zúriť -i nedok.
1. v stave nepríčetnosti konať ničivo, besnieť: šialenec z-i; rozdráždený pes z-i
2. expr. veľmi sa zlostiť: z-l pri pomyslení na prehru; z-l, keď to videl; z-l, že neprišli
3. (o živelných pohromách, negatívnych spoloč. javoch) ničivo sa prejavovať, vyčíňať, besnieť: búrka, vojna, epidémia z-la
● expr. z. ako tiger, z. ako nepríčetný veľmi
zúriť zúri zúria (ne)zúr! zúril zúriac zúriaci zúrenie nedok.
besnieť (sa), besniť (sa) expr. nespútano sa prejavovať (v konaní niečoho zlého, v hneve a pod.) • šalieť (sa): ľudia vo vojne besneli, šaleli • zúriť • divieť • vyčíňať • vystrájať • hovor. expr. šarapatiť (aj o živelných pohromách): uragán zúril, divel, vyčíňal, vystrájal; povodeň šarapatí • blázniť (sa) • vyvádzať (nerozumne sa správať): Čo toľko besníte, bláznite, vyvádzate!
búriť sa 1. stavať sa na odpor (proti vrchnosti) • rebelovať • revoltovať • povstávať • vzpierať sa: proti nespravodlivosti sa búrili, rebelovali, revoltovali, povstávali celé dediny; búrila sa, vzpierala sa proti rozhodnutiu
2. prudko, búrlivo sa prejavovať (o citoch, živloch) • búriť • burácať • kypieť (o citoch): zlosť (sa) v ňom búri, buráca, kypí • kniž. jatriť sa: duša sa mu jatrí bolesťou • dvíhať sa • vzdúvať sa: more sa búri, dvíha, vzdúva • besnieť (sa) • zúriť • vyčíňať: uragán besnie, zúri, vyčíňa
hnevať sa cítiť hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiť sa • mať zlosť • rozčuľovať sa: hnevá sa, zlostí sa, že zápas prehrali; rozčuľuje sa nad maličkosťami • expr.: jedovať sa • jedošiť sa • srdiť sa • durdiť sa • duriť sa • pajediť sa • paprčiť sa • čertiť sa • sršiť sa: jeduje sa, srdí sa pri každom dcérinom odvrávaní • expr.: pučiť sa • ježiť sa • kohútiť sa • kokošiť sa • šušoriť sa • zubiť sa • katiť sa • peniť • zastaráv. horšiť sa • nár. jediť sa (Urban) • pren. expr. čeperiť sa (F. Kráľ) • zried. sošiť sa (Jarunková) • hovor. expr. štvať sa: kamarátka sa na mňa štve • mrzieť sa (pociťovať mrzutosť) • fraz.: ísť puknúť od zlosti/jedu/hnevu • žlč mu puká od jedu/zlosti/hnevu (veľmi sa hnevať) • fraz.: ide ho roztrhnúť/rozhodiť/rozsadiť od hnevu • zried. žlčovatieť (Ferko) • expr.: fúkať sa • fučať sa • duť sa • nadúvať sa (obyč. dlhší čas): fúka sa na mňa, vôbec sa so mnou nerozpráva • expr.: zúriť • soptiť (pociťovať al. prejavovať veľký hnev): otec zúri, soptí nad synovými výčinmi • hovor. expr. prskať (prejavovať zlosť) • expr. pohnevkávať sa (hnevať sa v menšej miere) • fraz. pozerať sa krivým okom (pociťovať nevôľu, slabý hnev) • expr. hnevkať sa (trocha sa hnevať)
zúriť 1. p. hnevať sa 2. p. besnieť (sa)
zúriť, -i, -ia nedok.
1. (o človeku) byť v stave vysokého rozčúlenia, veľmi sa zlostiť, veľmi sa hnevať: Ľudia zúrili od hladu. (Urb.) Zúri pýchou nadutý tyran. (Botto) Zúril, vyhrážal sa a zúfal si. (Tat.) Zúril som v sebe a pil od zlosti. (Jégé)
2. expr. (o živelných pohromách, o prírodných živloch) niečivo sa prejavovať, pôsobiť, mať veľmi silný priebeh: Nejaká epidémia zúrila v kraji. (Bod.) Chrípka zúrila na Kysuciach. (Tat.); vietor, víchor, fujavica, búrka zúri; vojna, boj, bitka, zúri; Príboj zúri ako rozdivený býk. (Gráf); pren. V jeho duši zúril nepokoj (Hor.) bol veľmi nepokojný;
opak. zúrievať, -a, -ajú