zabávač -a m.
1. kto vie zabávať spoločnosť
2. umelec s týmito schopnosťami: televízny z.;
zabávačka -y -čiek ž.;
zabávačský príd.
zabávač -ča pl. N -či m.
zabávač človek, ktorý sa pričiňuje o zábavu iným: sused bol dobrý zabávač • zábavník • zried. zábavkár (Timrava) • veselko (Zechenter) • hovor. expr.: komediant • špásovník • subšt. šoumen
zabávač, -a m. kto sa pričiňuje niekomu o zábavu, potešenie, zábavník: Spisovatelia nemajú byť „verejnými zabávačmi“. (Fel.)