Slovenské slovníky

baviť sa -ví sa -via sa bav sa! -vil sa -viac sa -viaci sa -venie sa nedok. 1. ▶ nachádzať zábavu, príjemné rozptýlenie (v spoločnosti); oddávať sa smiechu, veselosti; syn. veseliť sa, zabávať sa: hlučne, výborne sa b.; publikum sa dobre bavilo; Pri stole sa bavili profesori. Hlaváč rozprával vtipy. [J. Sedlák]
2. (s kým, s čím; čím) ▶ krátiť si čas zaujímavou činnosťou, zaoberať sa niečím pre potešenie, rozptýlenie; syn. hrať sa: b. sa s deťmi; b. sa čítaním, pozorovaním okolia; chlapci sa bavia s loptou; Bavili sme sa ako pionieri, ďalekohľadom sme obkúkali dievčenský blok naproti. [V. Klimáček]; Traja mládenci sa bavia tým, že medzi zaparkovanými autami rozbíjajú fľaše. [LT 1998]
3. expr. (o kom, o čom; s kým; ø) ▶ vymieňať si názory na problémy, nenútene, veselo al. so zaujatím sa zhovárať, debatovať: živo, priateľsky sa b.; b. sa o futbale, o deťoch, o móde; nik sa s ním nebaví; bavme sa o niečom inom; žiaci, prestaňte sa b.!; Bavila sa po maďarsky so svojimi kolegyňami. [R. Sloboda]
4. ▶ zdržiavať sa niekde al. s niečím; (zbytočne) strácať čas: nemám čas sa tu s tebou b.; Ani Adelka sa nechcela dlho baviť, aby v Zemianskom Podhradí nemali o ňu obavy. [Ľ. Zúbek]; Odhadol, že tu nemá významu dlhšie sa baviť. [J. C. Hronský]
▷ opak. bavievať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. k 1, 2, 4 ↗ zabaviť sa, k 1 i ↗ pobaviť sa

baviť -ví -via bav! -vil -viac -viaci -vený -venie nedok. 1. (koho (čím)) ▶ (o ľuďoch) poskytovať zábavu, spôsobovať rozptýlenie, veselosť; syn. zabávať: b. spoločnosť, publikum vtipmi; V kaštieľoch ju radi vídali, lebo hlavne pánov vedela baviť. [A. Lacková-Zora]; Rozhoduje sa, či ostať strážiť, alebo ísť k ohňu, kde baví žobrák jeho spoločníkov. [P. Glocko]
2. (koho) ▶ (o veciach, o nejakej činnosti) poskytovať potešenie; uspokojovať záujem; syn. tešiť, zaujímať: čítanie, šport ho baví; hra ich prestala b.; Nemohla zaspať, dokiaľ som nebol pri nej, schudla, nebavila ju robota. [R. Sloboda]; Súbor profesionálov, ktorých spoločná práca baví a vzrušuje. [InZ 2000]
3. (koho) ▶ oberať o čas; syn. zdržiavať: nebav ma už toľko
▷ opak. bavievať -va -vajú -val; dok. k 1, 3 ↗ zabaviť, k 1 i ↗ pobaviť

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

pohrať sa na chvíľu sa zamestnať hrou • zahrať sa: deti sa pohrali, zahrali na dvore • pobaviť sa • poihrať sa: pobaviť sa s vláčikom, bábikou; poihrať sa s dieťaťom • det. pobavkať sa: pobavkali sa s novou hrou • zabaviť sa (stráviť čas zábavou): rád sa zabaví dominom

potešiť sa pocítiť radosť, potechu z niekoho, niečoho • zaradovať sa: potešili sa mu, zaradovali sa mu ako rodine; jeho srdce sa tomu potešilo, zaradovalo sa nad tým • zried. zatešiť sa (Kalinčiak) • rozradovať sa • naradovať sa • rozradostiť sa • rozradostniť sa: z rodinných udalostí sa celý rozradoval, rozradost(n)il • poradovať sa (trochu sa potešiť) • rozveseliť sa • obveseliť sa: dievčence sa idú do spoločnosti rozveseliť, obveseliť • zabaviť sa • pobaviť sa • rozptýliť sa (zbaviť sa zlej nálady, smútku zábavou): pri hudbe sa dobre zabaviť, rozptýliť; na žarte sa všetci zabavili, pobavili • rozjariť sa • rozihrať sa • rozžiariť sa • rozjasať sa • poet. rozplesať sa (veľmi sa potešiť z niečoho): rozjarili, rozžiarili sa nad synovým úspechom • rozohriať sa • oblažiť sa: rozohriať sa, oblažiť sa lúčom nádeje • kniž. zastar. ukochať sa: jeho oko sa ukochá malebným krajom

potešiť 1. poskytnúť útechu (v zármutku, trápení a pod.) • utešiť: potešiť, utešiť pozostalých, trpiacich • rozhovárať (nedok.) (rozptyľovať chmúrne, pesimistické myšlienky): rozhováral priateľa, aby si z toho nič nerobil

2. spôsobiť niekomu radosť, potechu; urobiť veselým, radostným • rozradovať • rozradostiť • rozradostniť: vaša odpoveď ma potešila, rozradost(n)ila; aj maličkosť ju vie potešiť, rozradovať • rozveseliť • obveseliť: pohľad na deti ju vždy rozveselí, obveselí • rozihrať • rozjariť • zried. rozjasniť (priviesť do veselej, radostnej nálady): rozihrať, rozjariť spevom celú spoločnosť • rozohriať • oblažiť: rozohriať, oblažiť srdce, myseľ • pobaviť • zabaviť • rozptýliť (zbaviť zlej nálady, smútku): dobrá kniha najlepšie zabaví, pobaví, rozptýli

rozptýliť 1. spôsobiť rozšírenie po okolí • rozprášiť: rozptýliť, rozprášiť dezinfekčný prostriedok • rozstreknúť • rozprsknúť • rozprskať (prudko rozptýliť): rozprskla sprej po izbe • rozosiať • rozsiať (rozptýliť siatím): roz(o)siať semeno; pren. osud nás rozsial po svete • rozviať (fúkaním): vietor rozvial mraky • porozptyľovať (postupne)

2. spôsobiť rozplynutie niečoho • rozohnať: slnko rozptýlilo, rozohnalo hmlu • porozptyľovať • porozháňať (postupne)

3. zbaviť niekoho zlej nálady, smútku • zabaviť • rozveseliť: rozptýlil, zabavil, rozveselil celú spoločnosť • pobaviť • potešiť: jeho rozprávanie ju potešilo • rozobrať • prebrať • vzpružiť • osviežiť (zbaviť ochabnutosti): spomienky mu rozobrali, osviežili myseľ • rozjariť (vo veľkej miere rozveseliť): víno ho rozjarilo • porozptyľovať (postupne, viac ľudí)

4. p. rozohnať 1 5. p. zahnať 2

rozveseliť sa stať sa veselým • obveseliť sa • zveseliť sa: pri hudbe sa spoločnosť rozveselila, obveselila • rozradostiť sa • rozradostniť sa • rozradovať sa • rozjariť sa • rozjasať sa: víno ich rozradostnilo, rozjarilo • rozjasniť sa • rozžiariť sa • rozihrať sa: tvár sa jej rozjasnila, rozžiarila; oči sa jej rozihrali • zaveseliť sa (krátko sa veseliť) • rozptýliť sa • pobaviť sa • zabaviť sa • potešiť sa (rozveseliť sa pri nejakej zábave): pri hre sa rozptýlil; pobavil sa na žartoch; zabavil sa s priateľmi • poet. rozplesať sa • expr. zried. rozjasotať sa • kniž. zastar. rozkochať sa (Hviezdoslav) • zried. zveselieť

zabaviť sa 1. stráviť čas zábavou, hrou, žartovaním a pod. • pobaviť sa: rád sa zabaví, pobaví na diskotéke • rozptýliť sa • rozveseliť sa (zbaviť sa zlej nálady, vypätia a pod. nejakou príjemnou činnosťou): po robote sa ide rozptýliť von; Ako vás mám rozveseliť? • pohrať sa • zahrať sa (chvíľu sa zamestnať hrou) • expr. pobavkať sa (obyč. o deťoch) • expr. polaškovať (si) • požartovať (si) • hovor. expr. pošpásovať (si) (veselo, žartmi sa zabaviť) • potešiť sa (chvíľu prežívať pocit radosti): potešil sa s návštevou • pozabávať sa (chvíľu sa zabaviť): pozabávať sa s kamarátkami • expr.: zahýriť si • vyraziť si • fraz. vyhodiť si z kopýtka (oddať sa bujnej, neviazanej zábave): mladí si šli zahýriť, vyhodiť z kopýtka • hovor.: zamulatovať si • zaflámovať si (zabaviť sa pri výdatnom pití alkoholu) • vyzabávať sa (dosýta sa zabaviť)

2. priveľa času venovať niečomu, obyč. namiesto inej potrebnej činnosti • zdržať sa • stratiť čas: zabavili, zdržali sme sa u susedov; stratil som s tebou veľa času, zabavil si ma • pribaviť sa (ostať dlhšie ako treba): pribaviť sa s kamarátmi

zabaviť¹ porov. baviť 1, 3, p. potešiť 2

zabaviť² p. skonfiškovať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

baviť, -í, -ia nedok. (koho)

1. spôsobovať niekomu zábavu, veselosť, rozveseľovať: Človek najlepšie baví seba i druhých, ak ich baví. (Kuk.); bavil panie v ich oddelení (Jégé);

2. vzbudzovať niečí záujem, zaujímať, tešiť: hudba, umenie, šport ho baví; nič ho nebaví

● hovor. už ma to prestáva b. strácam záujem, trpezlivosť;

3. zdržiavať niekoho v nejakej činnosti, brať niekomu čas: b. niekoho v práci, pri vykonávaní povinnosti, nebav ma nezdržuj ma;

opak. bavievať, -a, -ajú;

dok. k 1, 3 zabaviť, k 1 i pobaviť

|| baviť sa

1. (bezpredm., čím, na čom i s kým) robiť niečo pre svoju radosť, veseliť sa, hrať sa, zabávať sa: Spravili veľkú hostinu a bavili sa veselo. (Dobš.) Rozkošne sa bavia spolu sestrička s bračekom. (Šolt.) Bavili sa rozličnými klebetami a inými pletkami. (Jégé) Nedávno sa tu ešte s chlapci bavil. (Kuk.) Bavili sa na výjavoch, ktoré poskytovalo mesto. (Kuk.); b. sa na cudzí účet; b. sa na zbojníkov (Krno), nár. o zbojníkov (Ráz.); b. sa na schovávačku (Chrob.);

2. (bezpredm. i s čím, s kým) zdržiavať sa niekde al. s niečím: dlho sa niekde baviť; Urob si všetko dobre na mieste, nebude sa ti treba baviť na ceste. (Kal.); nebavil sa dlho s obedom (Vaj.); hovor. nemám čas (kedy) sa s tým, s tebou ap. baviť zdržovať sa, zaoberať sa; bavila sa s ihlovou maľbou (Jégé);

opak. bavievať sa;

dok. zabaviť sa, k 1 i pobaviť sa

zabávať, -a, -ajú nedok.

1. (koho, čo i bezpredm.) poskytovať, spôsobovať niekomu pobavenie, potešenie, radosť, veselosť, rozveseľovať, baviť: z. hosťov, z. spoločnosť; Kaňa zabával dvoch pisárov anekdotami. (Vaj.) (Fraňo) vedel výborne zabávať. (Urb.) (Cestopis) poučuje i zabáva. (Vlč.)

2. (koho) zdržiavať niekoho z nejakej činnosti, okrádať niekoho o čas, baviť: Povedala jej otvorene, aby ju nezabávala, že má robotu. (Švant.) No ja už pôjdem, nebudem vás zabávať. (Kuk.);

dok. zabaviť

|| zabávať sa

1. (s čím , s kým i bezpredm.) tráviť čas hrou, žartovnými, veselými rozhovormi, účasťou na zábavnom podniku ap., robiť niečo pre svoje pobavenie, veseliť sa, baviť sa: Jeho deti zabávali sa vo dvore na pažiti (Kuk.) hrali sa. Našiel vo vrecku fajku a s tou sa začal zabávať. (Taj.) Mládežníci robili silvestrovský program, všetko sa výborne zabávalo. (Sev.); zabávajúca sa spoločnosť; pren. Čestný človek sa so srdcom dievčaťa nezabáva (Tim.) falošne nedvorí.

2. (ny čom, na kom) mať potešenie z pomykova, z rozpakov, z nepríjemného položenia iného, byť škodoradostný. Drndík sa na jeho rozpakoch dobre zabával. (Hor.) Ľudia sa na tom zabávali, keď mohli dať malému drotárovi fajčiť. (Tomašč.)

3. expr. (s kým, s čím, i bez. predm.) veľa sa zaoberať, zdržovať sa zaveľa, strácať čas: Teraz niet času zabávať sa so škodlivými ľuďmi. (Min.) Nemôžeme sa pri tomto dlhšie zabávať, k čomu tu i tak miesta niet. (Štír);

nedok. zabaviť sa

zabaviť¹, -í, -ia dok. práv. zastar. (čo) zexekvovať; skonfiškovať, zhabať (napr. majetok, veci a pod.): Spomenul si na tlačiarničku, ktorú zabavili tesne po jeho príchode. (Karv.);

nedok. zabavovať

zabaviť², í, -ia dok.

1. (koho, čo) poskytnúť, spôsobiť niekomu pobavenie, potešenie, radosť, rozveseliť, pobaviť: Ale môžbyť, že skromné moje rozprávky predsa niekoho zabavia. (Taj.)

2. (koho) zdržať, zadržať nejaký čas: Zabavte ich nejako, pán vrátnik. (Tomašč.) Ani druhá smena asi nebude páliť. Cimrovanie zabavilo. (Hor.);

nedok. zabávať

|| zabaviť sa

1. (s kým, s čím i bezpredm.) stráviť čas hrou, veselými, žartovnými rozhovormi, účasťou na zábavnom podniku ap.: Vše sa ide muž zabaviť s kamarátmi. (Taj.) Zabavíme sa ešte raz spolu tak po mládenecky. (Urbk.) Naozaj ľudské bývanie, kde sa baník môže konečne cítiť doma a po šichte i v záhradke sa zabaviť (Hor.) príjemne stráviť čas prácou v záhrade.

2. (na kom, na čom) mať radosť z pomykova, z rozpakov, z nepríjemného položenia iného, prejaviť škodoradosť: ... aby sa snáď aj tam zabavili na mojom Ondrovi, neborákovi. (Taj.) Zasmial sa hrdý gazda, ktorý rád sa zabavil na druhých vôbec. (Tim.)

3. (čím i bezpredm.) zdržať sa neužitočne, stratiť čas; pobudnúť, stráviť niekde nejaký čas: Strašne sa zabavil týmto zbytočným rozhovorom. (Urb.) Zabavila sa na jednom riadku až pol hodiny. (Jil.) Zandome sa zabavil iba dva dni v meste. (Kuk.);

nedok. zabávať sa

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008^*.

zabávať sa p. zabaviť

zabaviť dk
1. koho zamestnať, zaujať niekoho: remorari aliqvem a re aliqva: ňekoho w ňekterég weci zabawiti (KS 1763); welkomožny pán Ferenc Revay gjch (vojakov) pred kasstjlem swým ráčil zastawiť, wděčně zabawiť (MKH 1799)
2. koho zdržať, rozptýliť niekoho, prekaziť niečo niekomu: excludere aliqvem a negotio: ňekoho w práci zabawiti prerušiť, vyrušiť; ventus tenuit nos: wetr presskodil, zabawil nas (KS 1763)
3. čo dosiahnuť, nastoliť niečo: distinere pacem: zabawiti pokog; interpellare partem victoriam: obsahnúte wjťázstwj zabawiti (KS 1763)
4. čo zadržať, získať, chytiť niečo: gestli by cžlowek rog podle w prednem punkte wiloženeho spusobu zabawit nemohel; gako cžlowek roge zabawit, wčelnu matku chitit? (PeV 1789); -ovať ndk
1. k 1: detinere animum studijs: mysel umeňú zabawowati (KS 1763); ssťastny budess, gestly také w čitaňú žálmuw pilnó teba zabawowat budess (BlR 18. st)
2. k 2: distineo: zdržugem, zadržugem, zabawugem ňekoho; praepedio: zabawugem, prekážku činjm; interpello: reč pretrhám, kazym, do recj se strkám, wcházám, zabawugem (KS 1763); planty nemožu gedna druheg w rosteny zabawowat (WT 1790)
3. koho tešiť, zabávať niekoho: delecto: obweselugem, ťessym, bawym ňekoho, zabawugem, rozkoss dáwám, poťessugem (KS 1763); včera sme, bratrowe mili, z muzikú w Betleme bili, Gezisska zabawowali (Pas 18. st)
4. čo práv zaberať, zadržovať, zaujímať, zhabávať niečo: zabawugem, zaugjmám statek, zasedám mjsto, z moci berem (KS 1763); zabaviť sa dk
1. zamestnať sa, nájsť si nej. prácu: nelen smrt znese, ale nayprw we swete gako we sskole w dobrem cwicženi sa zabawi, žit bude do mogeg wuli a za ten čzas bude chodit po cestach ostrich, hlad a smad bude znassat (SKá 18. st); a že bozstwá poznánj neprigjmáss, zabaw se w milem člowečenstwu Krystowém (BlR 18. st) medituj o Kristovi
2. zdržať sa, zastaviť sa: y gine članky naboženstwj kresťanskeho se nam predkladagi k werenj potrebne, ktere wssak nemužeme examinowat, ale pri ginych se neco zabawime (SK 1697); p. Zawodsky Sandorowy, kdy ssel na Smolenicu, ale se treffila congregatia, na ktereg sa w potrebach obecznych zabawil (ŽILINA 1702); času toho tež (svedok) pry tom humne zaugaty biwsse, maličzko daleg gako ginssy po wečery w gjzbe se zabawil (DRAŽKOVCE 1729)
3. rozptýliť sa, (po)tešiť sa: hnedky na pec vyfrkne a tam se zabaví (PV 1637-45); zabaw se namalé a prečitag dalé (GŠ 1758); gest w tom žiwoťe čím sa zabawiť, gesli sa chceme wšeckím Boskím dílom pripatriť (DS 1795); -ovať sa, zabávať sa ndk k 1: geden z rady mluwil, že by to nebylo dobré, když welicy pani mnoho se w knihach zabawugj (SR 17. st); obywatel lupežstwy nakloneny, z lowenym rýb a ptactwa se zabawuge (KrP 1760); mnoho nekunsstůg, ale se mu dey toliko zabáwati a hrjsti anebo wlčj zub anebo kožku ze slaniny (TS 1771); Kaín zabawowal sa okolo záhradi a Abel zas okolo stada; tá dáma pítala sa mňa, čím bi som sa zabawowala (DS 1795); k 2: y wozili su susedi ty kopi, potom se domluwali nekteri, ze gedni se gednom zabawugj a ze neskoro wozia (NIŽNÁ 1735); nebo wssecko kolečko zemské z gasným sa oswetlowalo swetlem a nezabawowalo se w swych prácach (KB 1757); k 3: ňeco také w rozpráwce ze susedem se zabawugu (MP 1718); ty matky, panske dogky, neuctiwost čina pri mssi swateg, ktere male dety ze sebu beru do kostela, pres celu mssu s nima sa zabawugu, laskagu, usmiwagu, na rukach kolissu, patrikami gim sstrkagu, aby mlčaly (MiK 18. st)