Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj

zaútočiť dok. začať útok, napadnúť: lev z-l; z. na nepriateľa, z. proti presile

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zaútočiť ‑í ‑ia dok.

zaútočiť -čí -čia zaútoč! -čil -čiac -čenie dok.

-čiť/114737 2.61: verbá inf. dok. 89281 zabezpečiť/11090 presvedčiť/8056 naučiť/7379 určiť/6130 skončiť/4602 zničiť/3321 označiť/3309 vylúčiť/3135 ukončiť/2905 dokončiť/2812 rozlúčiť/2285 naznačiť/2021 prekročiť/1897 potlačiť/1897 otočiť/1342 zaútočiť/1230 poučiť/1175 zaručiť/1057 (203/23638)

napadnúť 1. nahromadiť sa padaním (obyč. neos.) • spadnúť: napadol, spadol prvý snehnapadať (postupne): napadalo lístiaexpr.: nakydať (sa)naváľať sanavaliť sa: nakydalo (sa) veľa snehunasypať sanasnežiť (iba o snehu): sneh sa mu nasypal za golierpripadnúť (ešte trocha napadnúť): do rána pripadlo snehuexpr. zried.: narútiť sanarúcať sa: na strechu sa narútilo, narúcalo snehu

2. urobiť útok na niekoho, na niečo • prepadnúťzaútočiť: nepriateľ napadol, prepadol krajinu; zaútočili na chodcaskočiťvrhnúť sa (veľmi prudko napadnúť): skočil, vrhol sa na súperanaskočiť (napadnúť skokom): pes naňho naskočilexpr. udrieť (vojensky): jednotka udrela v nocikniž.: atakovaťinzultovať: atakovaný náhlou chorobou; inzultoval ho za urážkuosopiť saexpr. oboriť sa (napadnúť niekoho slovne): rozhorčene sa osopil, oboril na kolegu

3. hovor. náhle si uvedomiť v mysli • prísť/dôjsť/zísť na um/na rozum/na myseľ/na pamäť: napadlo mu, že sa to zle skončí; zišla mu na um dobrá myšlienkapomyslieť sirozpomenúť sarozpamätať saspomenúť si: pomyslel si, že staví do hry nejaké peniaze; rozpomenul sa, že mal ísť na úradkniž. zamanúť sa: zamanulo sa mu, že to už počulexpr. vhupnúť do hlavypren. svitnúť (v hlave/v mysli)fraz. prísť na niečostreliť do hlavy/do umu: svitla mu spásna myšlienka; prišiel na dobrú ideu; strelilo mu do hlavy, že sa pomstí hneďblysnúťblysknúť hlavou/mysľou/umom: blys(k)la mu hlavou nová myšlienkanár. expr. chľupnúť do hlavy (Hviezdoslav)


prepadnúť 1. poškodiť sa a padnúť (cez niečo) • preboriť sa: ľad sa pod nohami prepadol, preborilpreliačiť saprelúpiť saprelomiť sa (pod tlakom sa zlomiť) • prevaliť sa: strecha sa pod ťarchou snehu prelomí, prevalípoprepadúvaťpoprepádaťpoprepadávať (postupne, na viacerých miestach, o viacerých osobách)

2. nenazdajky, náhle prísť obyč. s bojovým, zištným úmyslom • zaútočiťnapadnúť: lupiči prepadli, napadli chodca; medvedica zaútočila na turistovprekvapiť (neočakávane vyrušiť): vojsko prekvapilo spiace mestoiron. navštíviť (neočakávane a obyč. neželateľne): navštívili nás zlodejipoprepadúvaťpoprepádaťpoprepadávať (postupne)

3. náhle niekoho vziať, dostať do svojej zlej, nepriaznivej moci • postihnúť: prepadla, postihla ho zlá chorobazastihnúť: obávame sa, že nás prepadne, zastihne búrkazachvátiťzasiahnuť: zachvátil, zasiahol ma nečakaný spánokovládnuťopanovaťzmocniť sa: zakaždým ju ovládne kašeľ; z ničoho nič sa ma zmocní smútokschytiťpochytiť: schytila, pochytila ho zlosť

4. byť zasiahnutý, dostať sa do moci, vplyvu niečoho • podľahnúť: prepadnúť, podľahnúť strachu, zmätkuoddať sa: napokon sa oddal zúfalstvu, prepadlo ho zúfalstvo

5. neprospieť v škole: prepadnúť z matematikyslang.: rachnúťbuchnúť: v tretej triede racholslang. rupnúť: profesor dal študenta rupnúť z fyzikypoprepadúvaťpoprepádaťpoprepadávať (o viacerých osobách)


zaútočiť p. napadnúť 2, prepadnúť 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

útočiť, -í, -ia nedok.

1. (na koho, na čo, proti komu, proti čomu i bezpredm.) napádať niekoho, niečo (napr. vojensky, fyzicky, v tlači, v reči ap.): ú. na nepriateľa, na nepriateľské pozície, ú. na protivníka; ú. na niekoho, na niečo od chrbta, zboku; polit. pakt o neútočení zmluva medzi štátmi o tom, že nepodniknú proti sebe vojenský útok; Na martinský povstalecký front útočili Nemci. (Ondr.) Mierim Dirňákovi do brucha, lebo sme sa uzniesli, že na hlavu neslobodno. útočiť. (Al.) Bol tam článok, v ktorom neznámy pisateľ hrubo útočil na čitateľa. (Jil.) Útočia proti barikádam nepriateľskej tlače. (Tat.) „Ale mamička, veď ste sama hovorili, že teraz je inakší svet,“ útočí dievča. (Sev.); pren. Ľadový vietor útočí v prudkých nárazoch na topole (Tat.) naráža; pren. ú. na city, na svedomie niekoho mocne pôsobiť;

2. šport. hrať útočnú hru (napr. vo futbale, v šachu ap.);

dok. zaútočiť


zaútočiť, -í, -ia dok. (na koho, na čo, proti komu i bezpredm.) urobiť útok, oboriť sa na niekoho, na niečo, napadnúť, prepadnúť: z. na nepriateľa (proti nepriateľovi); z. na mesto; nepriateľ zaútočil; pren. Zaútočí na mňa pochybnosť (Karv.) začnem pochybovať.

Zvukové nahrávky niektorých slov

zaútočiť: →speex →vorbis
zaútočme na ich dom donnons l'assaut à leur maison

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu