zabehnúť1, -ne, -nú, -hol dok.
1. (kam) behom sa rýchlo dostať na nejaké miesto, rýchlo zájsť niekam: (Kravy) mu nikdy ďaleko nezabehli. (Zgur.) Gazdiná vrtko vstala a zabehla za roh domu. (Min.) Slúžka ledva vládze zabehnúť do stajne. (Al.) Neznámy bol zabehol na nedobrý chodník (Kuk.) odbočil. Jeleň dávno zabehol do druhého chotára. (Hor.); hovor. z. do škody (o pasúcom sa dobytku al. hydine) spôsobiť škodu na úrode: Od neho sa ako chlapča priúčal pásť a zavracať statok, aby mu nezabehol do škody. (Skal.)
2. zried. s vozidlom zájsť niekam: Len na piaď zabehnúť vľavo, a voz by sa bol zrútil do potoka. (Vaj.)
3. (čím i bezpredm.) dostať sa niekam rýchlym pohybom, posunutím niečoho (napr. prstov, rúk ap.): Ruky nevynechajú ani jeden kútik priehlbinky, kde by nezabehli prstami. (Švant.) (Mašlička) bola mu zabehla až hne k uchu. (Kuk.); pren. No i ta zabehli bez namáhania oči (Švant.) pozreli. Zabehla som mysľou ku školskej tabuli (Fig.) pomyslela som si na ňu.
4. (do čoho) vniknúť do hbĺbky, zarezať sa, vbehnúť: nôž zabehol do chleba;
5. hovor. (kam i s neurč.) na chvíľu, nakrátko sa vzdialiť, obyč. s cieľom vybaviť, zariadiť niečo, odskočiť, odbehnúť, zaskočiť: Solan zabehol do chaty po ďalekohľad. (Bedn.) Aj materi stačila zabehnúť pomôcť. (Švant.) Zabehla domov pozakrývať deti. (Taj.) S adresami vo vačku zabehol do Bratislavy. (Urb.)
6. šport. (čo) pretekárskym behom absolvovať, zdolať niektorú z atletických disciplín: z. stovku za 10 sek.; z. dvojstovku, štvorstovku za vynikajúci (výborný, skvelý ap.) čas; z. čas docieliť náležitý čas v určitej disciplíne; z. (napr. stovku) pod limit nedosiahnuť potrebný čas;
7. (do čoho) dostať sa, dospieť, zájsť, ocitnúť sa v niečom: z. do absurdnosti, do pochybností ap.; Nevdojak zabehol do politiky. (Urb.);
nedok. k 1-5, 7 zabiehať1, k 1, 7 i zabehovať, -uje, -ujú, k 1-6 i zabehávať1 i zabehúvať, -a, -ajú
zabehnúť2, -ne, -nú, -hol dok.
1. hovor. (komu) vzpriečiť sa, uviaznuť, ostať v hrdle (o jedle), zaskočiť: Chlapcovi zabehol kus konzervy v hrdle, rozkašľal sa. (Min.); neos. Adamovi len-len že nezabehlo od smiechu. (Urb.)
2. (čím) zaliať sa, podbehnúť: Tvár Ilčíčky zabehla zlovestným rumencom. (Urb.) Oči potom zabehli mu slzami. (Urb.) Gamby zabehli lepkavou slinou. (Fr. Kráľ) oči krvou zabehnuté (Kal.);
nedok. zabehávať2, -a, -ajú i zabiehať2, -a, -ajú
|| zabehnúť sa1 nár. zadrhnúť sa, zadáviť sa: Ak by sa ovca zabehla, obec nehradí škodu. (Kuk.);
nedok. zabiehať sa1 i zabehávať sa1
zabehnúť3, -ne, -nú, -hol dok. (čo) uviesť niečo do správneho chodu, do normálnej činnosti, zabehať;
nedok. zabehávať3, -a, -ajú
|| zabehnúť sa2 dostať sa do správneho chodu, do normálnej činnosti, zabehať sa; činnosťou, prevádzkou stať sa bežným, zautomatizovať sa, vžiť sa;
nedok. zabiehať sa2 i zabehávať sa2, -a, -ajú
zabiehať1, -a, -ajú nedok.
1. (kam) behom s rýchlo dostávať na nejaké miesto, rýchlo zachádzať niekam. z. do lesa, do parku; z. za dom; Chvostík zabieha, nevidieť ho (Ondr.); odbieha; pren. A čože ty, Žofa, vari len nezabiehaš? (Fr. Kráľ) nechodíš na zálety.
2. (kam) na chvíľu, nakrátko sa vzďaľovať, obyč. s cieľom vybaviť niečo, odbiehať, odskakovať s nejakým cieľom: Kupecký rád zabiehal medzi veselú študentskú čeľaď. (Zúb.)
3. (čím i bezpredm.) dostávať sa niekam rýchlym pohybom, posunutím (napr. prstov, rúk ap.); pren. mysľou zabieha do minulosti (Vaj.) spomína, premýšľa o minulosti; Krásne oči dychtivým pozorom zabiehajú ta (Tim.) pozerajú.
4. (do čoho i kam) vnikať do hĺbky, zarezávať sa: mráz zabieha pod nechty (Zúb.) zachádza;
5. zried. (kam) siahať, vybiehať, tvoriť výbežky: napravo, kde sa Šedé hory končili, vlastne zabiehali ďalej k poludniu (Vaj.);
6. (s predl. do) nadobudnúť, získavať, dostávať určitú farbu: Gamby mu do modra zabiehajú. (Al.) Poniektoré strapce včasného hrozna zabiehajú do žlta. (Al.)
7. (do čoho) dostávať sa, zachádzať, ocitať sa v niečom: veľmi rázny, zabieha až do divosti (Stod.); Spisovateľka vraj zabieha do technických podrobností. (Tat.);
dok. k 1-4, 6 zabehnúť1