Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zabaviť¹ dok.

1. spôsobiť dobrú náladu, pobaviť, rozveseliť: z. hostí; z. vnuka rozprávkou i zamestnať

2. zdržať (význ. 1): mešká, priateľ ho z-l;

nedok. zabávať -a

// zabaviť sa:

1. dobre sa z., z. sa pri hudbe

2. z. sa pri nákupoch;

nedok. zabávať sa

1. k zabaviť sa

2. baviť sa (význ. 2): z-l sa na jej rozpakoch, z-li sa na jeho účet

3. baviť sa, zdržiavať sa: už sa s tým pridlho z-a

zabávať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok.

zabávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok.

zabávať, -a, -ajú nedok.

1. (koho, čo i bezpredm.) poskytovať, spôsobovať niekomu pobavenie, potešenie, radosť, veselosť, rozveseľovať, baviť: z. hosťov, z. spoločnosť; Kaňa zabával dvoch pisárov anekdotami. (Vaj.) (Fraňo) vedel výborne zabávať. (Urb.) (Cestopis) poučuje i zabáva. (Vlč.)

2. (koho) zdržiavať niekoho z nejakej činnosti, okrádať niekoho o čas, baviť: Povedala jej otvorene, aby ju nezabávala, že má robotu. (Švant.) No ja už pôjdem, nebudem vás zabávať. (Kuk.);

dok. zabaviť

|| zabávať sa

1. (s čím , s kým i bezpredm.) tráviť čas hrou, žartovnými, veselými rozhovormi, účasťou na zábavnom podniku ap., robiť niečo pre svoje pobavenie, veseliť sa, baviť sa: Jeho deti zabávali sa vo dvore na pažiti (Kuk.) hrali sa. Našiel vo vrecku fajku a s tou sa začal zabávať. (Taj.) Mládežníci robili silvestrovský program, všetko sa výborne zabávalo. (Sev.); zabávajúca sa spoločnosť; pren. Čestný človek sa so srdcom dievčaťa nezabáva (Tim.) falošne nedvorí.

2. (ny čom, na kom) mať potešenie z pomykova, z rozpakov, z nepríjemného položenia iného, byť škodoradostný. Drndík sa na jeho rozpakoch dobre zabával. (Hor.) Ľudia sa na tom zabávali, keď mohli dať malému drotárovi fajčiť. (Tomašč.)

3. expr. (s kým, s čím, i bez. predm.) veľa sa zaoberať, zdržovať sa zaveľa, strácať čas: Teraz niet času zabávať sa so škodlivými ľuďmi. (Min.) Nemôžeme sa pri tomto dlhšie zabávať, k čomu tu i tak miesta niet. (Štír);

nedok. zabaviť sa

zabaviť², í, -ia dok.

1. (koho, čo) poskytnúť, spôsobiť niekomu pobavenie, potešenie, radosť, rozveseliť, pobaviť: Ale môžbyť, že skromné moje rozprávky predsa niekoho zabavia. (Taj.)

2. (koho) zdržať, zadržať nejaký čas: Zabavte ich nejako, pán vrátnik. (Tomašč.) Ani druhá smena asi nebude páliť. Cimrovanie zabavilo. (Hor.);

nedok. zabávať

|| zabaviť sa

1. (s kým, s čím i bezpredm.) stráviť čas hrou, veselými, žartovnými rozhovormi, účasťou na zábavnom podniku ap.: Vše sa ide muž zabaviť s kamarátmi. (Taj.) Zabavíme sa ešte raz spolu tak po mládenecky. (Urbk.) Naozaj ľudské bývanie, kde sa baník môže konečne cítiť doma a po šichte i v záhradke sa zabaviť (Hor.) príjemne stráviť čas prácou v záhrade.

2. (na kom, na čom) mať radosť z pomykova, z rozpakov, z nepríjemného položenia iného, prejaviť škodoradosť: ... aby sa snáď aj tam zabavili na mojom Ondrovi, neborákovi. (Taj.) Zasmial sa hrdý gazda, ktorý rád sa zabavil na druhých vôbec. (Tim.)

3. (čím i bezpredm.) zdržať sa neužitočne, stratiť čas; pobudnúť, stráviť niekde nejaký čas: Strašne sa zabavil týmto zbytočným rozhovorom. (Urb.) Zabavila sa na jednom riadku až pol hodiny. (Jil.) Zandome sa zabavil iba dva dni v meste. (Kuk.);

nedok. zabávať sa

zabávať sa p. zabaviť

zabaviť dk
1. koho zamestnať, zaujať niekoho: remorari aliqvem a re aliqva: ňekoho w ňekterég weci zabawiti (KS 1763); welkomožny pán Ferenc Revay gjch (vojakov) pred kasstjlem swým ráčil zastawiť, wděčně zabawiť (MKH 1799)
2. koho zdržať, rozptýliť niekoho, prekaziť niečo niekomu: excludere aliqvem a negotio: ňekoho w práci zabawiti prerušiť, vyrušiť; ventus tenuit nos: wetr presskodil, zabawil nas (KS 1763)
3. čo dosiahnuť, nastoliť niečo: distinere pacem: zabawiti pokog; interpellare partem victoriam: obsahnúte wjťázstwj zabawiti (KS 1763)
4. čo zadržať, získať, chytiť niečo: gestli by cžlowek rog podle w prednem punkte wiloženeho spusobu zabawit nemohel; gako cžlowek roge zabawit, wčelnu matku chitit? (PeV 1789); -ovať ndk
1. k 1: detinere animum studijs: mysel umeňú zabawowati (KS 1763); ssťastny budess, gestly také w čitaňú žálmuw pilnó teba zabawowat budess (BlR 18. st)
2. k 2: distineo: zdržugem, zadržugem, zabawugem ňekoho; praepedio: zabawugem, prekážku činjm; interpello: reč pretrhám, kazym, do recj se strkám, wcházám, zabawugem (KS 1763); planty nemožu gedna druheg w rosteny zabawowat (WT 1790)
3. koho tešiť, zabávať niekoho: delecto: obweselugem, ťessym, bawym ňekoho, zabawugem, rozkoss dáwám, poťessugem (KS 1763); včera sme, bratrowe mili, z muzikú w Betleme bili, Gezisska zabawowali (Pas 18. st)
4. čo práv zaberať, zadržovať, zaujímať, zhabávať niečo: zabawugem, zaugjmám statek, zasedám mjsto, z moci berem (KS 1763); zabaviť sa dk
1. zamestnať sa, nájsť si nej. prácu: nelen smrt znese, ale nayprw we swete gako we sskole w dobrem cwicženi sa zabawi, žit bude do mogeg wuli a za ten čzas bude chodit po cestach ostrich, hlad a smad bude znassat (SKá 18. st); a že bozstwá poznánj neprigjmáss, zabaw se w milem člowečenstwu Krystowém (BlR 18. st) medituj o Kristovi
2. zdržať sa, zastaviť sa: y gine članky naboženstwj kresťanskeho se nam predkladagi k werenj potrebne, ktere wssak nemužeme examinowat, ale pri ginych se neco zabawime (SK 1697); p. Zawodsky Sandorowy, kdy ssel na Smolenicu, ale se treffila congregatia, na ktereg sa w potrebach obecznych zabawil (ŽILINA 1702); času toho tež (svedok) pry tom humne zaugaty biwsse, maličzko daleg gako ginssy po wečery w gjzbe se zabawil (DRAŽKOVCE 1729)
3. rozptýliť sa, (po)tešiť sa: hnedky na pec vyfrkne a tam se zabaví (PV 1637-45); zabaw se namalé a prečitag dalé (GŠ 1758); gest w tom žiwoťe čím sa zabawiť, gesli sa chceme wšeckím Boskím dílom pripatriť (DS 1795); -ovať sa, zabávať sa ndk k 1: geden z rady mluwil, že by to nebylo dobré, když welicy pani mnoho se w knihach zabawugj (SR 17. st); obywatel lupežstwy nakloneny, z lowenym rýb a ptactwa se zabawuge (KrP 1760); mnoho nekunsstůg, ale se mu dey toliko zabáwati a hrjsti anebo wlčj zub anebo kožku ze slaniny (TS 1771); Kaín zabawowal sa okolo záhradi a Abel zas okolo stada; tá dáma pítala sa mňa, čím bi som sa zabawowala (DS 1795); k 2: y wozili su susedi ty kopi, potom se domluwali nekteri, ze gedni se gednom zabawugj a ze neskoro wozia (NIŽNÁ 1735); nebo wssecko kolečko zemské z gasným sa oswetlowalo swetlem a nezabawowalo se w swych prácach (KB 1757); k 3: ňeco také w rozpráwce ze susedem se zabawugu (MP 1718); ty matky, panske dogky, neuctiwost čina pri mssi swateg, ktere male dety ze sebu beru do kostela, pres celu mssu s nima sa zabawugu, laskagu, usmiwagu, na rukach kolissu, patrikami gim sstrkagu, aby mlčaly (MiK 18. st)