zľahostajnieť -ie -ejú dok. stať sa ľahostajnejším, ľahostajným: z. k okoliu; po neúspechu z-l
zľahostajnieť -nie -nejú (ne)zľahostajnej! -nel -nejúc -nený -nenie dok.
ľahostajnieť -nie -nejú -nej! -nel -nejúc -nejúci -nenie nedok. ▶ stávať sa ľahostajným, nevšímavým voči okoliu; prestávať javiť záujem o okolité dianie: starý pán už ľahostajnel; Združovali sa do čiernych rojov, útočili na jeho mdlú, ľahostajnejúcu dušu, v ktorej sa stále zriedkavejšie prebúdzali jednoznačné a vyhranené pocity. [I. Habaj]; A my ľahostajnieme, otupievame. [Sme 1996] ▷ dok. ↗ zľahostajnieť
otupieť 1. stať sa tupým, stratiť ostrosť • otupiť sa • zatupiť sa: nôž sa časom otupí, otupie; ostrie píly sa zatupilo • stupieť • stupiť sa: spomienky stupeli, žiaľ sa stupil
2. stať sa otupeným, apatickým • zľahostajnieť • znecitlivieť: po neúspechu otupel, zľahostajnel; od bôľu celý otupel, znecitlivel • zvlažnieť (stratiť horlivosť, stať sa vlažným): zvlažnieť vo viere • zlaxnieť (stať sa laxným)
zľahostajnieť p. otupieť 2
ľahostajnieť, -ie, -ejú nedok. stávať sa ľahostajným: Zanovito ľahostajniem voči rumádzganiu megafónov. (Gab.);
dok. zľahostajnieť
zľahostajnieť, -ie, -ejú dok. (ku komu, k čomu bezpredm., zried. i proti čomu) stať sa ľahostajným, nevšímavým, apatickým: Zľahostajnel ku všetkému. (Tat.) Jej srdce zľahostajnelo proti radovánkam sveta. (Zúb.) Nasýtil sa pocitu, že nie je už opustený, a zľahostajnel. (Fig.) Hlas mu zľahostajnel. (Jil.)