zúbožený príd. telesne i duševne zničený, úbohý, biedny, zbedačený: z. človek, z-é telo, mať z-ú tvár, byť z.;
zúbožene, zúboženo prísl.: vyzerať, tváriť sa z.;
zúboženosť -i ž.
zúbožene, zúboženo 2. st. -nejšie prísl.
zúbožený príd. telesne i duševne zničený, úbohý, biedny, zbedačený, ubiedený, utrápený: z. človek; byť, nachádzať sa v z-om stave; mať z-ú tvár; Dostal sa domov zúbožený, zavšivený, ale živý. (Hor.) Z ich (poddaných) zúbožených tiel vyciedza posledné sily. (Mráz) Spievala tenkým zúboženým hláskom. (Fig.);
zúbožene prísl. vyzerať z.;
zúboženosť, -ti ž. úbohosť, biednosť, ubiedenosť