zástupca -u mn. -ovia m.
1. kto niekoho zastupuje (význ. 1): z. riaditeľa; ustanovil ho za svojho z-u; práv. zákonný, splnomocnený z.
2. kto vystupuje v niečom mene, predstaviteľ, reprezentant: obchodný, diplomatický z.; štátny z. prokurátor; ľud si volí svojich z-ov
3. kto, čo reprezentuje celok, do kt. patrí; typický predstaviteľ: poprední z-ia literárnych smerov; najvyspelejší z. cicavcov;
zástupkyňa -e -kýň ž.;
zástupcovský príd.: z-á úloha
zástupca -cu pl. N -covia m.
hovorca kto hovorí za niekoho, za istú skupinu a jej vec: hovorca vlády • tlmočník: tlmočník politickej strany • zástupca • predstaviteľ • tlačový tajomník • tlačový poradca: tlačový tajomník prezidenta
predstaviteľ kto predstavuje, reprezentuje istý spoločenský celok, hnutie, ideály a pod. • reprezentant: predstaviteľ, reprezentant obce; predstavitelia, reprezentanti slovenskej hudby • zástupca: diplomatický zástupca • reprezentácia (predstavitelia): politická reprezentácia národa • nositeľ: nositeľ štátnej moci • exponent: exponenti ľavice
p. aj hovorca
zástupca 1. kto niekoho zastupuje: zástupca riaditeľa • námestník (zástupca vyššej funkcie): námestník ministra • náhradník • náhrada (osoba majúca niekoho nahradiť, zastúpiť): mať v práci náhradníka, poslať za seba náhradu • zastar.: zastupiteľ • zástupník • kniž. substitút (Mráz)
2. kto vystupuje v niečom mene: zástupcovia politických strán a hnutí • predstaviteľ: predstavitelia mesta • reprezentant: na konferencii sa zúčastnili reprezentanti všetkých štátov • delegát (vyslaný zástupca): zvoliť delegátov na konferenciu • poslanec (volený zástupca občanov): poslanci NR SR • hist. ablegát (volený zástupca v Rakúsko-Uhorsku) • hovorca (kto hovorí v mene iného): hovorca prezidenta • tlmočník: tlmočník ministra • vyslanec (diplomatický zástupca štátu) • veľvyslanec (najvyšší diplomatický zástupca štátu) • konzul (diplomatický zástupca štátu na nižšej úrovni) • chargé d'affaires [vysl. šaržé dafér] (diplomatický zástupca dočasne poverený vedením zastupiteľského úradu) • nuncius (diplomatický zástupca Vatikánu) • cirk. legát: pápežský legát • splnomocnenec (kto je poverený konať v mene niekoho): vymenovať za splnomocnenca • práv. zmocnenec: vojenský zmocnenec
3. kto, čo reprezentuje celok, do ktorého patrí: významný zástupca nového umeleckého smeru • predstaviteľ: predstavitelia literárnej moderny • reprezentant: reprezentanti vedy
zástupca, -u, mn. č. -ovia m.
1. kto niekoho al. niečo niekde zastupuje: z. veliteľa; z. povereníka, ministra, predsedu vlády; vyvoliť si, ustanoviť niekoho za svojho z-u; polit. volení z-ovia ľudu poslanci, členovia parlamentu; práv. zákonný, splnomocnený z.; štátny z. prokurátor; právny z. obhajca, advokát; dipl. diplomatický z. úradník poverený zastupovať svoj štát v zahraničí; z. tlače novinár; obchodný z. získavateľ objednávok v súkromnom podnikaní, agent;
2. jedinec patriaci do nejakého celku vydeleného na základe spoločných čŕt, vlastností ap.: bot. stepný z. tráv; biol. z. nordickej rasy;
3. zried. prívrženec, stúpenec: Bol jedným z najoddanejších zástupcov nových náuk. (Jégé)
4. trochu zastar. ochranca, zástanca: Oj, tí majú ešte zástupcov! (Kuk.);
zástupkyňa, -ne, -kýň ž.
zástupec, zástupca [-p(c)a] m 1. kto niekoho al. niečo zastupuje, prostredník, advokát: že toho u wsseho ma zastupcze byti przed kazdym prawem (ŽK 1473); obwineny wimluwa se skrze zastupce (OP 1685); prosime ponižene milostiweho pana, že by račili našim zastupcem byt (BYTČICA 1691); syndicus: narjzeny zástupec (KS 1763); advocatus: zástupce (GrP 1771); tuto zastupca, tu pomocnjka mjti, gake pred Bohom sstestj gest (PiA 1782); zástupec gest, aby obhagowal y wymlúwal pokorného (BlR 18. st) 2. prívrženec, stúpenec: (Albert) byl liternjho umenj y včených welikých milownjkem a zástupcem (SH 1786) 3. predstaviteľ, reprezentant skupiny: toho vradu zastupec gest (NJ 1786-88); zástupnica ž k 1: (M. Panna) ach, má zastupnico obwzlásstna (BlR 18. st)