závora -y -vor ž.
1. prekážka prispôsobená na dočasné al. trvalé uzavretie cesty, priecestia ap.: železničná, hraničná z., zdvihnúť z-y
2. zasúvacia konštrukcia na dverách: zastrčiť z-u, zavrieť dvere na z-u;
závorový príd.: z-é brvno
závora -ry závor ž.
závora 1. prekážka na dočasné al. trvalé uzavretie cesty, priecestia: železničné závory • hovor. rampa: spustiť rampy • kraj. šranky
2. zasúvacia konštrukcia na dverách • zástrčka: zasunúť závoru, zástrčku • haspra (silná, obyč. kovová závora na dverách): zavrieť dvere na haspru • zátvor (zariadenie na upevnenie niečoho zatvoreného): zavrieť dvere na zátvor • hovor. rígeľ • zried. zátvora (Felix) • kraj.: zápor • zápora
závora, -y, -vor ž. (kraj. i závor, -u m.)
1. zasúvacie, zatváracie zariadenie na dverách, na oknách ap.: zasunúť, zatvoriť z-u, z. na okne, na dverách;
2. brvno al. hrubá tyč preložená naprieč cesty, chodníka ap., slúžiaca na zabránenie prechodu;
žel. závory mn. č. technické zariadenie na zabezpečenie železničnej dopravy cez priecestie: železničné z-y, spustiť, vytiahnuť z-y;
závorový príd.: z-á tyč, kľuka na spúšťanie (na vyťahovanie) závor
závor m, závora ž 1. zasúvanie na dreve, kove dverí, okien ap.: (inventár) zelezny rosst, zelezna zawora gedna (TRENČÍN 1597); pessulus: zawora aneb rudel, nimžto se dwere zapiragi (DQ 1629); sussirňa, na ňeg dwere z zeleznyma panty z haspru drewennu y zaworu (M. JÁN 1697); brany meddene zetru a zawory železne zlámem (SK 1697); nadeláss také déski pozlácjss a wlegess na ňe krúzki zlaté, skrze které by záwore déskowé pridržat móhli; záworu dwer mych otéwrela sem miláčku mému (KB 1757); claustrum: záwora, zámek (KS 1763); kteryžto kofflik ten predgmenowani Italicus wzal sebu domu a z tu wodu negen kone, wuz, swjch wozáru, ale y záworu swé masstale pokropil (VP 1764) 2. doska, brvno na zabránenie prechádzania, prekážka: (:nastrog wozowy gest:) osy, wukol kterych behagj kola, pred než se wkladagj kliny, luniky a lany, zawory (OP 1739); ať gsu dwérj domu tohoto záwory tri hrebowé Pána Krysta (NB 1743); obex: závora (GrP 1771); x. pren na dno hor zestúpil sem: záwori zémske zawreli na mňa nawéky (KB 1757) zem sa zavrela; -ka dem k 1: ze se zawrila zaworku y nemohli ynacze otewrit masstal krome srpem (SKALICA 1684)