zaňho A zámena on (živ.) s predl. za
zaňho A zámena on živ. s predložkou za
zaňho spojenie predl. za so 4. p. osob. zám. on (pre m. živ. rod.); p. za i on
zaňho (A zám živ) on s predl za, za neho: zanho (za Martina) praczowalj (MOŠOVCE 1643); modlime se vsitki zanyho hvárátz Pána (AgR 1758); haud poenitendus: nezastydj se zaňho (KS 1763)