Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

závit -u m.

1. špirálovito formovaná ryha al. výstupok: plytký z. na skrutke, vnútorný z., vyrezať z-y

2. niečo navinuté, zavinuté: z. na cievke; mozgové z-y i pren. expr. mozog;

závitový príd.: tech. z-á fréza

závit -tu pl. N -ty m.

závit, -u m. niečo (napr. prehĺbenina, ryha ap.) špirálovite stočené, zatočené, zakrútené: z. na skrutke, na cievke; koleso, tyč so z-mi; hlboký, plytký z.; vyrezávať, sústruhovať z-y; anat. mozgové z-y;

závitový príd.: z. nôž na rezanie závitov;

závitok, -tku m. zdrob.