zúrivý príd.
1. kt. zúri; svedčiaci o veľkej zlosti, nepríčetnosti: z. človek, z-é zviera; z. pohľad; byť z.
2. veľmi intenzívny, prudký, silný: z. boj, klásť z. odpor; z. vietor
3. expr. vášnivý (význ. 3), fanatický: z. nepriateľ; z. rybár, poľovník, zberateľ;
zúrivo prísl.: z. kopať, hrýzť;
zúrivosť -i ž.
zúrivosť -ti ž.
hnev 1. pocit a prejav prudkého rozčúlenia, pobúrenia, rozhorčenia: zblednúť od hnevu • zlosť (prudký hnev): vybiť si na niekom zlosť • hovor. jed: dusiť v sebe jed • expr. srd: zmocnil sa ho srd • zúrivosť (agresívny hnev): pochytila ho zúrivosť • bes (Jégé) • pren. žlč: rastie v nej žlč
2. p. nenávisť
vzteklý príd. (čes.) kniž. zastar. zlostný, zúrivý, divý, besný. v-é ohavy (Botto); v. brech (Hviezd.); V srdci je Darina vzteklá. (Tim.); pren. v-é vody (hviezd.) rozbúrené; vzteklosť, -ti ž. zúrivosť, besnota
1. ovládnutý, posadnutý zúrivosťou, rozzúrený, zúriaci, veľmi rozčúlený, sršiaci hnevom; šialený (o človeku), besný (o zvierati): z. lev, z. dravec, z. diviak, z. býk; Z pijatiky bývali čím ďalej zúrivejší. (Tat.) Dopočul som sa o výčinoch zúrivého starigáňa a jeho nemóresného syna. (Švant.)
2. vyjadrujúci, prezrádzajúci zúrivosť, zbesilosť, hnev, nepríčetnosť: z. pohľad, z-á tvár; z-é štekanie psov (Jil.); z. hlas; z. nával hnevu (Vaj.);
3. expr. veľmi prudký, veľmi intenzívny, silný, rozzúrený: z-á bitka, z. boj, (klásť) z. odpor; z-é škriepky (Urb.); z. útok; z. vietor, z-á búrka;
4. expr. vášnivý, fanatický, zaťatý: z. nepriateľ, z. odporca; z-í kritici (Jes-á) Vlado bol zúrivý džezista. (Sev.);
zúrivo prísl.
1. so zúrivosťou, zúriac, rozzúrenie, divo, divoko: Dedinčania zúrivo rabovali u Aróna. (Urb.) (Poranené zviera) zúrivo kopalo, besne hrýzlo. (Min.)
2. expr. veľmi prudko, s celou silou, divoko: Hojdá kolísku tak zúrivo, div z nej decko nevyletí. (Zúb.) Husi sa zúrivo rozkričali. (Urb.) Vietor zúrivo lomcoval všetkým. (Vám.)
3. expr. dychtivo, vášnivo, horlivo, nadšene: V dielni začali zúrivo a horlivo narábať nástrojmi. (Gráf) Čítal zúrivo (noviny) od prvej do poslednej litery. (Urb.) Zúrivo sa pustil do práce. (Laz.);
zúrivosť, -ti ž.
1. stav zúriaceho človeka al. zvieraťa, stav krajnej rozčúlenosti a zlosti (u človeka), zbesilosť, divokosť (u zvieraťa): priviesť, privádzať, vohnať niekoho do z-i; schytila, pochytila ho, zmocnila sa ho z.; upadnúť do z-i; nával, záchvať z-i; Tĺkol od zúrivosti do dverí. (Bod.); medveď nasrdený až do z-i (Ondr.);
2. expr. prudkosť, veľká sila, divokosť: (Voda) odnáša všetko so živeľnou zúrivosťou. (Smrč.)