 rozbiť/763 prehĺbiť/628 oslabiť/587 zapôsobiť/557 narobiť/459 (88/6245)

-iť/1321662±6 2.66: verbá inf. dok. 965512 urob/36699 vrát/18902 predstav/17799 vytvor/14279 zmen/13699 využ/13322 použ/12283 zist/11795 pochop/11538 vysvetl/11249 zabezpeč/11090 postav/10749 kúp/9655 priprav/8777 vyjadr/8686 dovol/8513 presvedč/8056 zvýš/7836 zaplat/7623 otvor/7558 nauč/7379 zastav/7198 zbav/6909 zabrán/6580 navštív/6306 urč/6130 uvedom/6018 zab/6004 zníž/5908 zachrán/5859 vyrieš/5826 uskutočn/5629 prež/5492 opust/5459 odstrán/5123 presad/5076 vstúp/5060 nahrad/4735 sústred/4728 uver/4688 skonč/4602 ovplyvn/4538 obrát/4434 spln/4416 zúčastn/4392 podpor/4353 zarad/4228 sprav/4153 pust/4152 porad/4146 spôsob/4143 priblíž/4116 spoj/3917 zlepš/3892 objav/3840 uplatn/3816 strat/3807 potvrd/3664 (2145/524688)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

prebiť 1. úderom urobiť otvor do niečoho • preraziť: strela prebila, prerazila diery do múruprestreliťexpr. prepáliť: guľka mu prestrelila, prepálila hlavurozbiť: palicou prebiť, rozbiť oblokprebúraťpreboriť: prebúrať stenu, preboriť ľadprerúbaťprekliesniť (odstránením prekážok uvoľniť): ťažko si prerúbali, prekliesnili cestu húštinoupoprebíjaťpoprerážaťporozbíjať (postupne, viac vecí): poprebíjané, poprerážané obloky

2. dať vyššiu kartu (v hre) • pretromfnúť: prebiť, pretromfnúť esomslang. zabiť


premárniť zbytočne, ľahkomyseľne spotrebovať al. stratiť (majetok, duchovnú hodnotu al. čas) • premrhať: premárnil, premrhal všetko, čo zdedilzmárniťzmariťzabiťzmrhaťexpr. zamárniť (najmä čas): zmárniť, zmariť, zmrhať pol dňa behaním po úradochminúť: minúť výplatu na zbytočnosti; minúť čas pri televíziiexpr. prekántriť (zle využiť): prekántrili celé hodinyexpr.: prehajdákaťpregazdovaťprebačovaťprešustrovať (majetok al. čas): prehajdákať rodinné peniaze v kartách; prehajdákať celý deň; pregazdovať, prešustrovať úsporyprešpekulovať (špekulovaním premárniť): prešpekuloval celý majetokutratiťpoutrácaťrozhádzaťporozhadzovaťrozmárniťrozmrhaťhovor. expr. roztatáriťexpr.: rozfŕkaťrozhajdákaťrozfrnadiťrozfrnádliť (postupne): ľahšie je niečo utratiť, rozmárniť, rozfrnadiť ako niečo nahonobiť; rozmárniť, rozmrhať bohatstvoexpr. zahodiťpubl. spáliť (príležitosť, šancu): zahodil príležitosť vyznamenať sa; spálil šancu dať gólhovor. expr.: zašantročiťodtatáriť (ľahkomyseľne prísť o niečo): zašantročili toľké peniaze; odtatáril celý majetokstroviťpotroviť: na dovolenke strovila, potrovila ťažko našetrené peniazevydať sa (z peňazí): vydal sa zo všetkých úsporprehýriťhovor. expr.: prelumpovaťprelumpáčiťpreflámovaťprehuľať (majetok al. čas pri zábave, alkohole a pod.): prehýriť, prelumpovať veľa peňazí, preflámovať výplatu; kamaráti prehýrili, prelumpovali celú nocexpr. prehlivieť (v nečinnosti, bezúčelne stráviť čas): v cudzine prehlivel pol rokanár. utarmoniť (Kukučín, Jégé)expr.: prezaháľaťpreleňošiť (premárniť záhaľkou čas): prezaháľať, preleňošiť celé hodiny, dnisubšt.: preflákať • rozflákať (peniaze, majetok, čas)


rozbiť 1. úderom, nárazom porušiť celistvosť nejakej veci • roztĺcť: rozbila, roztĺkla tanierrozraziť: rozraziť si nosvybiťvytĺcťvyraziť: vybili, vytĺkli nám oblok na autehovor. zabiť: zabila pohár, vajceexpr.: rozmlátiťroztrieskaťroztrepaťroztrieštiťrozcapartiťrozhádzaťrozbáchaťrozbúchaťhovor. expr.: rozšvacnúťrozcapiťrozvaliť: rozmlátil, rozbáchal mu auto; deti rozvalili starú kôlňurozkopnúť (rozbiť kopnutím): rozkopol dvererozdrviťdodrviťrozdrobiť (rozbiť na drobné kúsky): rozdrvili tehly na kúskyexpr.: rozdrúzgaťdodrúzgaťrozbombardovať: niekto rozdrúzgal, rozbombardoval plotrozbúraťzdemolovať (rozbiť búraním): rozbúrali, zdemolovali starú kôlňunár. rozklknúť (F. Hečko)porozbíjaťpotĺcťdotĺcťpobiťpoprebíjaťporoztĺkaťpovytĺkaťpovybíjaťpovyrážať (postupne, viac vecí): porozbíjala, poroztĺkala už veľa fliašexpr.: pomlátiťporoztrepávaťpotrepaťdotrepaťpotrieskaťdotrieskať (postupne viac vecí): potrieskala všetok riad

2. spôsobiť rozklad, porušiť ako celok • rozložiťrozrušiťrozvrátiť: rozbiť, rozvrátiť niekomu manželstvozničiťznivočiťzruinovať: zničené, zruinované hospodárstvoexpr. roztrieštiťkniž. rozboriť: roztrieštili, rozborili jednotu spolkurozniesťrozmetaťrozprášiť (zároveň rozohnať): rozmetať, rozprášiť nepriateľskú armádu

3. p. zodrať 1


umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom vekuzastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma oteckniž.: skonaťdokonať: skonať, dokonať po dlhom trápenífraz. zjemn.: usnúťzosnúť (naveky)zaspať naveky/na večnosťdodýchaťzavrieť/zatvoriť oči navekyodísť navždy/navekyusnúť večným spánkomodísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinokodísť/odobrať sa zo svetaodísť pod lipupobrať sa do večnostirozlúčiť sa so svetomnaposledy vydýchnuťvydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieťdožiťdobojovaťpoložiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžboufraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlastiprekročiť prah života/večnostiodísť do večných lovísk/lovíšťopustiť svet navždyfraz. arch.: odísť na pravdu Božiuporučiť život Bohuoddať/odovzdať dušu BohuPánboh ho povolal/vzal (k sebe)odbila jeho posledná/ostatná hodinaopustil nás navždyuž nie je medzi namiuž ho nič nebolíuž nie je medzi živýmiuž nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsťpominúť sa (žiaľom/od žiaľu)zájsť (od žiaľu)dobiediťdotrápiť safraz. expr.: vypustiť dušu/duchazmiesť krkyzmiesť krpcamistriasť/zatrepať krpcamiísť pod zemzahryznúť do trávyísť počúvať, ako tráva rastieísť voňať fialky odspodku/zdolaísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásťdostať sa do lona Abrahámovhozatvorila sa za ním zemuž je s ním amenuž mu je amenuž je tamprišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapaťskrepírovaťzdochnúťzgegnúťzgebnúťzgrgnúťvyvaliť safraz.: otrčiť kopytáotrčiť pätyvypľuť dušuvystrieť savystrieť sa na doskevyhrať si truhlubyť hore bradounatiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlozísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúťzhynúťprísť o životstratiť životzabiť saskončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami autapadnúť (umrieť v boji) • skončiť so životomskončiť životusmrtiť saspáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovaťlek. slang. exnúťpomrieťpoumieraťpozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)


zabiť sa p. umrieť


zabiť 1. násilne zbaviť života • usmrtiťpripraviť o životvziať život (niekomu): trest za zabitie človeka; zabiť, usmrtiť zviera; pripravili ho o život kdesi v tábore; napokon si vzal životzavraždiťexpr. zamordovať (úmyselne, zločinne zabiť) • fraz.: zniesť zo svetaposlať na druhý/onen svethovor. expr.: odpraviťodpratať (obyč. tajne) • expr. zalomáziť: zalomázil ho sekerouexpr.: zmárniťodmárniť: kráľ ho dal zmárniťzlikvidovaťodstrániťsubšt. odkrágľovať: tajne dali mnohých zlikvidovať, odstrániťlynčovaťzlynčovať (zabiť z rasistických príčin): lynčovanie černochovexpr.: skántriť: v koncentračných táboroch skántrili veľa ľudískoliťsklátiťkniž. sklať (úderom zabiť): skoliť, sklátiť šelmuhovor. expr.: spasiťpoložiť: vlka spasil, položil jediným výstrelomzahubiťexpr.: zahlušiťzachloštiťzadegviťzagniaviťzahrúžiť (obyč. zvieratá) • zmasakrovaťpozabíjaťpohlušiťpobiťpomlátiť (hromadne zabiť) • expr. porúbať (v boji, sečnou zbraňou): zbojníci všetkých porúbalidobiťdoraziť: dobiť divú zvervoj. zdecimovať (z trestu zastreliť každého desiateho) • popraviť (zabiť na základe rozsudku smrti) • zastreliť (zabiť strelou) • zarezaťpodrezať (zabiť prerezaním hrdla) • obesiť (zabiť vešaním) • otráviť (zabiť jedom) • zaklaťzapichnúť (zabiť bodnutím) • zaškrtiťuškrtiťzadláviťzahrdúsiťzadusiťzadrhnúť (usmrtiť zovretím hrdla al. tlakom na dýchacie cesty) • zried. zamoriťumučiť (mučením): v táboroch umučili mnohých nevinnýchpomárniťexpr. potĺcť (postupne, viac bytostí zabiť)

2. tlačením vraziť niekam • zatĺcťvbiťvtĺcťzahlobiť: zabiť, zatĺcť klinec do hrady; vbiť, vtĺcť kolík do stenyzried. zarúbiť (Tajovský)zaraziťzapustiť: zaraziť, zapustiť stĺp do zemepozatĺkaťpozarážaťpovtĺkaťpozabíjať (postupne)

3. p. premárniť 4. p. rozbiť 1 5. p. zničiť 1 6. p. zahnať 2


zadebniť uzavrieť doskami, latami • zalatovaťolatovaťolatkovať: nepoužívaný oblok zadebnili, zalatovali, olatovalizadoskovať (zakryť doskami) • obiť (pokryť pribíjaním): chatu obiť plechom, doskamislang. zašalovať (obložiť doskami) • zatĺcťzabiť (uzavrieť vbíjaním klincov do dosák): zatĺcť, zabiť vedľajší vchodzabarikádovať (zatarasiť barikádou): zabarikádovať obloky, dverezaplombovať (opatriť plombou): zaplombovať vagón


zahnať 1. silou al. niečím nepríjemným, nežiaducim prinútiť vzdialiť sa • odohnať: zahnať, odohnať vlka od košiarazatlačiťexpr. odprášiťodraziť (v boji): nepriateľa zatlačili za mesto; odprášiť, odraziť vojskozapudiťodpudiťzaplašiť: zaplašiť, zapudiť vtáky streľbou; dážď nás zapudilzavrátiť (prinútiť k návratu): zavrátiť ovcepozaháňaťpoodháňať (postupne zahnať) • pozavracať (viackrát, viac jedincov): pozavracať statok

2. spôsobiť zánik, zmiznutie niečoho, prekonať niečo nežiaduce • zapudiťodpudiť: zahnal, zapudil myšlienky na neúspechpotlačiťpremôcť: potlačil, premohol náhly príval zlostiodvrátiťrozptýliťrozohnaťrozplašiť: odvrátiť nešťastie, obavy; rozptýliť pochybnosti, podozrenie; rozplašiť zlý senexpr. zried. zabiť: nevie, ako zabiť nuduzbaviť sa: chce sa zbaviť spomienky na rodinnú tragédiu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

biť, bije, bijú rozk. bi nedok.

1. (na čo, do čoho, o čo, po čom i bezpredm.) spôsobovať údery (obyč. nárazom), udierať, narážať na niečo, búchať: b. kladivom na nákovu, b. päsťou do stola, na stôl, b. hlavou o múr, do skaly, voda bije o brehy, do brehov; bil palicou po kameňoch (Urb.); sukne bijú o sáry čižiem (Vans.); bije do taktu päsť o päsť (Ráz.); Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú. (J. Mat.); blesky bili krížom-krážom (Al.); srdce mu (jej) prudko, hlasne bije; tepna zimnične bila (Kuk.); V sluchách mu bije rozbúrená krv. (Kuk.) Pomaly začala biť krv do jeho bledej tvári (Kal.) prúdiť; hodiny bili desať, dvanástu i neos. bije, bilo dvanásť; bilo vlakové návestie (Rys.); pren.: prsty vetrov bijú na lutnu (Kost.); Slová bili do duše, rozbíjali pokoj. (Hor.) Do nosov bil zápach spaľovaných knôtov (Fr. Kráľ) bolo cítiť zápach

vie, vedel, uhádol, koľko bilo aká je situácia, o čo ide; bije jeho (jej) posledná hodina hrozí mu (jej) smrť; biť na poplach robiť rozruch; niečo bije do očí je to veľmi nápadné;

2. (koho, čo) údermi spôsobovať niekomu al. niečomu bolesť, udierať, tĺcť; trestať bitkou: b. deti, b. psa, koňa bičom, palicou, rukou, trestať niekoho bitím, b. niekoho po chrbte, po hlave, po nohách; hovor. b. niekoho ako koňa veľmi; začala radom biť chrbty kravám (Tim.); pren. ľud náš úbohý, bitý biedami (Chal.); pren. Dosť, čo ho osud bije — i onaproti nemu povstať? (Kuk.)

3. (na koho, na čo, do čoho, zried. i čo, kam) robiť narážky, útočiť, dorážať, napádať niekoho, niečo (v reči): Hovorila to s takou silnou narážkou, že som hneď uhádol, na čo bije. (Kuk.) Farár bil tuho na učiteľa, aby jeho škola bola prvá. (Taj.); začal biť do obecného výboru (Ráz.); Ona už vie, kam on bije. (Kuk.) Pravdu nevoľnej sedlače zastával a krivdu panskú bil. (Vlč.)

4. zried. (čo) zabíjať, rozbíjať, ničiť: Budete nám sliepky biť — há? (Ráz.) Keď i nebije obloky, stvára divé kúsky. (Vaj.)

5. zried. b. klince zabíjať, zatĺkať: Načo bijete klince do dverí? (Stod.)

6. zried. (čo) odbíjať, odrážať: Mladenci, ba i ženači, rozdelení na dva tábory, bijú loptu, lenže nie drúkom, ale dlaňou. (Kuk.)

7. zastar. (čo) raziť peniaze, udierať na niečo čísla: b. mince (Kuk.); Tebe by desať mincovní nestačilo a čo by v komore bili. (Kuk.) Bil som čísla na úrezy. (Taj.)

8. zastar. b. boj bojovať, zvádzať boj: Deti národa také smelé a slávne boje bili. (Taj.)

9. kart. slang. prebíjať: osma bije sedmu;

dok. k 2 zbiť, nabiť;

k 4 zabiť, rozbiť, k 5 zabiť, k 9 prebiť

|| biť sa

1. (bezpredm. i s kým o čo, za čo, za koho) zvádzať boj, bitku medzi sebou al. s niekým, zápasiť, ruvať sa; bojovať zbraňami: chlapci sa bijú; Keď sa páni chcú biť, nech sa bijú, ale nám nech dajú pokoj. (Urb.) Ľudia sa bijú o každú kvapku vody. (Dobš.) Biť sa budú o ňu (o Milku), áno (Stod.) bude vzácna; b. sa udatne, statočne, ako lev; Kto sa chce biť, musí tam byť. (prísl.) Poď sa biť! výzva bitkárov; bratia sa bili medzi sebou; Vlk sa bije zubami, orol drápmi, nohami. (Bedn.)

b. sa do poslednej kvapky krvi, do posledného dychu veľmi udatne;

2. (za koho, za čo) bojovať (nie zbraňami), veľmi sa usilovať o niečo: b. sa za pravdu, za slobodu, za práva ľudu; Ja sa bijem za kus chleba pre chudobných židov. (Ráz.)

3. (do čoho, o čo) narážať, vrážať, udierať sa: chrústy sa bili do steny (Tim.); haluz o haluz sa bije (J. Kráľ); b. sa čelom o zem

b. sa v prsia, do pŕs a) pri modlení, b) veriť sa, dušiť sa;

dok. k 1 pobiť sa


zabiť1, -bije, -ujú, -bitý, rozk. -bi dok.

1. (koho) násilne zbaviť života (obyč. nejakým vražedným nástrojom), vziať niekomu život, zavraždiť, prípadne nešťastnou náhodou zapríčiniť smrť, nešťastne usmrtiť: úmyselné zabitie (človeka); Prijali to ako strašný úder zabiť týchto dvoch ľudí. (Tat.) Strom ho zabil v hore. (Tim.); neos. Jána ožratého zabilo v bani. (Rys.); pren.: Pravdou možno zabiť (Greg.) zaviniť smrť niekoho; človeka, v ktorom zabili lásku (Barč) potlačili, zničili; hýrením si človek svedomie nezabije (Jes-á) neumlčí. Ja ťa (ho, ju) zabijem! vyhrážanie, hrozba. Ak to starý počuje, ten ťa na mieste zabije. (Kuk.) Bodaj ho (ťa) hrom zabil! kliatba, zakliatie; pren. hovor. expr. Mamka ma išli zabiť (Vám) v hneve ma veľmi bili al. hrešili.

hovor. expr. Hľadí na mňa ani čo by som mu otca zabil nenávistne. Čo by si ma zabil, čo ma zabiješ v nijakom prípade, za žiadnu cenu, vôbec nie; spí, akoby ho zabil tuho, tvrdo;

2. (čo) zbaviť násilne života nejakého živočícha (zviera, hmyz ap.) (zaklatím, zastrelením, zadlávením ap.): z. zviera, brava, z. sliepku, jalovicu, psa, z. muchu

hovor. expr. z. jednou ranou (jedným úderom) dve muchy naraz vybaviť, vykonať, urobiť dve veci; hovor. expr. z. capa povedať al. urobiť niečo nerozmyslene, prenáhlene, hlúpo, prenáhliť sa; Ešte vlka nezabili, už na jeho kožu pili (porek.) o predčasnej, prenáhlenej radosti.

3. hovor. (čo) rozbiť, roztĺcť: t. hrniec, tanie, fľašu, pohár ap., z. oblok, z. vajce;

4. expr. (čo) neužitočne stráviť čas, premárniť, premrhať istý čas: z. čas; (otec) zabil štyri mladé roky na vojne (Hor.);

5. (čo) zahnať, zapudiť, rozptýliť; premôcť, potlačiť: Aby sme nudu zabili, pustili sme sa do karát. (Jes.)

6. hovor. expr. (koho) zapríčiniť niekomu neúspech, škodu, ujmu, poškodiť; hmotne, existenčne zničiť: Mňa tie tri groše nezabijú. (Kuk.) Pochopil hneď, žeh o veľká dielňa zabije. (Žáry) Týždnik vydržať by ťa vari nezabilo? (Žáry)

7. (čo) fyzicky zničiť, znivočiť, zahubiť; ubiť: chinín zabije baktérie; Ak si lepší cit prepije, zabije, nebude dobre ani doma. (Taj.) Zabil si kus života v „majnách“, ale aspoň vieš, prečo? (Urb.)

8. kart. slang. (čo čím) dať vyššiu kartu, prebiť: z. (napr. eso) tromfom;

nedok. zabíjať1, -a, -ajú

|| zabiť sa

1. násilne si spôsobiť smrť, vziať si život, spáchať samovraždu, prípadne nešťastnou náhodou sa usmrtiť: za. bili sa z lásky (Min.); Vraj sa potom zabila, lebo ju muž klamal. (Švant.) Tak som sa bála o starého otca, že spadne a zabije sa. (Janč.)

hovor. expr. išli sa zabiť, boli by sa zabili, mali sa zabiť za niečím, za niekým o bezhlavom počínaní pri snahe niečo dosiahnuť;

2. hovor. rozbiť sa, roztĺcť sa: Pohár s cvengotom spadol jej z rúk a zabil sa na dlážke. (Tim.)

3. utrpieť veľkú ujmu, zničiť sa, znivočiť s: Zabila sa, zničila mravne i telesne, aby som sa ja dostal vyššie. (Urb.);

nedok. zabíjať sa


zabiť2, -bije, -bijú, -bitý, rozk. -bi dok.

1. (čo do čoho) zatĺcť, vbiť niečo ostré niekam: z. klinec, klin do steny, z kôl do zeme; Zabil do podošvy drevený klinček. (Vaj.)

expr. z. klin do zeme spadnúť na zadnú časť tela (napr. pri pošmyknutí);

2. (čo čím) zatlčením klincov ap. niečo pripevniť, pribiť, zatĺcť: Zabili dvere klincami. (Chrob.) Okno zabije plechom. (Taj.) Zabite ho (krčah) špuntom! (Kuk.);

nedok. zabíjať2, -a, -ajú


zabiť3, -bije, -bijú, rozk. -bi dok. kniž. zried. (o zvone) udrieť, zaznieť, začať biť: Lež keď polnoci zvon zabije. (Hviezd.)

zabiť dk
1. koho usmrtiť niekoho, vziať život niekomu práv spáchať vraždu, zavraždiť niekoho: kmotra sweho oblupil mezy Bystryczy a zamkem Bystriczy a chtiel geho zabiti (ŽK 1468); nezabigess, czo gest to? (BAg 1585); kdiby muog vcžen tehdass nebil priskocžil na pomocz, assda by mne y bil (Balon) zabil (ZVOLEN 16. st); kdy na Rowney hore zabyly komaromskeho kramare (B. ŠTIAVNICA 1613); z nenawisti Kain Abele, bratra sweho, na poli zabil a zamordowal (TC 1631); že on nikoho any neozbigal, any nazabil (BELÁ 1664); lebo ya njekoho, alebo mna njekdo zabige (LACLAVÁ 1718); secreto occidit: tagňe zabil; prope funeratus arboris ictu: toliko že ho tam nezabilo drewo (KS 1763);
x. pren náb kolko ge na nebi hwiezd, abi nassu katoliczku wieru tolko hromou zabilo (PRIEVIDZA 18. st) zničilo; aby Kristus v gich ditkach obra dabla zboril, stariho Adama zabil a obraz Boži obnovil (SS 18. st) našu hriešnosť odstránil
L. otce swého z koňa zrazil a na zemy sekerů hrdlo podťal, a tak na smrť zabil (P. ĽUPČA 1730) usmrtil; suffocare urbem fame: mesto z hladem zabiti (KS 1763) vyhladovaním zničiť, umoriť
F. v nadávkach: aby te hrom zabyl anebo kat dolu mestom wyedol pro tyeto twe rečy (S. ĽUPČA 1619); zloreči a preklina, že abi ho perom zabil s takim zbožim, gako mi meleme (MENGUSOVCE 1760); lew čloweka raz zabige, žena dluho hryze (GV 1755) postupne ho trápi (až na smrť)
2. čo usmrtiť niečo (muchu, hada), obyč. však s cieľom konzumácie (brava, kravu ap.), ale aj iného využitia (kože, kostí ap.): obstawil mu byl rzeměslo skrze neyaku owczy, keruz gest bil wuol probodl a zabil (ŽILINA 1558); synowy pak gieho Yanowy tolikez na oczy nawrhal, zieby psa zabil (ILAVA 1632); gezly njekde nyečo zo žirniho dobitka muožu dostat, že puogdu zabit na meso (KRUPINA 1741); kozu zabyges, kosska ty bude na zasteru (CA 18. st); plastr ucineny zo semjaczka a sze szoku polinoveho spolu zmiszay, zabige glisty (RG 18. st)
L. o tem, ktoz psa zabige do smrti (ŽK 1473) ubije na smrť
F. darmo jest psa krmit, na slaninu zabit, ze psa bývá vždycky pes (BV 1652) o zbytočnom úsilí
3. náb koho, čo odmietnuť niekoho, vylúčiť z účasti na niečom: uťekaj od wsseho hrichu ako od zleho hada, hrich te pripustit ku sebe, tess y zabit žada (GV 1755)
4. čo rozbiť, zničiť, poškodiť niečo: išlo dievča pre vodu, cez zemanskú zahradu, prišel pán, zabil džbán, aha, mhm, zabil džbán (RL 16. st);
x. pren bogte se toho, ktery má moc telo y dussu zabiti a poslati do ohňa pekelného (BlR 18. st) zatratiť
5. čo kam vtĺcť, zatĺcť, zatlačiť, vtlačiť niečo niekam: rada, aby krawy mleko nestratily: kdy se otely krawa, udelag hluhowy (!) kuol a zabywsse tam do zeme, kde se otely krawa (LR1 17. st); wo troch neb stiroch mistach prowrtag diru do stromu na tri palce zhlbeg, gednu proti druheg, a zabi do nich klin drewa s borowičky (PR 18. st)
6. čo uzavrieť, zadebniť niečo: kdy pryssiel domow, dal Pirosska Pawlu swich wčiel osem kbolow anebo klatow zabiti (BZENICA 1654); nech se zatim dno wložy, sudek zabige a zabedny (NN 18. st)
7. koho do čoho, čo do čoho vložiť, umiestniť niečo al. niekoho do niečoho: in robur te mittam: do kladi teba wsadjm, zabigem (KS 1763) urobím nehybným; na zemi na mnohé ostré strepi dal ho položit, do klady zabigjce nohy geho (WP 1768)
8. čo nabiť, naplniť (muníciou), pripraviť k streľbe niečo: tormentum statuere: delo zabiti (LD 18. st); zabíjať ndk
1. k 1: Markowa zena hned wolala: neday, prawy, zabyyath, neb mne Ssczasny Zalusky zabythy chcze (P. BYSTRICA 1562 E); abychom žadneho nezabigeli (BAg 1585); Anna Karmanja ginich nepoznala, toliko Banaca, a protoz wolala abi geho nezabigalj (ILAVA 1640); VI. Nyezabijaj. VII. Nyetzudolos. VIII. Nyekradnyi. (MCa 1750); kôl Betlehema behalyi, malé dzetzi zabijalyi, ottze, matki zarmutzilyi (HPS 1752); solstitialis morbus: takowá nemoc, která za geden deň zabjgá čloweka (KS 1763);
x. pren náb modlj se za tjch, kterj ho (Krista) zabigagu (WP 1768); o, Králowná, která kacyrstwo gednokaždé zabigass y lámess temnice (BlR 18. st) ničíš; ty ale kdiz hrassyss, krizugess a zabigass ho (Krista), yuss oslaweneho (MiK 18. st) spôsobuješ mu trápenie
2. k 2: dobitek zabigeti mely masary (P. BYSTRICA 1506); k tomu žadny z mistrov nema slobody, aby v dome zabijal, než toliko v bitunku k tomu spusobenemu (CA 1615 E); (kňaz) obetowat bude na tom mjste, kde obyčag bywá zabjgati obet pálenú (KB 1757); cesnek plany zabiga hlisti, žene moč, staweni čas mesaca ženskeho naprawuge (Zel 18. st)
3. k 4: caedo: bigem, zabigam, sslahám, rubem, sekám, lámem kameň (KS 1763); kazdi trunek mirne a wedle wule naturi užiwani, we swich wlastnostech prospessni gest, zbitečni ale a mnohi požiti kazj, mori a zabiga (PR 18. st)
4. náb spôsobovať, zapríčiňovať niečo, vyčleňovať z účasti na spasení, trestať zatratením, zatracovať: gakowym, prawy, spusobem malé hrjchý zabigagj? (SK 1697); hrjch smrtedlnj dušu čloweka zabygá (PW 1752); proč newihadzugess ged ze srdca, ktery te hryze a dussu zabyga? (GK 1779)
5. k 6: Jano Pacnár stít zabigal v panskom dome (HRANOVNICA 1779-80)
6. čo rozkladať, stavať niečo (stany zatlčením kolov), utáborovať sa: w mnohých tisýcech hussarstwo, pěchota s radostj mnohau zabjgeli ssátry, k warenj gjdel ohně kládli, watry (MKH 1799); zabíjavať frekv k 1: proč to tela Job zabijáwal pred njmi w domě gednoho každého? (MP 1718); zabiťi: occidere. Zabjgawati idem frequent. (PD 18. st); zabiť sa dk spáchať samovraždu: conscisco: sebe samého wědomě zabiti (WU 1750); supplicij metu perfusus: polakany, že se zabige; transegit se gladio: zabil seba mečem; orbare se luce: seba zabiti (KS 1763); zabíjať sa ndk
1. náb spôsobovať si smrť, napomáhať, prispievať k svojmu zatrateniu: pojicio (!) animam: zabjgám se (KS 1763); wssecy sa zabigate, gakožto stenj naklonené a zdj zrucené (BlR 18. st)
2. podceňovať sa: statuo de me: zabigám se, mysljm o sebe nečo zlého (KS 1763)

zabiť zabiť zabiť_K1_1 zabiť zabiť_K1_2 zabiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

ani zabiť, ani predať tuer ni de les vendre
hanba ma môže zabiť honte pouvait me tuer
milovať a že zabijem aimera et que je tuerai
povedal, že som zabil dit que j'avais tué
prečo chcete zabiť pána pourquoi voulez -vous tuer monsieur
ste ju zabili, kapitán l'avez tuée, capitaine
tuleňa, čo ste zabili phoque que vous avez tué
zabije ako môj manžel tue comme mon mari
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu