zaškrtiť dok.
1. škrtením zadusiť, uškrtiť, zahrdúsiť: vrah z-l svoju obeť
2. odb. stiahnuť (význ. 5), zovrieť, pritiahnuť; tým zamedziť (silnejší) priechod: z. kmeň stromu, z. ruku nad ranou; z. plyn
// zaškrtiť sa zadusiť sa, uškrtiť sa: srna sa z-la na slučke
zaškrtiť sa -tí sa -tia sa (ne)zaškrť sa! -til sa -tiac sa -tený -tenie sa dok.
zaškrtiť -tí -tia zaškrť! -til -tiac -tený -tenie dok.
zabiť 1. násilne zbaviť života • usmrtiť • pripraviť o život • vziať život (niekomu): trest za zabitie človeka; zabiť, usmrtiť zviera; pripravili ho o život kdesi v tábore; napokon si vzal život • zavraždiť • expr. zamordovať (úmyselne, zločinne zabiť) • fraz.: zniesť zo sveta • poslať na druhý/onen svet • hovor. expr.: odpraviť • odpratať (obyč. tajne) • expr. zalomáziť: zalomázil ho sekerou • expr.: zmárniť • odmárniť: kráľ ho dal zmárniť • zlikvidovať • odstrániť • subšt. odkrágľovať: tajne dali mnohých zlikvidovať, odstrániť • lynčovať • zlynčovať (zabiť z rasistických príčin): lynčovanie černochov • expr.: skántriť: v koncentračných táboroch skántrili veľa ľudí • skoliť • sklátiť • kniž. sklať (úderom zabiť): skoliť, sklátiť šelmu • hovor. expr.: spasiť • položiť: vlka spasil, položil jediným výstrelom • zahubiť • expr.: zahlušiť • zachloštiť • zadegviť • zagniaviť • zahrúžiť (obyč. zvieratá) • zmasakrovať • pozabíjať • pohlušiť • pobiť • pomlátiť (hromadne zabiť) • expr. porúbať (v boji, sečnou zbraňou): zbojníci všetkých porúbali • dobiť • doraziť: dobiť divú zver • voj. zdecimovať (z trestu zastreliť každého desiateho) • popraviť (zabiť na základe rozsudku smrti) • zastreliť (zabiť strelou) • zarezať • podrezať (zabiť prerezaním hrdla) • obesiť (zabiť vešaním) • otráviť (zabiť jedom) • zaklať • zapichnúť (zabiť bodnutím) • zaškrtiť • uškrtiť • zadláviť • zahrdúsiť • zadusiť • zadrhnúť (usmrtiť zovretím hrdla al. tlakom na dýchacie cesty) • zried. zamoriť • umučiť (mučením): v táboroch umučili mnohých nevinných • pomárniť • expr. potĺcť (postupne, viac bytostí zabiť)
2. tlačením vraziť niekam • zatĺcť • vbiť • vtĺcť • zahlobiť: zabiť, zatĺcť klinec do hrady; vbiť, vtĺcť kolík do steny • zried. zarúbiť (Tajovský) • zaraziť • zapustiť: zaraziť, zapustiť stĺp do zeme • pozatĺkať • pozarážať • povtĺkať • pozabíjať (postupne)
3. p. premárniť 4. p. rozbiť 1 5. p. zničiť 1 6. p. zahnať 2
zadusiť 1. zamedzením prístupu vzduchu zbaviť života, rastu • udusiť: vôňa ho skoro zadusila; zadusiť štence; burina udusila, zadusila priesady • zahrdúsiť • zadrhnúť • zaškrtiť • uškrtiť • expr. zadáviť (tlakom na krk, zovretím hrdla): zahrdúsiť, zaškrtiť mača • zadláviť • zagniaviť (tlakom, rozpučením): zadlávili, zagniavili ho v dave • zried. zdusiť: burina všetko zdusila • pridusiť • priškrtiť (čiastočne zadusiť) • pozadŕhať • podrhnúť • podusiť • poškrtiť • podláviť • pogniaviť (postupne)
2. zastaviť horenie (o ohni, svetle) • zahasiť • zhasiť • udusiť: zadusili, udusili plameň hneď v začiatkoch; z(a)hasiť sviečku, lampu • uhasiť: požiar nemohli uhasiť • expr. zapučiť (rozmliaždením, pučením): zapučiť ohorok cigarety • pridusiť (čiastočne zadusiť) • pozadúšať (postupne zadusiť)
3. vôľou al. silou prekonať • udusiť • potlačiť • premôcť: zadusila, potlačila, premohla v sebe spomienku na dieťa • zadržať • zahatať: zadržal, zahatal v sebe príval zlosti • zlikvidovať: povstanie zadusili, zlikvidovali hneď v začiatkoch
zaškrtiť 1. zovretím hrdla usmrtiť • uškrtiť • zahrdúsiť: svoju obeť zaškrtil, uškrtil, zahrdúsil šálom • zadrhnúť: líška zadrhla sliepku • zadusiť • udusiť • zadláviť (dusením, dlávením krku) • poškrtiť • podláviť • podusiť • pohrdúsiť (postupne, viac jedincov) • pridrhnúť • pridusiť • prihrdúsiť • priškrtiť • pridláviť (takmer zaškrtiť)
2. tesno ovinúť, urobiť menej priepustným • stiahnuť • zovrieť • zviazať: zaškrtiť, stiahnuť kmeň stromu; zovrieť, zviazať ruku škrtidlom • pritiahnuť: pritiahnuť plyn, plameň
škrtiť, -í, -ia nedok.
1. (koho, čo) usmrcovať zovretím hrdla: Vyberal som vtáčatá, škrtil ich. (Stod.) [Obri] holými rukami škrtili medvede. (Urb.) Nanai mala pocit, akoby ju reťaz škrtila. (Fig.)
2. (koho, čo) spôsobovať zvieravý pocit v hrdle a v dýchacích orgánoch, dusiť, drhnúť, zadúšať: kašeľ, záduch ho škrtí; dym nás škrtí; [Svaly] pristavovali krv v žilách a škrtili dych. (Švant.); pren. [Starého] hnev ešte škrtí (Ráz.) drží.
3. (bezpredm. i koho) sťahovať, byť tesný (o častiach odevu al. obuvi): škrtiace topánky, škrtiaci golier; Živôtik je tesný, škrtí. (Žáry)
4. hovor. (čo, koho) hatiť, mariť rozvoj, vývoj, existenciu niečoho, potláčať: š. čierny obchod; Kapitalizmus škrtí školy. (Krno) Podnikatelia nás škrtili, kde len mohli. (Krno)
5. zried. úporne šetriť: Matúš od mala škrtil, drel sa. (Švant.);
dok. k 1 zaškrtiť, uškrtiť
|| škrtiť sa
1. drhnúť sa, dusiť sa, hrdúsiť sa: Videli, ako sa (Tristan) škrti v sieti. (Tat.)
2. drhnúť sa, dusiť sa, hrdúsiť sa navzájom: Muzikanti sa váľali po zemi, škrtili sa. (Bedn.);
dok. zaškrtiť sa, uškrtiť sa
zaškrcovať, -uje, -ujú nedok. odb. (čo) sťahovať, zužovať: z. korene; zaškrcovanie kmeňov
dok. zaškrtiť
zaškrtiť, -í, -ia dok.
1. (koho, čo) stisnutím, zovretím hrdla usmrtiť, uškrtiť: tchor zaškrtil kohúta, líška zaškrtila zajaca; zaškrtená ovca; Ženskú nech radšej zaškrtia, ako má ísť za poštárku. (Tim.); pren. Boháč-záškodník chcel zaškrtiť naše družstvo (Min.) zničiť, zlikvidovať.
2. odb. (čo) stiahnuť, zúžiť: z. korene, kmeň stromu;
nedok. zaškrcovať
|| zaškrtiť sa zadrhnúť sa, zadusiť sa, zahrdúsiť sa, uškrtiť sa: žena sa mu zaškrtila
zaškrtiť dk koho, čo stisnutím hrdla niekoho usmrtiť, zahrdúsiť: Nero y matku swau, Agrippinu zasskrtil (SP 1696); když ten mladenec usnul, djabel ho za krk ugal, aby ho zasskrtil (HPP 1754); towariši geho (ženícha) zasskrtily (PeP 1769); jugulo: zasskrtiti (AP 1769); zaškrťovať ndk: suffoco: zasskrďugem, zadússam (KS 1763); strangulo: zasskrtugi (ML 1779); zzaškrcovať sa ndk zadúšať sa: suffocor: zadussám sa, zasskrďugem sa (KS 1763)