Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj subst

závislý príd. kt. od niekoho, niečoho závisí: hospodársky z-é krajiny; práv. z-á činnosť zárobková činnosť vykonávaná na základe prac. zmluvy

byť z. závisieť: byť z. od drog, od alkoholu;

závisle, závislo prísl.;

závislosť -i ž.: vzájomná z., politická z. (od veľmocí); z. od drog;

v závislosti od predl. s G vyj. podmienku: v z. od vývoja udalostí

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
závislý (od koho, čoho); závisle prísl.; závislosť (od koho, čoho) ‑i ‑í ž.

závislosť -ti -tí ž.

od, odo (odo iba v spojení odo mňa, odo/od pred niektorými slovami na d-, napr. odo/od dňa, odo/od dverí, odo/od dvora, odo/od dna) predl. s G 1. ▶ vyjadruje priestorové východisko, smerovanie deja z blízkosti niekoho, niečoho preč; vyjadruje východisko (poradia) vôbec; op. k: od Tatier k Dunaju; odstúpiť od okna; od, odo dverí fúka; svojím správaním odháňala mužov od seba; žiaci sa zoradili od najväčšieho po najmenšieho; ceny týchto nehnuteľností sa pohybujú od stotisíc eur vyššiebibl. mudrci od Východu perzskí muži, ktorí sa prišli do Betlehema pokloniť novonarodenému Ježišovi Kristovi, traja králi (Gašpar, Melichar, Baltazár)

2. ▶ vyjadruje miesto deja al. veci v blízkosti niekoho, niečoho: pumpa je vľavo od križovatky; môj otec je ten tretí od kraja; uprostred lúky kúsok od nás sa čosi pohlo
3. ▶ vyjadruje časové východisko deja; v spojení od – do časové rozpätie deja: prší už od rána; od detstva rád spieval; od januára spúšťame výrobu; bývame tu od roku 1990; je od narodenia nevidiaci; program je vhodný pre deti od troch rokov; pracovný čas je od siedmej do pol štvrtej; kúpalisko je otvorené od mája do septembra; Od večera do rána muzika nám vyhráva. [ľudová pieseň] celú noc
4. ▶ vyjadruje príčinu, dôvod, pôvod al. pôvodcu: bohatá nádielka od Ježiška; tancovať od radosti; zdediť nadanie od starej matky; od prechladnutia mal červený nos; deti sú doštípané od komárov; žiačka recituje báseň od Mihálika; trasie sa od strachu, od zimy; dostať odkaz od brata; ona je od Košíc pochádza z okolia Košíc
5. ▶ vyjadruje spôsob, prostriedok a mieru: zmeniť od základu správanie
6. ▶ vyjadruje účel, cieľ: pivo je dobré od smädu; na tieto ťažkosti je dobrý sirup od kašľa
7. často pri 2. st. prídavných mien ▶ vyjadruje zreteľ: Ivan je od neho starší; je to od teba veľmi milé, že si prišiel
8. ▶ vyjadruje príslušnosť niekoho, niečoho: kľúč od izby; nádobka od čaju; Hunckošovi ostal na krku ani nie päťročný vnuk, a keďže sa zaviazal, že ho bude chovať, páni od železnice mu pridelili robotu pri závorách. [Sko 1975]
9. ▶ vyjadruje odlukovú väzbu pri slovesách: bočiť od ľudí; upustiť od svojich nárokov; líšiť sa od ostatných; odučiť dieťa od zlozvyku; odstúpiť od zmluvy; odhovoriť syna od nebezpečnej cesty; odkloniť sa od pôvodného plánu
10. ▶ vyjadruje väzbu pri menách: závislosť od liekov, od drog, od matky; odluka cirkvi od štátu; byť izolovaný od sveta
fraz. čas od času občas; od a/á po z/zet od začiatku do konca, všetko; od dávnych dáven odjakživa, od veľmi dávnych čias; hovor. od do vyjadruje vymedzenie, určenie hraníc (času, rozsahu, rozpätia a pod.): je dôležité stanoviť si mantinely od do; zákon to nezakazuje, určuje len hranice od do; od hlavy [] po päty a) po celej dĺžke, celý b) v krajnej miere, celkom; od chrbta [udrieť, napadnúť niekoho] odzadu, zákerne; od kolísky [robiť niečo, byť nejaký] od útleho veku; od kolísky [] po hrob od narodenia do smrti, po celý život; od narodenia odjakživa, stále, vždy: mám pocit, že sa poznáme od narodenia; od počiatku sveta odpradávna, od úplného začiatku existencie ľudstva; od slova do slova [povedať, zopakovať, odpísať niečo] doslovne, nič nevynechajúc; od srdca [hovoriť, povedať niečo] úprimne; od svitu do mrku al. od rána do večera/do noci al. hovor. od nevidím do nevidím od skorého rána do neskorého večera, celý deň; rok od roka každý rok, každým rokom: vstupné na toto podujatie je rok od roka drahšie
počínajúc odpočínať; počnúc odpočať; v závislosti odzávislosť

nesloboda1 úplný nedostatok slobody • poroba: žiť v neslobode, v porobeútlak (násilné obmedzovanie, potláčanie ľudských práv a slobôd): zbaviť sa útlakuzávislosť (stav, keď niečo, niekto od niečoho, niekoho závisí; op. nezávislosť) • kniž. nevoľaexpr. otroctvo (úplná závislosť): duchovné otroctvopoddanstvo: ľudia žili v ponižujúcom poddanstvepodručie: byť v područípubl. pejor. vazalstvokniž. jarmokniž.: temnotemnota: obdobie temna


závislosť p. nesloboda1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

závislý príd. (do koho, od čoho, na kom, na čom) podmienený istými podmienkami, činiteľmi ap.; odkázaný, utisnutý na isté podmienky, činitele ap.: Priemysel je závislý od dodávok surovín. — Kasanický bol závislý od pána Svatnaya. (Vaj.) Nebyť závislým na nikom a s nikým nepočítať. (Vám.); veličiny sú na sebe lineárne závislé (Ilk.);

závisle prísl.;

závislosť, -ti ž. s tav niekoho al. niečoho závislého: dostať sa do z-i niekoho

závislosť
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) závislosť
G (bez) závislosti
D (k) závislosti
A (vidím) závislosť
L (o) závislosti
I (so) závislosťou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) závislosti
G (bez) závislostí
D (k) závislostiam
A (vidím) závislosti
L (o) závislostiach
I (so) závislosťami

Zvukové nahrávky niektorých slov

závislosť: →speex →vorbis
a drogovej závislosti 4 6000000 6450000 p et la toxicomanie 4 6000000 6450000 p.
a v závislosti najmä et notamment en fonction
a závislosťou by mala et de dépendance devrait
závislosť, a najmä na jeho článok toxicomanies, et notamment son article
závislosti od troch kritérií fonction de trois critères
závislosť na rozpočtový rok 2009 toxicomanies pour l'exercice 2009
závislosť na rozpočtový rok 2010 toxicomanies pour l'exercice 2010
závislosť si vymieňajú informácie toxicomanies échangent les informations
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu