záslužný príd. hodný uznania, ocenenia: z. čin, z-á práca, činnosť;
záslužne prísl.
záslužný -ná -né 2. st. -nejší príd.
záslužný zasluhujúci si uznanie, ocenenie • chvályhodný: záslužný, chvályhodný skutok • chválitebný: je to chválitebné, že deťom pomohli • obdivuhodný • pozoruhodný (zasluhujúci si obdiv, pozornosť)
záslužný príd.
1. zasluhujúci si chválu, odmenu, uznanie ap.: z. čin, skutok, z-é dielo; hovor. vykonal kus z-ej práce;
2. zastar. zaslúžilý. z-á spisovateľka (Mráz); z-é osoby (Kuk.);
záslužne prísl.: pracovať z.;
záslužnosť, -ti ž.
záslužný príd hodný uznania, ocenenia: chwala Panu Bohu, že uznawass zaslussne modlytbi (TP 1691); dignus: hodny, zaslúžny (KS 1763); z ohledu na záslužné náse skutki nám Búh wečnú mzdu wiplácá (BN 1790); a táto samá zaslúžná láska neskončená a tuhá gest (BlR 18. st); -e prísl: iure: podle práwa, zaslúžne; meritissime: wélmy zaslužne (KS 1763); merito: zaslužne (GrP 1771)