zástupca, -u, mn. č. -ovia m.
1. kto niekoho al. niečo niekde zastupuje: z. veliteľa; z. povereníka, ministra, predsedu vlády; vyvoliť si, ustanoviť niekoho za svojho z-u; polit. volení z-ovia ľudu poslanci, členovia parlamentu; práv. zákonný, splnomocnený z.; štátny z. prokurátor; právny z. obhajca, advokát; dipl. diplomatický z. úradník poverený zastupovať svoj štát v zahraničí; z. tlače novinár; obchodný z. získavateľ objednávok v súkromnom podnikaní, agent;
2. jedinec patriaci do nejakého celku vydeleného na základe spoločných čŕt, vlastností ap.: bot. stepný z. tráv; biol. z. nordickej rasy;
3. zried. prívrženec, stúpenec: Bol jedným z najoddanejších zástupcov nových náuk. (Jégé)
4. trochu zastar. ochranca, zástanca: Oj, tí majú ešte zástupcov! (Kuk.);
zástupkyňa, -ne, -kýň ž.