závoj -a m. splývajúca obyč. priesvitná látka zahaľujúca tvár, plecia ženy: svadobný z., smútočný z.;
závojový príd.;
závojček -a m. zdrob.
závoj -ja pl. N -je m.
závoj priesvitná tkanina na zahalenie tváre, hlavy al. pliec: biely svadobný závoj • kniž. rúško: hodvábne rúško • hovor. zastar. šlajer
závoj, -a m. kus látky z jemného, obyč. priesvitného materiálu, ktorý niečo zahaľuje, pokrýva, prikrýva, ukrýva: biely, čierny z., čipkový, silonový z., svadobný, smútočný z.; pren. kniž. snehový z. (Kuk.) sneh; z. hmly (Al.) hmla; z. dymu (Pláv.) dym;
bot. jemná blana, ktorá pokrýva klobúk huby;
fot. zákal na negatíve filmu al. fotografickej dosky;
závojový príd.: z. materiál; z. tanec so závojmi;
závojček i závojík, -a m. zdrob. expr.: klobúčik so z-om
závoj m splývavá (obyč. priesvitná) látka zahaľujúca niečo: zawog pod krowom (TRENČÍN 1647); infula: záwog (KS 1763) L. turecký z. závoj ako súčasť pokrývky hlavy, turban: diadema: turecky záwog; tiara: turecky záwog; cidaris: turecky faťol aneb záwog (KS 1763); -ný príd: mitratus: čepičnaty, zawogny klobuk magjcy (KS 1763) so závojom