zástupec, zástupca [-p(c)a] m 1. kto niekoho al. niečo zastupuje, prostredník, advokát: že toho u wsseho ma zastupcze byti przed kazdym prawem (ŽK 1473); obwineny wimluwa se skrze zastupce (OP 1685); prosime ponižene milostiweho pana, že by račili našim zastupcem byt (BYTČICA 1691); syndicus: narjzeny zástupec (KS 1763); advocatus: zástupce (GrP 1771); tuto zastupca, tu pomocnjka mjti, gake pred Bohom sstestj gest (PiA 1782); zástupec gest, aby obhagowal y wymlúwal pokorného (BlR 18. st) 2. prívrženec, stúpenec: (Albert) byl liternjho umenj y včených welikých milownjkem a zástupcem (SH 1786) 3. predstaviteľ, reprezentant skupiny: toho vradu zastupec gest (NJ 1786-88); zástupnica ž k 1: (M. Panna) ach, má zastupnico obwzlásstna (BlR 18. st)