závidieť -í -ia nedok. pociťovať závisť: z-li mu peknú ženu
● to nie je na z-enie a) je náročné b) je veľmi nepríjemné
závidieť -dí -dia (ne)záviď! -del -diac -diaci -dený -denie nedok.
závidieť p. žiarliť 2
žiarliť 1. báť sa (obyč. až chorobne) o stratu priazne, lásky niekoho; spájať takýto strach s odporom voči ľuďom al. veciam spätým s blízkou osobou • byť žiarlivý: žiarli, je žiarlivý na svoju ženu; žiarliť, byť žiarlivý na kamaráta
2. pociťovať nežičlivosť, závisť pri prednostiach, úspechoch druhých • byť žiarlivý • závidieť: žiarli na kladné prijatie básnikovho diela; závidí mu, že dielo kladne prijali • kniž. nevražiť (cítiť pritom nepriateľstvo): nevražil na všetkých, ktorí ho predbehli
závidieť, -í, -ia nedok (čo, koho komu; čomu, komu i bezpredm.) cítiť, pociťovať voči niekomu pre niečo, pre niekoho závisť: Všetci závideli Arturovi šťastie. (Jégé) Mnohí jej ho (muža) budú závidieť. (Tim.) Závidím tým višňovým ústam. (Vaj.) Aj nám môže dakto závidieť. (Zúb.) Nech svet vidí a závidí. (Tat.);
opak. závidievať, -a, -ajú
závidieť ndk komu, čomu pociťovať závisť voči niekomu, niečomu: diabel zlobywi zawidel toho pohodli dobreho, kterež mel člowek od Boha sameho (PoP 1723-24); nezáwid bezbožnym sstesti gegich, nebo sstesti gegich nessčasliwe gest, když gich wede k hrychu y k zatraceni (GK 1779); w hnewe swém, gako Bernard mlúwí, záwidá nám takú dobrotu a hotowý bi bili toliké geste pekelné muki trpiti, kdibi nám tím nebeské dwere zamknuti mohli (BN 1790); neprytele nam tak welmi zawidia a na odpor stoga (CDu 18. st); (pastorkovia) ale y to, čo potrebne k žiwotu a geho wlasne bilo, zawidely (PUKANEC 18. st) F. kotel hrncowy zawydj, sam w pecy ljha (SiN 1678) závidí aj nos medzi očami