Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zabiť -je -jú dok.

1. pripraviť o život, usmrtiť: z. hus; úmyselne z. (človeka) zavraždiť; z. sa z nešťastnej lásky; neos. z-lo ho na fronte;

pren. expr. spôsobiť zánik, zničiť, ubiť: z-l v nej cit

2. zatĺcť (význ. 2), vbiť: z. klinec (do steny)

3. pribitím uzavrieť: okná z-té doskami

4. expr. bezúčelne stráviť, premárniť, premrhať: z. čas zbytočnosťami

5. hovor. rozbiť (význ. 1), roztĺcť: z. pohár

● spať ako z-tý tuho; → jedným úderom z. dve muchy; veď ťa to nez-je neuškodí ti to;

nedok. zabíjať -a

// zabiť sa

1. neúmyselne prísť o život: z. sa pri autonehode

2. hovor. rozbiť sa, roztĺcť sa: fľaša sa z-la

zabíjať -ja -jajú -jaj! -jal -jajúc -jajúci -janý -janie nedok.

zabíjať sa -ja sa -jajú sa (ne)zabíjaj sa! -jal sa -jajúc sa -jajúci sa -janie sa nedok.

zabíjať¹, zabíjať sa p. zabiť¹, zabiť sa

zabíjať² p. zabiť²

zabiť¹, -bije, -ujú, -bitý, rozk. -bi dok.

1. (koho) násilne zbaviť života (obyč. nejakým vražedným nástrojom), vziať niekomu život, zavraždiť, prípadne nešťastnou náhodou zapríčiniť smrť, nešťastne usmrtiť: úmyselné zabitie (človeka); Prijali to ako strašný úder zabiť týchto dvoch ľudí. (Tat.) Strom ho zabil v hore. (Tim.); neos. Jána ožratého zabilo v bani. (Rys.); pren.: Pravdou možno zabiť (Greg.) zaviniť smrť niekoho; človeka, v ktorom zabili lásku (Barč) potlačili, zničili; hýrením si človek svedomie nezabije (Jes-á) neumlčí. Ja ťa (ho, ju) zabijem! vyhrážanie, hrozba. Ak to starý počuje, ten ťa na mieste zabije. (Kuk.) Bodaj ho (ťa) hrom zabil! kliatba, zakliatie; pren. hovor. expr. Mamka ma išli zabiť (Vám) v hneve ma veľmi bili al. hrešili.

● hovor. expr. Hľadí na mňa ani čo by som mu otca zabil nenávistne. Čo by si ma zabil, čo ma zabiješ v nijakom prípade, za žiadnu cenu, vôbec nie; spí, akoby ho zabil tuho, tvrdo;

2. (čo) zbaviť násilne života nejakého živočícha (zviera, hmyz ap.) (zaklatím, zastrelením, zadlávením ap.): z. zviera, brava, z. sliepku, jalovicu, psa, z. muchu

● hovor. expr. z. jednou ranou (jedným úderom) dve muchy naraz vybaviť, vykonať, urobiť dve veci; hovor. expr. z. capa povedať al. urobiť niečo nerozmyslene, prenáhlene, hlúpo, prenáhliť sa; Ešte vlka nezabili, už na jeho kožu pili (porek.) o predčasnej, prenáhlenej radosti.

3. hovor. (čo) rozbiť, roztĺcť: t. hrniec, tanie, fľašu, pohár ap., z. oblok, z. vajce;

4. expr. (čo) neužitočne stráviť čas, premárniť, premrhať istý čas: z. čas; (otec) zabil štyri mladé roky na vojne (Hor.);

5. (čo) zahnať, zapudiť, rozptýliť; premôcť, potlačiť: Aby sme nudu zabili, pustili sme sa do karát. (Jes.)

6. hovor. expr. (koho) zapríčiniť niekomu neúspech, škodu, ujmu, poškodiť; hmotne, existenčne zničiť: Mňa tie tri groše nezabijú. (Kuk.) Pochopil hneď, žeh o veľká dielňa zabije. (Žáry) Týždnik vydržať by ťa vari nezabilo? (Žáry)

7. (čo) fyzicky zničiť, znivočiť, zahubiť; ubiť: chinín zabije baktérie; Ak si lepší cit prepije, zabije, nebude dobre ani doma. (Taj.) Zabil si kus života v „majnách“, ale aspoň vieš, prečo? (Urb.)

8. kart. slang. (čo čím) dať vyššiu kartu, prebiť: z. (napr. eso) tromfom;

nedok. zabíjať¹, -a, -ajú

|| zabiť sa

1. násilne si spôsobiť smrť, vziať si život, spáchať samovraždu, prípadne nešťastnou náhodou sa usmrtiť: za. bili sa z lásky (Min.); Vraj sa potom zabila, lebo ju muž klamal. (Švant.) Tak som sa bála o starého otca, že spadne a zabije sa. (Janč.)

● hovor. expr. išli sa zabiť, boli by sa zabili, mali sa zabiť za niečím, za niekým o bezhlavom počínaní pri snahe niečo dosiahnuť;

2. hovor. rozbiť sa, roztĺcť sa: Pohár s cvengotom spadol jej z rúk a zabil sa na dlážke. (Tim.)

3. utrpieť veľkú ujmu, zničiť sa, znivočiť s: Zabila sa, zničila mravne i telesne, aby som sa ja dostal vyššie. (Urb.);

nedok. zabíjať sa

zabiť², -bije, -bijú, -bitý, rozk. -bi dok.

1. (čo do čoho) zatĺcť, vbiť niečo ostré niekam: z. klinec, klin do steny, z kôl do zeme; Zabil do podošvy drevený klinček. (Vaj.)

● expr. z. klin do zeme spadnúť na zadnú časť tela (napr. pri pošmyknutí);

2. (čo čím) zatlčením klincov ap. niečo pripevniť, pribiť, zatĺcť: Zabili dvere klincami. (Chrob.) Okno zabije plechom. (Taj.) Zabite ho (krčah) špuntom! (Kuk.);

nedok. zabíjať², -a, -ajú

zabiť dk
1. koho usmrtiť niekoho, vziať život niekomu práv spáchať vraždu, zavraždiť niekoho: kmotra sweho oblupil mezy Bystryczy a zamkem Bystriczy a chtiel geho zabiti (ŽK 1468); nezabigess, czo gest to? (BAg 1585); kdiby muog vcžen tehdass nebil priskocžil na pomocz, assda by mne y bil (Balon) zabil (ZVOLEN 16. st); kdy na Rowney hore zabyly komaromskeho kramare (B. ŠTIAVNICA 1613); z nenawisti Kain Abele, bratra sweho, na poli zabil a zamordowal (TC 1631); že on nikoho any neozbigal, any nazabil (BELÁ 1664); lebo ya njekoho, alebo mna njekdo zabige (LACLAVÁ 1718); secreto occidit: tagňe zabil; prope funeratus arboris ictu: toliko že ho tam nezabilo drewo (KS 1763);
x. pren náb kolko ge na nebi hwiezd, abi nassu katoliczku wieru tolko hromou zabilo (PRIEVIDZA 18. st) zničilo; aby Kristus v gich ditkach obra dabla zboril, stariho Adama zabil a obraz Boži obnovil (SS 18. st) našu hriešnosť odstránil
L. otce swého z koňa zrazil a na zemy sekerů hrdlo podťal, a tak na smrť zabil (P. ĽUPČA 1730) usmrtil; suffocare urbem fame: mesto z hladem zabiti (KS 1763) vyhladovaním zničiť, umoriť
F. v nadávkach: aby te hrom zabyl anebo kat dolu mestom wyedol pro tyeto twe rečy (S. ĽUPČA 1619); zloreči a preklina, že abi ho perom zabil s takim zbožim, gako mi meleme (MENGUSOVCE 1760); lew čloweka raz zabige, žena dluho hryze (GV 1755) postupne ho trápi (až na smrť)
2. čo usmrtiť niečo (muchu, hada), obyč. však s cieľom konzumácie (brava, kravu ap.), ale aj iného využitia (kože, kostí ap.): obstawil mu byl rzeměslo skrze neyaku owczy, keruz gest bil wuol probodl a zabil (ŽILINA 1558); synowy pak gieho Yanowy tolikez na oczy nawrhal, zieby psa zabil (ILAVA 1632); gezly njekde nyečo zo žirniho dobitka muožu dostat, že puogdu zabit na meso (KRUPINA 1741); kozu zabyges, kosska ty bude na zasteru (CA 18. st); plastr ucineny zo semjaczka a sze szoku polinoveho spolu zmiszay, zabige glisty (RG 18. st)
L. o tem, ktoz psa zabige do smrti (ŽK 1473) ubije na smrť
F. darmo jest psa krmit, na slaninu zabit, ze psa bývá vždycky pes (BV 1652) o zbytočnom úsilí
3. náb koho, čo odmietnuť niekoho, vylúčiť z účasti na niečom: uťekaj od wsseho hrichu ako od zleho hada, hrich te pripustit ku sebe, tess y zabit žada (GV 1755)
4. čo rozbiť, zničiť, poškodiť niečo: išlo dievča pre vodu, cez zemanskú zahradu, prišel pán, zabil džbán, aha, mhm, zabil džbán (RL 16. st);
x. pren bogte se toho, ktery má moc telo y dussu zabiti a poslati do ohňa pekelného (BlR 18. st) zatratiť
5. čo kam vtĺcť, zatĺcť, zatlačiť, vtlačiť niečo niekam: rada, aby krawy mleko nestratily: kdy se otely krawa, udelag hluhowy (!) kuol a zabywsse tam do zeme, kde se otely krawa (LR1 17. st); wo troch neb stiroch mistach prowrtag diru do stromu na tri palce zhlbeg, gednu proti druheg, a zabi do nich klin drewa s borowičky (PR 18. st)
6. čo uzavrieť, zadebniť niečo: kdy pryssiel domow, dal Pirosska Pawlu swich wčiel osem kbolow anebo klatow zabiti (BZENICA 1654); nech se zatim dno wložy, sudek zabige a zabedny (NN 18. st)
7. koho do čoho, čo do čoho vložiť, umiestniť niečo al. niekoho do niečoho: in robur te mittam: do kladi teba wsadjm, zabigem (KS 1763) urobím nehybným; na zemi na mnohé ostré strepi dal ho položit, do klady zabigjce nohy geho (WP 1768)
8. čo nabiť, naplniť (muníciou), pripraviť k streľbe niečo: tormentum statuere: delo zabiti (LD 18. st); zabíjať ndk
1. k 1: Markowa zena hned wolala: neday, prawy, zabyyath, neb mne Ssczasny Zalusky zabythy chcze (P. BYSTRICA 1562 E); abychom žadneho nezabigeli (BAg 1585); Anna Karmanja ginich nepoznala, toliko Banaca, a protoz wolala abi geho nezabigalj (ILAVA 1640); VI. Nyezabijaj. VII. Nyetzudolos. VIII. Nyekradnyi. (MCa 1750); kôl Betlehema behalyi, malé dzetzi zabijalyi, ottze, matki zarmutzilyi (HPS 1752); solstitialis morbus: takowá nemoc, která za geden deň zabjgá čloweka (KS 1763);
x. pren náb modlj se za tjch, kterj ho (Krista) zabigagu (WP 1768); o, Králowná, která kacyrstwo gednokaždé zabigass y lámess temnice (BlR 18. st) ničíš; ty ale kdiz hrassyss, krizugess a zabigass ho (Krista), yuss oslaweneho (MiK 18. st) spôsobuješ mu trápenie
2. k 2: dobitek zabigeti mely masary (P. BYSTRICA 1506); k tomu žadny z mistrov nema slobody, aby v dome zabijal, než toliko v bitunku k tomu spusobenemu (CA 1615 E); (kňaz) obetowat bude na tom mjste, kde obyčag bywá zabjgati obet pálenú (KB 1757); cesnek plany zabiga hlisti, žene moč, staweni čas mesaca ženskeho naprawuge (Zel 18. st)
3. k 4: caedo: bigem, zabigam, sslahám, rubem, sekám, lámem kameň (KS 1763); kazdi trunek mirne a wedle wule naturi užiwani, we swich wlastnostech prospessni gest, zbitečni ale a mnohi požiti kazj, mori a zabiga (PR 18. st)
4. náb spôsobovať, zapríčiňovať niečo, vyčleňovať z účasti na spasení, trestať zatratením, zatracovať: gakowym, prawy, spusobem malé hrjchý zabigagj? (SK 1697); hrjch smrtedlnj dušu čloweka zabygá (PW 1752); proč newihadzugess ged ze srdca, ktery te hryze a dussu zabyga? (GK 1779)
5. k 6: Jano Pacnár stít zabigal v panskom dome (HRANOVNICA 1779-80)
6. čo rozkladať, stavať niečo (stany zatlčením kolov), utáborovať sa: w mnohých tisýcech hussarstwo, pěchota s radostj mnohau zabjgeli ssátry, k warenj gjdel ohně kládli, watry (MKH 1799); zabíjavať frekv k 1: proč to tela Job zabijáwal pred njmi w domě gednoho každého? (MP 1718); zabiťi: occidere. Zabjgawati idem frequent. (PD 18. st); zabiť sa dk spáchať samovraždu: conscisco: sebe samého wědomě zabiti (WU 1750); supplicij metu perfusus: polakany, že se zabige; transegit se gladio: zabil seba mečem; orbare se luce: seba zabiti (KS 1763); zabíjať sa ndk
1. náb spôsobovať si smrť, napomáhať, prispievať k svojmu zatrateniu: pojicio (!) animam: zabjgám se (KS 1763); wssecy sa zabigate, gakožto stenj naklonené a zdj zrucené (BlR 18. st)
2. podceňovať sa: statuo de me: zabigám se, mysljm o sebe nečo zlého (KS 1763)