záverečný
I. príd.
1. kt. sa koná na záver (význ. 1): z-á scéna (románu), z-é skúšky; predniesť z-é slovo
2. (o čase) v kt. sa zatvárajú obchody, reštaurácie ap.: z-á hodina zatváracia
II. záverečná ž. hovor. záverečná hodina: je po z-ej
záverečná -nej pl. N -né G -ných ž.
záverečný príd.
1. ktorý je, ktorý sa koná na záver, na koniec; konečný, posledný: z-á skúška, prednáška, reč; z-é predstavenie, z-á scéna; z-á kapitola; z-é vyúčtovanie;
2. obch. zatvárací. z-á hodina (v hostinci, v nočnom podniku ap.);
spodst. záverečná, -ej ž. hovor. zatváracia hodina