Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
div3
I. vetná prísl nie div, neni div/divu i v otázke čo divu, či (je) div? nemožno sa diviť: neny gest dyw, že czlowek vpadne (STRÁŽNICA 1529); nenj diw, ponewadž oni samy teg nesslechetnosty poddanj gsu (WO 1670); nebylo by djwu, žie by nemely co mlatit (DUBNICA n. V. 1722); dar pekny bila Maria, čo techdj diwu, že ona negmilegssy bila Panu Bohu (KT 1753); minime mirum: ne diw (KS 1763); div; div jestli je čudné, prekvapujúce: mirum ni domi est: dyw, gesly doma neni (KS 1763); mistr Gakomus mluwi: Diw ze czlowek vmre, kdiž ssalwia roste (LR5 18. st)
II. čast vyj. prekvapenie, podivenie; div, div, že (so záporným slovesom) skoro, temer, len-len že: dyw gsy ocžy newydierem (TRENČÍN 1584); konye dyw ot hladu nepomory (SUČANY 1622); wiczudky daval chudobe, div že ludge nepokapaly (JASENICA 1710)
F. pany Keviczka diw nohy neotočzila, pokawad tie penize pozičzaty nedostala (DIVIAKY 1736) veľmi veľa sa nachodila
zadusený príd usmrtený dusením, zadusením, zaškrtený: mordary swjch rodyčuw z hadmy do koženjch mechou zassitj, pohružowanj bjwagj we wode y w neg zadusenj (KoB 1666); interfectus: zabity, zamordowány, umoreny, zaduseny; strangulatus: zasskrďeny, zadáweny, zaduseny et zaskrceny; strangulatus aqva: do wody zaduseny ponorením do vody (KS 1763); subst z-é s (o dobytku) čo je zadusené, usmrtené zadusením: prjkas od aposstoluw gest, aby werjcy kerw negedli (:ani zaduseného:), awssak pozatim cýrkew s. to poslobodila (ČS 1754)
zaistý príd istý, určitý: o twé zagiste newere a newdečnosti pjsse kronika (HI 18. st)
L. činiť z. realizovať sa: to vše pro reči lidské, soky, špehyne ženské činí se zajisté (ASL 1603-04); -o, -e
I. prísl zaručene, naisto: nebil zagistie na swe dussne spasenj zabitliwj (KT 1753); ecastor jurandi: zagisťe, nagisto powjdám, prjsahám; mecastor: zagisťe, na gistotu mlúwjm (KS 1763)
F. mať z-o brať vážne: než ty to meg zagisto, že drjwe než smrt Patroklowa horce bude na tobe pomsstena (HI 18. st); ale z-e prísl výraz celkom určite: at enim, certo enim, verum enim, sed enim: ale zagisťe (KS 1763)
II. čast určite, istotne, nepochybne, naozaj: czya bude pryczyna, temu zayste ten bude musycz to odlosycz (MARKUŠOVCE 1565); w testamente a porucženstwy swogom, nebo zagiste že nemohol nam Syn Božy wecžeg klienoty a wecžyho pokladu po smrti swogey pozustawiti, yako tento (:totižto:), tielo swe za pokrm a krew swu k napogy (BAg 1585); viete zajiste, že sme byli panu (!) Bakošovi, ale on nas zastawil do Hnušti Rožai Durdovi (POLOMA 1649 LP); chcem zagiste, bratri, abi ste wedely, kdessto upewnuge Tesalonicenskich y nas wssech, že ty lide, kteri pobožne zemreli, nezemreli, ale že spia (TC 1631); sstráffáňi, napomináňi prostredek met musy, gak ge zbytečne, zagisťe poslussnost udusy (GV 1755); zaiste prw prawdu wam radčeg powgem, že uss takoweho krale na tomto swete neni (MS 1758); certo: zagjsto, gistotňe; certe: gjsťe, zagjsťe, opráwdiwe; certe is est: opráwdiwe on gest (KS 1763); prosecto: gisťe, zagisto (PD 18. st)
F. žaden zagiste nemuže dwum panum služity (CINKOTA 1711); any zagiste prst bez neho (Boha) nepohybugess (BlR 18. st)
ze% p. s, so, z, zo
ze- p. zo-
zvedený príd
1. zlákaný, zvábený, navedený niekým, odpútaný, odvábený, odvedený od niečoho: my vzdy obmysslejicze, aby vyslany byli (sedliaci do Prešporku), puojczili sme jim na stravu a s tim sme vyslaly, zie su ssli a kdyz niekteru mili ti sedlaczy od miesta odessli, nevime od koho strasseny a zvedeny, zie su nedossli (SKALICA 1532); zwedene, zbludene gest srdce Ssalamunowe skrzewa ženy (KT 1753); seductus: swedeny, na strany wzany, odwedeny (KS 1763); tak se wjmluwal Adam, že gest od ženy zwedeny (CS 18. st)
2. urobený, spravený, vyhotovený: dawagicze pred stolyczu počet zwedenej utraty na recruty (ŽILINA 1696) vykázanej; wedle obiczage dano služebnikom sskolskim za pracu pry commediy zwedenu geden tretinik piwa na czisto naliyaty; Michali Veliki za robotu kowaczku ku kastni zwedenu wiplaczeno (ŽILINA 1702); ( 1705); subst z. m kto je zvedený: aby bludne a zwedene na czestu prawdy nawratity racžyl (BAg 1585); smiluj se, Bože, nad tuto nassy obcy bludnich a zwedenich (hriešnikov) od prawdy tweg (AgS 1708); z-é s čo sa dozvedelo: kdibi sa ona bila začasu o zázrakoch dervišlarovích prezveďela a Renaitovi zveďené oznámila, bil bi je tenž Renait ňeomílňe nahanbil (BR 1785); -osť ž vedomosť o niečom (správaní, dobrých mravoch): moresnost, gak se ona gesste ginače gmenuge: zwedenost, dobré mravy (RPM 1795)
že
I. spoj podr uvádza vedľajšie vety: qvousqve: že (KS 1763)
1. podmetové: czo bi byla spowed: ze nicz gineho neny, než zgewne a zretedlne wiznanj hrjchow swogich (BAg 1585)
2. prísudkové (po sponových slovesách al. po výrazoch byť v čom, spočívať v čom): chyr byl, žes zahynul (LD 18. st)
3. doplnkové (po slovesách a výrazoch zmyslového vnímania): a pokrssteny Yežyss hned wystúpil z wodi, a hle otewreli sa gemu nebesa: a widel Ducha Božjho, že zestupuge gako holúb a pricházá náňho (KB 1757)
4. prívlastkové: kterassto zelina (mandragora) takowu mocz ma w sobe, že cžloweka welmi ospanliweho czini (TC 1631); tej jsme techdy nadeji, že tato naša pokorna prozba pred Vaši Velikomožnosti misto naleznuti ma (VÝCHODNÁ 1678 LP); prigde sedem rokúw tak welikég neúrodi, že se zapomjnat bude na wssecku hognost predésslu (KB 1757); i ta obtižnost k tomu prikročuge, že když se dva poldomnici zprežene a na čtverym statku cely den robime (BOROVÉ 1775 LP)
5. predmetové: wiznawam timto listem, ze dawam list gleytowni wrozenemu panu (PEZINOK 1452); Rogkowa, yak sem wyrozumel pred W. M., do dwuch tydni se W. M. ptala, ze mala sama tyže ostatnie penjze sem ke mne prinesti (MOŠOVCE 1584); osobi pak, ktere su zeptawane, že zemrelj, to dobre wiem (GALANTA 1664); addito, ze za fatensowho mladenstwa, circiter pred padesatmy rokmy, filakouskich masyarou log wozgewal (ŠTIAVNIČKA 1676)
6. spôsobové (v nadradenej vete býva odkazovací výraz tak, taký, toľko, ap.), (vo výraze okrem toho, že, okrem že vyj. mieru obmedzením), (vo výraze ako že vyj. nepochybne platnú okolnosť, utvrdzujúcu pravdivosť nadradenej vety): stala se kupa tym spuosobem, že Orssula Koncekowa ty giste chiže swoge (dostala) (TURIEC 1604); W. W., račte tak rozumet, že v Banskej Bystrici maju trojaku medi (JELŠAVA 1618); Sin Boži w tele na tuto nysku zemi z nebe dolu wstupil, a tak se uponižil, že prigal spuosob služebnika (TC 1631); lichva naša jedine po tych holych vrchoch sem a tam sa tluče, tak že luto jest hledet na bidu a uskost lichvy našej (H. OREŠANY 18. st LP)
7. prostriedku (v nadradenej vete býva odkazovacie slovo tým): a toto gesste daleg ste činili, prikrywali ste slzama oltar Páne plačem a narjkanim, tak, že bych wjcég nepohlédel na obet, any neco newzal prigemneho z ruk wassich (KB 1757)
8. príčinné: protož len a gačmen pobity gest, proto, že byl gačmen zeleny, y len guz listki wypussťal (KB 1757); takže, ktera gim predtym pricinu dala zarmutku a truchliwosti, zasek gich obweselila a k radosti priwesti se usiluge (MS 1758); increpitare aliqvem morae: nekoho láti, že prodléwá, neskoro gide (KS 1763); Martin Mikulas obzalowan gest, ze z geho domu ohen wissel (PONIKY 1792)
9. dôsledkové (takže, a preto): naziwala se pak ta brana hnogna proto, ze s tu branu, kdiž negakj priwal padl, woda wssecek nerad, nečistotu, blato, hnug wen winassela (KT 1753)
10. účelové: s teg pričiny techdy unižene a pokorne prosime Vaši Velikomožnost, jakožto pana k svym ubohym poddanym laskaveho, žeby na nas račila V. V. milostive a laskave popatriti (VÝCHODNÁ 1678 LP)
11. prípustkové:
F. čo osožj bláznu, že má bohatstwj, ponewádž múdrost kupiti nemožno (KB 1757)
II. spoj prir
1. porovnávacia: prirovnáva vlastnosť, činnosť al. stav niekoho, niečoho k niekomu, niečomu podľa istej spoločnej črty, ako, ani, sťa: ze yako sen, tak smrt take ne dussy, ale tela tolyko gest (TC 1631); se ona insé sacramentumi nye zná, anyi insak nye viszlúsuje, lyem jako jich od pana vsala (DEBRECÍN 1750)
2. vo výrazoch nie že by, niežeby, spája dve vety priraďovacieho súvetia al. dva výrazy viacnásobného vetného člena, s odstupňovacím významom: ze ne bilina any flastr vzdrawyl gest mne, ale slowo a recž twa, Pane, kteraz vzdrawuge wsseczky weczy (BAg 1585); swuog statok slobodne pasaly a že gim to predtim žaden nezbranowal (V. ČEPČÍN 1721)
III. čast v priamej reči: powedel Pán Buh k hadu: že sy toto učinil, zlorečitý sy mezy wsseckýma ozywugjcyma a howadami zemskyma (KB 1757); -že čast nesamostatná
1. pri niektorých zámenách, príslovkách, spojkách, časticiach (ktože, čože, akože, aleže, nieže): ty žie giž gmenowane pany ne yako sudcze, ale gednatele (LIPTOV 1587); ja Orssola Mikloska, aczprawe na tele mdla a nemoczna, wssak-ze na smislu, swedomy a dussy zdrawa, wiznawam timto testamentem (MARTIN 1595); jaki se on jest? (DEBRECÍN 1750)
2. ako súčasť niektorých spojok al. častíc (ledvaže, nielenže, ibaže, lenže, pravdaže): gineho newye, krome-že mnohokratje tam nassla syna pany Laczkoweg w dome instansowom sedycziho, ale wo dne (V. ČEPČÍN 1659); tam-že len pripiss, nebo že k dolewku meskimu anebože mezy droždie (KRUPINA 17. st); verum modo: tolikó že (KS 1763)
živý príd majúci znaky života, žijúci: dokud bude žiwy Lampert, ma užywaty po polowiczy lazu (OČOVÁ 1596); vegetus: zdrawy, žiwy; vivus: žiwy, zdrawy (KS 1763); podle urizeni wečnj maudrosti, jedno každe stworeni žiwe rozmnožene býti žáda (VOv 1779); budeme prinuceni po svete se rozprchnut, aby sme živi byti mohli (PODLUŽANY 1797 LP); swine z wahy sweg, kteru žiwa mela, zabita ssestu casstku utraca (PR 18. st);
x. pren iconica statua: obraz žiwy; iconicus: žiwe wiobrazeny (KS 1763) vyobrazenie svätého
L. ž-á voda oživujúca: viva aqva: žiwa woda; vivens fluvius: žiwég wodi pramen (KS 1763); ž-é striebro chem ortuť: hydrargyrum: žiwe strjbro (KS 1763); poklad aby brzo nassel, wezmi žiwe stribro a polož do lampi a naleg na to olege a chod na misto, kde by sy se nazdal o pokladu (RG 18. st); ž-ý chlieb náb hostia: sam Krystus žiwim chlebem w neg gest (DuH 1723); byť ž. žiť: supervivo: žiwy sem (KS 1763); byť ž. s niekým s kým žiť s niekým (v manželstve): wolil bich s nu žjw biti do mogeg a geg smrti (AD 18. st); ž-ý oheň síra: ssadwaser, ziwy ohen, to gest prisada (OCh 17. st); žiwy ohen, polny cesnak a vpecenje wagce spolu vtri (PL 1787); ž-ý vlas med choroba podobná rakovine, ktorú spôsobuje červ strunovec zool Gordius aquaticus cicavica, zožierajúci červ: cancer morbum: zywe wlasy (PG 1656); phagedaena: wred aneb žiwy wlas, čerw, ktery seba až do kosti wgjdá, item rak, wlčy nemoc (KS 1763); živo, žive prísl
1. v živom stave: in omni memoria: gak ziwo (KS 1763); živo, žive prísl gak to gest strassna wec, bit ziwo spalenim (DS 1795)
2. skutočne: degž nam wssem žiwe weriti a z milosti te prigati (CC 1655)
3. jasne, zreteľne: on charakter kterjch wiobraziti mjnj, ziwe sobe predstawuge (PT 1796)
4. zaujímavo, pútavo: o predesslem prwniho sweta wodu witopeny, y buducim tohoto ohnem wipaleni ziwe wiprawugu (Le 1730)
5. veselo: och, tu srdce wo mne hned wolnejssje bije, hned ziwejssje zije, na kridlach pesnicki lehko mi je (LPo 18. st); na/v žive, za živa prísl výraz v živom stave, pri živote: die 21. may kupil sem mrenu na ziwe (ŽILINA 1717); vivarium: kde člowek negake zwjrata w žiwe drži; vivos aliqvos comburere: za žiwa nekterych spáliti (KS 1763); kdo by Karakotta, sspanielskych zbognjku wudce prozradil a k nemu w ziwe dowedel (StN 1785); subst ž. m žijúci človek: mnohy toho nezna žiwy, jak sau prospessne žihlawy (MBF 1721); ž-é s poranené krvácajúce a bolestivé miesto pod pokožkou: kdy mu sedlo kožu do žiwyho zoderje, vtluč bazowje gahodki, s smotanu smjssag, tjm ranu potjerag (o koňoch) (PL 1787); obnow mu do žiweho, ostrihag sersty okolo rany (o koňoch) (RG 18. st)