Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

závistlivý príd. pociťujúci závisť; svedčiaci o nej, nežičlivý, neprajný: z. človek; z-é pohľady;

závistlivo prísl.;

závistlivosť -i ž.

závistlivý -vá -vé 2. st. -vejší príd.

závistlivý, zried. i závistivý príd.

1. pociťujúci závisť, druhému nežičiaci, nežičlivý, neprajný: z. človek, z-í susedia, z-é priateľky;

2. vyjadrujúci, prejavujúci závisť: z-é pohľady, z-é reči;

závistlivo, zried. i závistivo prísl.: dívať sa, hľadieť, rozprávať z.;

závistlivosť, zried. i závistivosť, -ti ž. závisť

závistivý, závistlivý príd kt. závidí niekomu: žádneho súdci nemuož wywrci z stolice, leč by zawistliwy aneb w falssy nalezeny (ŽK 1473); aby radnegy w dobrem pokogy žyly, nezly w zawistywych zwadach (SUČANY 1579); lide od prirozeni zawistiwi a gedni druhim nicz dobreho nepregi (TC 1631); nebud zawistlywy, co twe oczj widy, to nemass hnetky žadat (BV 1652); twe oko nema tež byt zawistiwe, widiss-li, že bližni gest bohatssi (SP 1696); ale otočliwj a zawistliwi hade, kdokolwek sy tim utrhawičnjm pomluwačem mjm (DuH 1723); capax invidiae: zawistliweho srdce; invidiosus: zawistiwy (KS 1763); záwjstiwj gako wzteklj psy pro weliku bolest wyeti a skučeti bude (KO 1782)
L. dávať z-ým srdcom neochotne, neúprimne, nežičlivo: kterak mame dawatj? nie okem zawjstljwjm anebo neuprimnim srdcem, ani srdcem chlubnim, ale srdcem uprimnim a ochotnim (CS 18. st);
x. na koho hľadieť z-ými očami na niekoho: wčilek zawistliwima očima hlediss na teho, ktery tobe predchytil dustognu hodnost aneb dar negaki weliky (MS 1758); z-á láska žiarlivosť v láske: laska tak zawistliwa do Egypta geho utekaty prinutila (KP 18. st)
F. kdo ma zawistliwe oko, wpadne do pekla hluboko (GŠ 1758); -e, -o prísl: invidiose: záwistliwe (KS 1763); invidiose: zawistiwe (AP 1769); ňé, žebi veril závistlivo krivému Uhruv svedectvú (BR 1785); invide: záwistliwe (PD 18. st); -osť ž vlastnosť človeka, ktorý nepraje, nežičí: obražugú se z záwistliwostu zmychany stawowe (PT 1778); invidentia: záwistliwost (PD 18. st)