zátoka -y -tok ž. malý záliv: mŕtva z.
zátoka -ky zátok ž.
záliv výbežok mora, jazera do pevniny: v zálive leží prístav • zátoka • zátočina (malý záliv): mŕtva zátoka, kúpať sa v zátočine • boka: Kotorská boka • fjord (hlboko do pevniny siahajúci morský záliv): nórske fjordy • golf (široký morský záliv)
zátoka p. záliv
zátoka, -y, -tok ž. malý, plytký záliv vnikajúci do pevniny: z-y Volhy, Dunaja;
zátočka, -y, -čiek ž. zdrob. expr. (Kub.)
zátok m, zátoka ž 1. záliv vnikajúci do pevniny: kde se zem dokončyewa, zatoky morskye gsau (KoB 1666); tito weci uslyssali wssecy krále, který bydleli na horách a na rowinách y w zátokoch morskych (KB 1757); ležy mesto pry zátoku ssirokem, len tolyko že za pol hodiny muže se preplawit (KrP 1760); fretum: zatok mora (ML 1779); odnoha morská, kterég ssíga gest obssírňegssá, nazíwa sa zátoka (DS 1795) 2. (o vodnom toku) ohyb, meander: žeby (súkeníci) rowny decurs wodj učiniti mohly a takowe kriwiny a zatokj žeby odkopali (JELŠAVA 1751); pltamy tade chodjewaly, kdežto zatoka bywala, do kteregssto zatoky potok od mlina tekuczy padal (BELUŠA 1762); alveus: wodny zátok (KS 1763); -ový príd k 2: alvinus: zatokowy (KS 1763)