zaútočiť dok. začať útok, napadnúť: lev z-l; z. na nepriateľa, z. proti presile
zaútočiť -čí -čia zaútoč! -čil -čiac -čenie dok.
napadnúť 1. nahromadiť sa padaním (obyč. neos.) • spadnúť: napadol, spadol prvý sneh • napadať (postupne): napadalo lístia • expr.: nakydať (sa) • naváľať sa • navaliť sa: nakydalo (sa) veľa snehu • nasypať sa • nasnežiť (iba o snehu): sneh sa mu nasypal za golier • pripadnúť (ešte trocha napadnúť): do rána pripadlo snehu • expr. zried.: narútiť sa • narúcať sa: na strechu sa narútilo, narúcalo snehu
2. urobiť útok na niekoho, na niečo • prepadnúť • zaútočiť: nepriateľ napadol, prepadol krajinu; zaútočili na chodca • skočiť • vrhnúť sa (veľmi prudko napadnúť): skočil, vrhol sa na súpera • naskočiť (napadnúť skokom): pes naňho naskočil • expr. udrieť (vojensky): jednotka udrela v noci • kniž.: atakovať • inzultovať: atakovaný náhlou chorobou; inzultoval ho za urážku • osopiť sa • expr. oboriť sa (napadnúť niekoho slovne): rozhorčene sa osopil, oboril na kolegu
3. hovor. náhle si uvedomiť v mysli • prísť/dôjsť/zísť na um/na rozum/na myseľ/na pamäť: napadlo mu, že sa to zle skončí; zišla mu na um dobrá myšlienka • pomyslieť si • rozpomenúť sa • rozpamätať sa • spomenúť si: pomyslel si, že staví do hry nejaké peniaze; rozpomenul sa, že mal ísť na úrad • kniž. zamanúť sa: zamanulo sa mu, že to už počul • expr. vhupnúť do hlavy • pren. svitnúť (v hlave/v mysli) • fraz. prísť na niečo • streliť do hlavy/do umu: svitla mu spásna myšlienka; prišiel na dobrú ideu; strelilo mu do hlavy, že sa pomstí hneď • blysnúť • blysknúť hlavou/mysľou/umom: blys(k)la mu hlavou nová myšlienka • nár. expr. chľupnúť do hlavy (Hviezdoslav)
prepadnúť 1. poškodiť sa a padnúť (cez niečo) • preboriť sa: ľad sa pod nohami prepadol, preboril • preliačiť sa • prelúpiť sa • prelomiť sa (pod tlakom sa zlomiť) • prevaliť sa: strecha sa pod ťarchou snehu prelomí, prevalí • poprepadúvať • poprepádať • poprepadávať (postupne, na viacerých miestach, o viacerých osobách)
2. nenazdajky, náhle prísť obyč. s bojovým, zištným úmyslom • zaútočiť • napadnúť: lupiči prepadli, napadli chodca; medvedica zaútočila na turistov • prekvapiť (neočakávane vyrušiť): vojsko prekvapilo spiace mesto • iron. navštíviť (neočakávane a obyč. neželateľne): navštívili nás zlodeji • poprepadúvať • poprepádať • poprepadávať (postupne)
3. náhle niekoho vziať, dostať do svojej zlej, nepriaznivej moci • postihnúť: prepadla, postihla ho zlá choroba • zastihnúť: obávame sa, že nás prepadne, zastihne búrka • zachvátiť • zasiahnuť: zachvátil, zasiahol ma nečakaný spánok • ovládnuť • opanovať • zmocniť sa: zakaždým ju ovládne kašeľ; z ničoho nič sa ma zmocní smútok • schytiť • pochytiť: schytila, pochytila ho zlosť
4. byť zasiahnutý, dostať sa do moci, vplyvu niečoho • podľahnúť: prepadnúť, podľahnúť strachu, zmätku • oddať sa: napokon sa oddal zúfalstvu, prepadlo ho zúfalstvo
5. neprospieť v škole: prepadnúť z matematiky • slang.: rachnúť • buchnúť: v tretej triede rachol • slang. rupnúť: profesor dal študenta rupnúť z fyziky • poprepadúvať • poprepádať • poprepadávať (o viacerých osobách)
zaútočiť p. napadnúť 2, prepadnúť 2
útočiť, -í, -ia nedok.
1. (na koho, na čo, proti komu, proti čomu i bezpredm.) napádať niekoho, niečo (napr. vojensky, fyzicky, v tlači, v reči ap.): ú. na nepriateľa, na nepriateľské pozície, ú. na protivníka; ú. na niekoho, na niečo od chrbta, zboku; polit. pakt o neútočení zmluva medzi štátmi o tom, že nepodniknú proti sebe vojenský útok; Na martinský povstalecký front útočili Nemci. (Ondr.) Mierim Dirňákovi do brucha, lebo sme sa uzniesli, že na hlavu neslobodno. útočiť. (Al.) Bol tam článok, v ktorom neznámy pisateľ hrubo útočil na čitateľa. (Jil.) Útočia proti barikádam nepriateľskej tlače. (Tat.) „Ale mamička, veď ste sama hovorili, že teraz je inakší svet,“ útočí dievča. (Sev.); pren. Ľadový vietor útočí v prudkých nárazoch na topole (Tat.) naráža; pren. ú. na city, na svedomie niekoho mocne pôsobiť;
2. šport. hrať útočnú hru (napr. vo futbale, v šachu ap.);
dok. zaútočiť
zaútočiť, -í, -ia dok. (na koho, na čo, proti komu i bezpredm.) urobiť útok, oboriť sa na niekoho, na niečo, napadnúť, prepadnúť: z. na nepriateľa (proti nepriateľovi); z. na mesto; nepriateľ zaútočil; pren. Zaútočí na mňa pochybnosť (Karv.) začnem pochybovať.