začudovaný príd. pociťujúci začudovanie; svedčiaci o začudovaní, udivený, prekvapený: z. žiak; z. pohľad;
začudovane prísl.: z. hľadieť
začudovane prísl.
začudovaný príd. niečím neočakávaným privedený do údivu, udivený, prekvapený: Všetci sme ostali začudovaní. (Fig.); z-á tvár; z-é oči, z. pohľad;
začudovane prísl.: z. pozrieť, hľadieť, spýtať sa